Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ďalej VSRD) sa týka veľkej časti populácie. V medzinárodnom priestore sa totiž chápe ako flexibilný a variabilný systém rôznych programov, ktoré sú zacielené na rozvoj detí od narodenia (dokonca aj pred narodením) až do veku, keď nastupujú do školy. Rieši otázky týkajúce sa výživy, sociálnej ochrany a ochrany zdravia a, samozrejme, vzdelávania. Ide o komplexný balík pomoci a podpory, ktorý ma zabezpečiť blaho každému dieťaťu. Dobre nastavený systém VSRD prináša výhody všetkým deťom bez ohľadu na ich sociálnu situáciu, zdravotné znevýhodnenie či iné charakteristiky.
Podľa zákona sa povinná školská dochádzka na Slovensku začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.1 V roku 2018 žilo na Slovensku viac než 400-tisíc detí vo vekovom rozpätí 0 – 6 rokov. Programy vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sa teda teoreticky týkajú takmer 40 % všetkých ľudí do 18 rokov. K tejto skupine obyvateľstva treba pridať tisícky ďalších. V centre pozornosti systému VSRD nie je totiž len dieťa, ale celá jeho rodina.2
Celosvetová diskusia o kvalite programov VSRD nebola nikdy taká živá ako v dnešných dňoch. Počet výskumov, ktoré potvrdzujú ich význam, rastie zo dňa na deň. Každé ďalšie výsledky potvrdzujú fakt, že kvalitné programy VSRD pozitívne ovplyvňujú budúcnosť detí, a teda i spoločnosti. Sociologické a ekonomické analýzy zdôrazňujú vysokú návratnosť finančných prostriedkov vložených do programov VSRD3 , keďže prispievajú k znižovaniu chudoby a zlepšeniu sociálnej mobility.4 Investície v ranom detstve majú preukázateľne vyššiu návratnosť ako tie, ktoré sa uskutočňujú v neskorších fázach života človeka.5
V rámci celosvetovej diskusie existuje zhoda v tom, že kvalitné programy VSRD pozitívne ovplyvňujú ďalšiu vzdelávaciu dráhu detí. Viaceré výskumy poukazujú na krátkodobé efekty v podobe zvýšenia inteligenčného kvocientu. 6 Akcelerácia kognitívneho vývinu dieťaťa je totiž v prvých rokoch života najsilnejšia. V ranom detstve dochádza tiež k dynamickému rozvoju reči a kladú sa základy ranej jazykovej gramotnosti. Ak je dieťa zapojené do kvalitného programu VSRD, profituje nielen vďaka odbornej cielenej intervencii, ale aj vďaka bohatosti podnetov a sociálnych interakcií. Do školy vstupuje lepšie pripravené, čím sa jeho šance na školskú úspešnosť zvyšujú. Preto programy VSRD:
V prípade inštitucionálnych programov VSRD je nezanedbateľným benefitom i skúsenosť s kultúrou výchovno-vzdelávacej inštitúcie, ktorá zlepšuje adaptáciu detí na školské vzdelávanie. Ďalším efektom je zvýšené sebavedomie a motivácia učiť sa. Podľa niektorých zistení sú deti pod vplyvom kvalitného predškolského vzdelávania menej impulzívne, majú rozsiahlejšiu slovnú zásobu, sú viac spolupracujúce.8 Účasť na programoch VSRD tiež zvyšuje zodpovednosť za plnenie si povinností a pozitívne ovplyvňuje správanie sa dieťaťa v triede.
O dlhodobých pozitívnych efektoch programov VSRD hovoria aj údaje z medzinárodného testovania PISA. Výsledky z roku 2015 potvrdili, že prakticky vo všetkých krajinách OECD tí 15-roční študenti, ktorí sa v detstve zapojili do programu VSRD, dosiahli lepšie výsledky.9 Údaje z testovania PISA 2012 tiež naznačujú, že predškolské vzdelávanie môže mať vplyv na neskoršie vzdelávacie výsledky detí. Ukázalo sa napríklad, že žiaci a žiačky zo Slovenska, ktorí navštevovali materskú školu dlhšie ako jeden rok, dosiahli v matematike významne viac bodov ako ich rovesníci. Kým v ostatných štátoch EÚ 28 bol rozdiel 35 bodov, skóre našich žiakov a žiačok sa v prípade absolvovania MŠ sa zvýšilo v priemere až o 56,3 bodu. Aj výsledky v PIRLS 201110 ukazujú, že žiaci, ktorí strávili dlhšie obdobie vo formálnom predškolskom vzdelávaní, sú lepšie pripravení na vstup do základnej školy. Žiaci a žiačky z krajín EÚ 28, ktorí navštevovali takýto program jeden rok a menej, dosiahli na škále PIRLS priemerne 511 bodov. Ak bola ich účasť na VSRD dlhšia ako rok a kratšia ako tri roky, ich skóre bolo o niečo lepšie. Tí štvrtáci a štvrtáčky, ktorí boli zapojení do VSRD dlhšie ako tri roky, dosiahli v priemere až 536 bodov.11 Tieto dáta korešpondujú s výsledkami viacerých výskumov, ktoré zdôrazňujú význam predškolskej stimulácie ranej gramotnosti pre neskorší rozvoj porozumenia v čítaní.12 Výsledky ilustrované v grafe G_4.1.1.1 naznačujú, že navštevovanie materskej školy môže mať na neskoršiu úroveň rozvoja čitateľskej gramotnosti pozitívny vplyv. Slovensko v testovaní PIRLS 2011 patrilo medzi 5 krajín, kde sa preukázali štatisticky významné rozdiely medzi sledovanými skupinami žiakov a žiačok v závislosti od času, ktorý strávili v materskej škole.
Graf G_4.1.1.1: Priemerné dosiahnuté body v čítaní podľa dĺžky návštevy programu VSRD žiakov 4. ročníka v roku 2011 (Slovensko)
13
V roku 2017 bolo na Slovensku 16,3 % populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením.14 Veľkú časť z nich tvoria Rómovia z vylúčených lokalít. Pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP) sú kvalitné programy VSRD mimoriadne dôležité. Existuje mnoho dôkazov o tom, že zvyšujú ich vzdelávacie šance a prinášajú im dokonca väčší prospech ako v prípade ostatnej populácie.15 Potvrdzujú to najmä dlhodobé výskumné štúdie, ktoré zdôrazňujú efekt znižovania rizika sociálneho znevýhodnenia, zlepšenia sociálnych kompetencií detí zo SZP a ich prípravy na plynulý prechod do školy.16 Deti zo znevýhodnených podmienok sa vďaka účasti na programoch VSRD nielen lepšie prispôsobujú podmienkam školského vzdelávania, ale čerpajú výhody z účasti na nich počas celej školskej dochádzky.17 Vďaka týmto programom sa totiž preukázateľne zlepšujú ich poznávacie, jazykové, ako i celkové akademické zručnosti. No nielen to. Preukázaný je aj ich vplyv na úroveň rozvoja sociálnych zručností, postoje a motiváciu učiť sa. Práve toto sú podľa viacerých výskumov faktory, vďaka ktorým klesá riziko umiestnenia detí zo SZP v špeciálnych školách či riziko školskej neúspešnosti.18 Niektoré výskumné výsledky odkazujú aj na dlhodobejšie efekty. Naznačujú tesný vzťah medzi predškolskou prípravou a zárobkovou činnosťou v dospelosti, či dokonca mierou trestnej činnosti.19 Mnohé tieto efekty potvrdil aj prieskum Svetovej banky v roku 2012, podľa ktorého uvedené výhody preukázateľne získavajú aj rómske deti na Slovensku, ktoré navštevovali materskú školu.20
Podľa odhadu žije na Slovensku až 14-tisíc detí do 7 rokov so zdravotným znevýhodnením či rizikovým vývinom. Tieto deti potrebujú komplexnú cielenú podporu, vďaka ktorej sa zlepšia ich šance na plnohodnotný život. Keďže v centre pozornosti systému VSRD sú aj rodiny detí, dostupnosť, resp. nedostupnosť programov ovplyvňuje viac než 600-tisíc ľudí, čo je približne 11 % celkovej populácie Slovenska.21 Včasná diagnostika a okamžitá systematická intervencia je v prípade týchto detí mimoriadne dôležitá a musí byť založená na intenzívnej práci s celou rodinou. Prístup k štandardným službám a programom VSRD významne ovplyvňuje zdravotný stav detí, ich celkový rozvoj a ich začlenenie sa do spoločnosti.22 Dokumentujú to nielen výskumy, ale aj skúsenosti mnohých krajín, podľa ktorých majú programy VSRD pozitívny vplyv na zlepšenie školskej pripravenosti, ako i na ďalšiu vzdelávaciu dráhu týchto detí.23 Zreteľný je aj ich pozitívny vplyv na neskoršiu uplatniteľnosť zdravotne znevýhodnených ľudí na trhu práce a mieru, v akej dokážu realizovať svoj potenciál a žiť tak kvalitnejší život.24
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
