Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Raná starostlivosť o najzraniteľnejších
Raná starostlivosť je pre najzraniteľnejšie skupiny detí slabo dostupná

Raná starostlivosť o najzraniteľnejších

Raná starostlivosť je pre najzraniteľnejšie skupiny detí slabo dostupná

Programy ranej starostlivosti sú pre deti so znevýhodnením mimoriadne dôležité. Znevýhodnenie môže byť dané zlou sociálnou situáciou rodiny, ale tiež zdravotným stavom dieťaťa, ktorý mu neumožňuje plnohodnotné začlenenie do spoločnosti. Programy ranej starostlivosti o deti do 3 rokov by mali prispievať k sociálnej inklúzii, a to nielen detí, ale aj ich rodín. Napriek tomu sú málo dostupné. Existujúci systém včasnej intervencie nedokáže ani zďaleka pokryť potreby všetkých detí so zdravotným znevýhodnením. Hoci na tvorbe podpornej siete participujú tri rezorty, vo vnútri každého z nich sú problémy, v dôsledku ktorých nie sú jednotlivé služby dostupné všetkým, ktorí ich potrebujú. V prípade detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je situáciu ešte zložitejšia. Súčasná legislatíva totiž neumožňuje ľuďom žijúcim v chudobe a sociálnom vylúčení zapojiť sa do akéhokoľvek programu ranej starostlivosti o deti do 3 rokov, čo môže negatívne ovplyvňovať ich šance postaviť sa na vstupe do školy na rovnakú štartovaciu čiaru so svojimi rovesníkmi.

Raná starostlivosť o deti so znevýhodnením by mala byť terénnou službou

Pre rodiny s deťmi so zdravotným či sociálnym znevýhodnením nie sú zariadenia starostlivosti o deti do 3 rokov (ďalej jasle) riešením. Umiestňovanie detí do inštitucionálnej starostlivosti sa kritizuje aj na medzinárodnej úrovni. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich odporúčaniach žiada Slovensko ako zmluvný štát o zabezpečenie ich úplnej deinštitucionalizácie a ich prechodu zo zariadení do komunity.1 O význame ranej starostlivosti priamo v rodinnom prostredí svedčia aj výsledky programu Mobilný pedagóg, ktorý bol zameraný na uspokojovanie potrieb rodín s deťmi so sluchovým postihnutím.2 Riešením tak pre deti so zdravotným znevýhodnením, ako aj tie, ktoré žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia, je prístup k programom ranej starostlivosti. Kvalita pomoci a podpory je daná čo najväčšou mierou terénnych služieb, vďaka ktorým môže dieťa napredovať v bezpečnom prostredí svojho domova. Základnou ideou takýchto programov je práca s celou rodinou, ktorá je zameraná aj na rozvoj rodičovských zručností.

Prístup detí zo zdravotným znevýhodnením k službám včasnej intervencie je obmedzený

Podľa Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je finančná, regionálna, ako i informačná dostupnosť k službám včasnej intervencie pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením nízka. Hoci na tvorbe podpornej siete participujú tri rezorty, v každom z nich existujú problémy, ktoré zamedzujú prístup tých najmenších a najzraniteľnejším k ranej starostlivosti.

Službu včasnej intervencie, ktorá v zmysle zákona o sociálnych službách3 zahŕňa poradenstvo, preventívnu činnosť, ako aj samotnú stimuláciu vývoja dieťaťa od narodenia, využilo ku koncu roka 2017 v rámci celého Slovenska len 561 rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, čo tvorí iba 3,7 % z celkového počtu detí, ktoré by na službu mali mať nárok.4 Pozitívnym zistením je, že 76 % služieb bolo poskytnutých formou terénnej práce, ktorá má omnoho vyšší efekt ako ambulantná.5

V rezorte zdravotníctva sa raná starostlivosť týka pediatrov a rôznych lekárov špecialistov, ako i odborných zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú diagnostické a terapeutické výkony v prospech podpory vývinu dieťaťa. Problémom však je najmä nízka dostupnosť špecialistov pre deti do 3 rokov. Dostupnosť klinických psychológov vo vzťahu k tejto vekovej skupine detí bola v roku 2017 na úrovni 8 %, klinických logopédov 9 % a ergoterapeutov len 0,6 %. Deti so zdravotným znevýhodnením vo veku do 3 rokov čelili tiež nedostatku odborníkov v zariadeniach poskytujúcich fyzioterapiu a rehabilitáciu. K týmto službám sa dostalo len 17 % z nich.6

V rezorte školstva je starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením v kompetencii centier špeciálno-pedagogického poradenstva (ďalej CŠPP). Vďaka obmedzeným časovým a personálnym kapacitám bola pomoc a podpora poskytnutá v roku 2017 len 11 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od 0 do 7 rokov. „CŠPP sú svojimi aktivitami primárne naviazané na predškolské a školské zariadenia. Rodičia malých detí so zdravotným postihnutím (0 – 3 roky) teda s uvedenými službami CŠPP prichádzajú do kontaktu až po dosiahnutí veku svojich detí, keď pre ne hľadajú umiestnenie v materskej škole, resp. neskôr v škole.“7 Toto tvrdenie možno oprieť aj o dostupné údaje, podľa ktorých tvorili deti do 3 rokov len 14 % klientov a klientok do 7 rokov (pozri tabuľka T_4.1.3.2.1) a ani nie jedno percento všetkých detí, ktoré služby CŠPP v sledovanom roku využili.8 Podľa odborníkov je táto situácia spôsobená najmä zle nastaveným systémom financovania, ktoré sa odvíja od počtu klientov. Centrá sú tak motivované poskytovať skôr jednorazové ambulantné služby ako intenzívnu terénnu prácu s deťmi a ich rodinami, ktorá je pre ne taká dôležitá.9

Tabuľka T_4.1.3.2.1: Počet klientov v poradenskom zariadení podľa veku, druhu postihnutia a narušenia v školskom roku 2017/18

T_4.1.3.2.1.PNG10

Pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sú programy ranej starostlivosti mimoriadne dôležité

Diskusia o zlepšení vzdelávacích šancí detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP) sa na Slovensku zužuje len na otázku zvyšovania ich účasti na programoch predškolského vzdelávania. Niet pochybnosti o tom, že každý rok strávený v materskej škole znamená pre tieto deti z hľadiska ich budúceho života obrovský prínos. No pozitívne účinky krátkeho pobytu v materskej škole sa pomerne rýchlo vytrácajú.11 Potvrdzujú to aj skúsenosti učiteľov a učiteliek.12 Intervenovať treba teda omnoho skôr. O tom, ako sa bude človeku v škole dariť, totiž rozhodujú už prvé tri roky jeho života, počas ktorých dochádza k najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu.13 Keď dieťa dovŕši 4 až 5 rokov života, polovica funkcií mozgu je už vyvinutých.14 Aj jazykové a predgramotné schopnosti 5-ročného dieťaťa predurčuje prvých tisíc dní života dieťaťa.15 Raná starostlivosť je preto v prípade detí, ktoré žijú v podmienkach chudoby, mimoriadne dôležitá.

Možnosť detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia zapojiť sa do programu ranej starostlivosti je takmer nulová

Podľa platnej legislatívy deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia nemajú de facto žiadnu príležitosť zapojiť sa do akéhokoľvek programu ranej starostlivosti. Tzv. detské jasle nezodpovedajú potrebám týchto rodín, no ani v prípade ich záujmu by rodičia neuspeli. Tí, ktorí sú nezamestnaní, sa môžu uchádzať o umiestnenie dieťaťa len v prípade, že sú v zariadení voľné kapacity a že boli uspokojené potreby zamestnaných či študujúcich rodičov. V zmysle zákona sú jasle totiž sociálnou službou na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života.16

Ďalšou alternatívou pre rodiny a deti zo SZP by mohli byť programy včasnej intervencie. Ako však bolo uvedené vyššie, tieto služby sú v zmysle zákona určené len na podporu a pomoc rodinám s deťmi, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.17 Navyše kapacitné možnosti služieb včasnej intervencie sú obmedzené a existuje teda riziko, že podpora a pomoc sa nedostane ani tým deťom zo SZP, ktoré majú zdravotné ťažkosti, a teda i zákonný nárok na tieto služby.

Poslednou možnosťou pre tieto rodiny by mohli byť nízkoprahové sociálne služby pre deti a rodinu a komunitné centrá. V zákone o sociálnych službách18 však nie je zmienka o zabezpečení ranej starostlivosti. Ide skôr o pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, o záujmovú činnosť a o pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie, prípadne sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia. Tieto služby sa teda týkajú skôr starších detí, ktoré navštevujú materskú školu alebo sú už v povinnom vzdelávaní. Napriek tomu sú v praxi v rámci činnosti niektorých komunitných centier a nízkoprahových sociálnych služieb pre deti a rodinu realizované aj programy zamerané na oblasť zvyšovania rodičovských kompetencií.19 Zaujímavé projekty realizujú aj občianske združenia, napríklad OZ Cesta von. Vďaka finančnej podpore dobrovoľných prispievateľov a darcov sa vďaka ich projektu Omama podarilo podporiť ranú starostlivosť o tých najmenších v troch vylúčených rómskych lokalitách.20 Takúto podporu však potrebujú všetky deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Súčasná legislatíva však s takýmito programami nepočíta a ucelená stratégia podpory rodín a detí, ktoré žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia, zatiaľ neexistuje.

Záver

Naliehavosť otázky rovnosti šancí vo vzdelávaní pociťujú najmä rodičia detí, ktoré sú oproti ostatným rovesníkom znevýhodnené. Či už je znevýhodnenie dané zlými sociálnymi podmienkami, alebo nepriaznivým zdravotným stavom, faktom je, že tieto rodiny potrebujú pri zabezpečení ranej starostlivosti adresnú podporu a pomoc. Otvoriť tému rovných vzdelávacích príležitostí je nutné omnoho skôr ako v momente, keď deti vstupujú do školy. Cielená intervencia sa musí začať v období, keď dochádza k najdynamickejšiemu rozvoju osobnosti detí, teda v prvých rokoch ich života. Z toho vyplýva povinnosť štátu vytvoriť zmysluplný systém podpory, ktorý bude reagovať na rozmanité potreby tých najzraniteľnejších skupín detí a ich rodín. Absencia koncepčného riešenia otázky ranej starostlivosti vo vzťahu k sociálne a zdravotne znevýhodneným deťom je prejavom ľahostajnosti, ako aj ignoranciou princípu rovnosti šancí vo vzdelávaní.

Autor:

Katarína Vančíková

Oponent: Štefan Porubský

Zdroje:

1: OSN, 2016. Východisková správa Slovenskej republiky o napĺňaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), Ženeva, 2016.
2: BEDNÁRIK, M., KROK, M., SALOMONSOVÁ, L., SLOBODNÍKOVÁ, S. Počúvajme potreby včasnej intervencie. Analýza nákladov a prínosov včasnej intervencie pre deti so sluchovým postihnutím, Október 2018.[cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://www.nadacnyfondtelekom.sk/wp-content/uploads/2018/10/Analyza_nakladov_a_prinosov_terennej_vcasnej_intervencie.pdf
3: Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 33.
4: FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/
5: FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/
6: FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/
7: CANGÁR, M., KRUPA, S., MATEJ, V., TICHÁ, E., ZÁHORCOVÁ, V. Včasná intervencia a diagnostika pre osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Bratislava : Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 2016
8: CVTI SR, 2019. Výkaz o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. Sumárny výpis za rok 2017. [cit. 2019-03-03]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/zber-udajov/vykazy-typu-skol-msvvs-sr/skolmsvvs-sr-5-01.html?page_id=10011
9: CANGÁR, M., KRUPA, S., MATEJ, V., TICHÁ, E., ZÁHORCOVÁ, V. Včasná intervencia a diagnostika pre osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Bratislava : Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 2016
10: CANGÁR, M., KRUPA, S., MATEJ, V., TICHÁ, E., ZÁHORCOVÁ, V. Včasná intervencia a diagnostika pre osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Bratislava : Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 2016
11: BARNETT, W. S., BELFIELD, C. R.Early Childhood Development and Social Mobility, In FutureChild, 2006, Vol. 16, No. 2, s.73-98.
12: KUSÁ, Z. Škola nie je pre všetkých. Bratislava : Sociologický ústav SAV, 2016, s. 157
13: REES, N., CHAI, J., ANTHONY, D. [on line]. Right in principle and in practice: a review of thesocial and economicreturns to investing in children. UNICEF Division of Policy and Strategy. New York: United NationsChildren’sFund, 2012. [cit. 2016-11-11]. Dostupné na: http://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf
14: RAJOVIĆ, R. NTC systém učenia. I. Časť: Predškolský vek. IQ dieťaťa – zodpovednosť rodičov. Mensa ČR, 2014
15: KUHL, P. K. EarlyLanguagelearning and Literacy: NeuroscienceImplicationwsforEducation. In MindBrainEduc, September 2011, Vol. 5, No. 3, s. 128 – 142.
16: Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 32b.
17: Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 33.
18: Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 28 a § 24d.
20: Pozri napr. ČEREŠNÍKOVÁ, M.: Kluby pre matky s deťmi. IAZaSI, 2017. Dostupné na: https://www.ia.gov.sk/npkiku/data/files/np_kiku/dokumenty/Kluby%20pre%20matky%20s%20detmi%20blok.pdf
21: Projekt Omama. Dostupné na: https://cestavon.sk/projekt-omama/index


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku