Demografické východiská úvah o zmene školstva

Východiská trendovej analýzy

Východiskom tejto trendovej štúdie sú štatistické dáta Štatistického úradu SR získané prostredníctvom on-line prístupnej databázy DATAcube¹. Projekcia vývoja obyvateľov do roku 2030 (stredný variant) bola spracovaná na základe objednávky To dá rozum pracovníkom Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e Branislavom Šprochom. Do projekcie vstupovali údaje o vekovo-pohlavnej štruktúre osôb známe ku koncu roka 2018, ďalej to boli odhadované pravdepodobnosti prežitia mužov a žien krajov medzi dvomi rokmi odvodené z reálneho vývoja týchto funkcií úmrtnostných tabuliek, prognózovaná úroveň vekovo a pohlavne špecifických migračných sáld a napokon vekovo-špecifické miery plodnosti, ktoré v interakcii s vekovou štruktúrou žien predstavovali základ budúceho počtu živonarodených detí. Všetky tieto vstupy boli projektované pre každý kraj zvlášť na báze trvalého pobytu a aplikované v kohortne-komponentnom modeli. Ten predstavuje najrozšírenejší prognostický model v demografii využívajúci rozdelenie populácie do jednotlivých kohort – populačných ročníkov, ktoré sú prostredníctvom pravdepodobností prežitia a migračného salda posúvané v čase do budúcnosti. Okrem toho výsledkom modelu sú tiež spomínané nové generácie mužov a žien vznikajúce pôsobením plodnosti.

Pre potreby tejto analýzy sme vymedzili vekové skupiny, ktoré približne zodpovedajú vekovej štruktúre detí a žiakov na jednotlivých stupňoch vzdelávacej sústavy. Označujeme ich ako referenčnú populáciu detí, resp. žiakov. Vekové vymedzenie je súladné s prístupom Centra vedecko-technických informácií SR, ktoré pracuje s týmito referenčnými populačnými skupinami²:

• referenčná populácia detí v materských školách – deti vo veku 3 až 5 rokov,
• referenčná populácia žiakov 1. stupňa základnej školy – deti vo veku 6 až 9 rokov,
• referenčná populácia detí 2. stupňa základnej školy – deti vo veku 10 až 14 rokov,
• referenčná populácia žiakov stredných škôl – deti vo veku 15 až 18 rokov a mládež vo veku 19 rokov.

Budúci vývoj a početnosť veľkej časti žiackej populácie je vysokopravdepodobný. Odráža sa totiž od počtu už narodených detí. Tieto deti sú už v populácii a nepredpokladá sa, žeby sa ich počet významnejšie menil. Úmrtnosť je totiž zanedbateľná, a ani vplyv migrácie nezohráva významnejšiu rolu. Väčšia miera neistoty sa týka predpokladaného vývoja referenčnej populácie detí v materských školách a populácie žiakov 1. stupňa ZŠ ku koncu prognózovaného obdobia. Ide totiž o deti, ktoré sa ešte len narodia po roku 2018.

Obyvateľstvo Slovenska starne, detí bude menej

Hoci podľa prognózy vývoja obyvateľstva SR môžeme očakávať, že najbližších 15 rokov dôjde k miernemu rastu plodnosti a tiež miernemu zisku zo zahraničnej migrácie, celkový prírastok vo väčšine okresov bude záporný. Ani zisky z migrácie nebudú natoľko veľké, aby dokázali úplne kompenzovať prirodzený úbytok³. Na Slovensku tak budeme v najbližších rokoch svedkami dvoch hlavných trendov: 1) starnutia populácie a 2) znižovania počtu obyvateľov, tzv. depopulácie⁴. Obidva trendy sa prejavia aj v oslabení žiackej populácie. V roku 2030 bude navštevovať materské, základné a stredné školy o 13-tisíc detí a žiakov menej. Žiacka populácia sa teda zníži o viac než 8 %.

Tretina žiackej populácie sa bude naďalej nachádzať v Prešovskom a Košickom kraji

„Z regionálneho hľadiska je obyvateľstvo SR rozmiestnené nerovnomerne. Najviac obyvateľov SR žije v Prešovskom a Košickom kraji, s podielom po cca 15 % obyvateľov SR“.⁵ Na východe Slovenska sa dlhodobo rodí najviac detí. Preto neprekvapí skutočnosť, že v tejto časti krajiny sa nachádza aj najväčšia žiacka populácia. Pred desiatimi rokmi žila v tomto regióne tretina všetkých detí a žiakov vo veku 3 až 19 rokov. Podobná situácia je aj dnes a podľa predpovedí sa nezmení ani v nasledujúcom období. V roku 2030 by sa v mestách a obciach východného Slovenska malo nachádzať viac ako 30 % všetkých detí a mladých ľudí v uvedenom veku. K podobnému výsledku sa dopracujeme aj pri pohľade na jednotlivé referenčné skupiny. Vyzerá to teda tak, že v školských laviciach východného Slovenska bude aj v roku 2030 sedieť tretina všetkých detí materských a základných škôl a bude tu žiť aj tretina populácie potenciálnych stredoškolákov (tabuľka T_P1.1).

⁶⁷

V Bratislavskom kraji možno očakávať významnejší nárast populácie

Rast počtu obyvateľov v krajoch má rozdielnu dynamiku. Kým na prelome tisícročia rástol najrýchlejšie počet obyvateľov na východe Slovenska, v posledných rokoch je najvyšší rast v Bratislavskom kraji. Na tejto skutočnosti sa podieľa oživenie plodnosti, ale tiež výrazná vnútorná migrácia, teda presuny obyvateľstva v rámci krajiny. „Migračne ziskových okresov na východe Slovenska ubúda, a migrácia má najmä východo-západný smer.“⁸ Podľa Demografického atlasu SR súvisí rast počtu obyvateľov v Bratislavskom kraji s trendom vyhľadávania možností kvalitnejšieho bývania v prímestskom prostredí, čo sa prejavilo napríklad vo výraznom prírastku populácie v okrese Senec. Podľa autorov atlasu sa však na tomto jave podpisuje aj prirodzený prírastok, a to najmä v dôsledku realizácie odložených pôrodov⁹. Tento trend sa prejaví aj v prerozdelení žiackej populácie v rámci jednotlivých krajov. Kým dnes v Bratislavskom kraji žije okolo 12 % detí a žiakov vo veku 3 až 19 rokov, očakáva sa, že v roku 2030 ich bude okolo 16 %. Prognózovanie vývoja každej sledovanej referenčnej populačnej skupiny ukazuje, že v tomto regióne Slovenska sa bude počet detí v každej z nich postupne zvyšovať. K poklesu tu zrejme dôjde len v skupine detí materských škôl. Ten však bude nižší ako v ostatných krajoch (tabuľka TP1.2). Vďaka týmto zmenám možno očakávať, že v roku 2030 dôjde k približnému vyváženiu žiackej populácie Bratislavského, Košického a Prešovského kraja, a to vo všetkých referenčných skupinách.

Referenčná populácia detí v materských školách bude zrejme v najbližších rokoch výraznejšie klesať

posledných desiatich rokoch nastal postupný rast populácie detí vo veku 3 až 5 rokov. Tento pozitívny trend bol prirodzene spôsobený zvýšeným počtom novonarodených detí, ktorý sa po dlhodobom poklese začal v roku 2003 zvyšovať. „V roku 2011 sa narodilo o jednu pätinu (10-tisíc) detí viac ako v roku 2002.“¹⁰ Ako vidieť v grafe G_P1.1, populačná krivka dosiahla svoj vrchol v roku 2014 a následne začala klesať. Fáza poklesu teda nastala skôr, ako bola prognózovaná v roku 2015. V tomto období bol stanovený predpoklad, že počet detí v danom veku sa začne znižovať až od roku 2017. Žiaľ, ani najbližších desať rokov nemožno očakávať, že by sa trend zmenil. Naopak, v roku 2030 bude na Slovensku pravdepodobne viac než o 30-tisíc 3- až 5-ročných detí menej. Populácia detí materských škôl sa v období medzi rokmi 2018 a 2030 teda zníži viac než o 18 %.

¹²¹³

¹⁴¹⁵

Najmenší pokles detí v materských školách možno očakávať v Bratislavskom kraji a na východnom Slovensku

Situácia v jednotlivých krajoch je odlišná (tabuľka T_P1.4). Vývojový trend je síce podobný, no očakávaný pokles v období rokov 2018 až 2030 je rôzny (tabuľka T_P1.3). Podľa prognózy by mal byť zaznamenaný najmenší pokles detí v sledovanom veku v Bratislavskom kraji, kde bude v roku 2030 približne o 3-tisíc detí menej ako v roku 2018 (pokles o 12 %). O niečo výraznejší pokles predpokladajú demografické analýzy v Košickom kraji, kde dôjde k poklesu o necelých 15 % a v Prešovskom o necelých 16 %. Naopak, najvýraznejšie zníženie populácie detí v materských školách možno očakávať v Trenčianskom kraji, kde možno počítať s tým, že v roku 2030 bude v mestách a obciach tohto regiónu takmer o 28 % menej 3- až 5-ročných detí ako v roku 2018. Zásadnejší pokles je prognózovaný aj pre Nitriansky kraj (okolo 24 %).

¹⁸

¹⁷¹⁸

Výraznejší pokles možno očakávať aj v populácii žiakov 1. stupňa základných škôl, s výnimkou Bratislavského kraja

Ani vývoj referenčnej populácie žiakov 1. stupňa ZŠ nebol priamočiary a v prvých desiatich rokoch 21. storočia bol zaznamenaný jej výrazný pokles (graf G_P1.2). V období rokov 2000 a 2010 sa znížil počet 6- až 9-ročných detí až o 83-tisíc¹⁹. Po roku 2010 začala krivka znovu stúpať. Podľa prognózy možno očakávať mierny pokles už v roku 2019. K zásadnejšiemu zníženiu počtu však má dôjsť až v roku 2025. Medzi rokmi 2025 a 2030 sa zníži počet žiakov 1. stupňa ZŠ viac než o 26-tisíc, čo je približne 12 % pokles (tabuľka T_P1.5). V dôsledku toho sa počet žiakov 1. stupňa ZŠ zníži medzi rokmi 2018 a 2030 viac než o 30-tisíc (pokles takmer 14 %). Táto strata bude pritom citeľnejšia v skupine 6- a 7-ročných detí, teda prvákov a druhákov základných škôl.

²⁰²¹

²²²³

Kým v ostatných krajoch Slovenska dôjde k postupnému poklesu referenčnej populácie detí 1. stupňa ZŠ, v Bratislavskom kraji dôjde k miernemu zvýšeniu. I v tejto časti krajiny však možno očakávať pokles prvákov a druhákov. Naopak, tretiakov a najmä štvrtákov bude pravdepodobne viac. V ostatných regiónoch možno počítať s tým, že žiakov 1. stupňa ZŠ bude menej (tabuľka T_P1.7). Najviac budú tento pokles pociťovať základné školy v Trenčianskom, Banskobystrickom a v Nitrianskom kraji, kde sa zníži populácia týchto detí do roku 2030 približne o 20 % (tabuľka T_P1.6).

²⁴

²⁵²⁶

V referenčnej populácii žiakov 2. stupňa ZŠ nás v najbližších rokoch nečakajú výraznejšie zmeny

Od roku 2000 klesal počet 10- až 14-ročných prudším tempom (graf G_P1.3). Táto veková skupina sa znížila od roku 2000 do roku 2017 o 33 % z počtu 401,1 tisíca detí na 268,4 tisíca. V roku 2017 začala populácia stúpať. Svoj vrchol dosiahne pravdepodobne v roku 2022, kedy by sa mala dostať na úroveň 294-tisíc detí. Následne začne znovu klesať (tabuľka T_P1.8). Napriek tomu môžeme očakávať, že v roku 2030 bude na Slovensku o niečo viac 10- až 14-ročných (o necelé 4 %), pričom najsilnejší nárast bude v skupine tých starších. Naopak, v skupine 11-ročných ide o zanedbateľný nárast a v prípade 10-ročných dôjde k poklesu. Piatakov bude teda v roku 2030 zrejme ešte menej ako v súčasnosti (o 5 %).

²⁷²⁸

²⁹³⁰

V školských laviciach 2. stupňa ZŠ bude v Bratislavskom kraji sedieť v roku 2030 o polovicu žiakov viac

Celkový nárast populačnej skupiny žiakov 2. stupňa ZŠ spôsobí najmä situácia v Bratislavskom kraji. Tu možno očakávať, že v roku 2030 bude takmer o 54 % detí vo veku 10 až 14 rokov viac. Najvýraznejšiu zmenu pritom zrejme bude cítiť u ôsmakov, keďže populácia 13-ročných v tomto regióne stúpne až o 66 %. Ešte dramatickejší nárast je v skupine 14-ročných, z ktorých časť už navštevuje päťročné stredné školy. Počet žiakov v tejto vekovej kategórii by sa mal zvýšiť až o 74 %. Nárast však možno očakávať aj v skupine 12-ročných (o 58 %), 11-ročných (o 45 %), ako aj 10-ročných (o 31 %). Situácia v Bratislavskom kraji je však výnimočná. Ako ilustruje tabuľka T_P1.9, populačný rast možno očakávať už len v dvoch regiónoch – v Trnavskom a Žilinskom. V týchto prípadoch sa však počty detí sledovaných vekových skupín nezmenia tak zásadne. Vo zvyšných krajoch bude v roku 2030 pravdepodobne žiakov 2. stupňa ZŠ o niečo menej (tabuľka T_P1.10).

³¹

³²³³

Čoskoro by mala populácia žiakov stredných škôl začať stúpať. Fáza rastu však nebude trvať dlho

Od začiatku milénia badať lineárne klesanie populácie žiakov vo veku 15 až 18 rokov. Pokles museli stredné školy bytostne cítiť, keďže v roku 2017 bolo na Slovensku takmer o 141-tisíc žiakov menej ako na prelome storočia. Od roku 2000 teda klesla táto referenčná populácia takmer o 40 %. V najbližších rokoch by sa mala situácia postupne zlepšovať. Podľa prognózy by mal nastať opačný trend už v roku 2020, keď sa začne rastová fáza (pozri tabuľka T_P1.11). V prípade 15- a 16-ročných začne krivka stúpať už v roku 2019. Podľa prognózy by malo byť v roku 2027 na Slovensku približne 235,5 tisíca potenciálnych žiakov stredných škôl. Ich počet teda stúpne v priebehu siedmich rokov o 12 %. Žiaľ, ako ilustruje graf G_P1.4, následne sa začne populácia stredoškolákov opäť znižovať. Napriek tomu možno očakávať, že v roku 2030 ich bude takmer o 19-tisíc viac ako dnes.

³⁴³⁵

³⁶³⁷

Zásadné zvýšenie počtu detí vo veku stredoškolákov možno očakávať najmä v Bratislavskom kraji

Proporčné prerozdelenie detí vo veku 15 až 18 rokov bude v roku 2030 podľa prognóz iné ako v súčasnosti (tabuľka T_P1.1). Spôsobí to predovšetkým prudký nárast tejto populačnej skupiny v Bratislavskom kraji, kde sa zvýši počet stredoškolákov takmer o 16-tisíc, čo predstavuje približne až 84 % nárast. Väčší počet stredoškolákov oproti súčasnosti možno očakávať aj v Trnavskom kraji, kde však dôjde k zvýšeniu približne len o 17 %, a v Trenčianskom, kde ich počet stúpne zhruba o 7 %. V regióne Nitrianskeho, Žilinského a Košického kraja sa situácia výrazne nezmení. V Banskobystrickom a Prešovskom bude citeľný mierny pokles (tabuľka T_P1.12).

³⁸

³⁹⁴⁰

V Bratislavskom kraji bude v roku 2030 takmer dvojnásobok 19-ročných

Fáza poklesu v populácii 19-ročných trvá už dvadsať rokov. Podľa prognózy začne krivka stúpať v roku 2022. V roku 2030 by sme mali mať na Slovensku o 10 % viac mladých ľudí v tomto veku. Ich počet stúpne viac než o 5,5 tisíca (tabuľka TP1.11). Zásadnejšiu zmenu však nepocítia všetky regióny Slovenska (tabuľka T_P1.12). Doslova dramatický nárast tejto vekovej populácie však pravdepodobne bude v Bratislavskom kraji, kde bude v roku 2030 oproti súčasnosti takmer raz toľko 19-ročných mladých ľudí. Ich populácia tu vzrastie medzi rokmi 2018 a 2030 až o 93 % (tabuľka T_P1.14)

⁴¹

Záver

Autor:

Katarína Vančíková

Oponent: Branislav Šprocha

Zdroje: