Miera zaškolenosti rómskych detí, žijúcich v prostredí sociálne vylúčených lokalít, je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka – v školskom roku 2017/2018 dochádzalo do materských škôl len 31,7 % detí vo veku 3 – 5 rokov.1 Taktiež podľa údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva na Slovensku navštevovalo v roku 2014 materské školy len 34 % rómskych detí vo veku od 4 rokov po začiatok povinného vzdelávania. Zároveň, pokiaľ deti z vylúčených rómskych lokalít do materskej školy nastúpia, v porovnaní so zvyškom populácie detí sa tak deje v neskoršom veku a ich vzdelávanie v materskej škole trvá teda kratšie. Na veľmi nízku účasť detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít na predškolskom vzdelávaní poukazovali aj mnohí respondenti individuálnych rozhovorov, realizovaných v rámci kvalitatívneho zberu dát v projekte To dá rozum. Ako sa vyjadrila pracovníčka mestského úradu, teda, bohužiaľ, deti, ktoré sú z takého sociálne znevýhodneného prostredia alebo rómske deti, menej navštevujú materskú školu. [..] Mohli by chodiť a, bohužiaľ, nechodia do tej materskej školy.
Aj keď dôvodov nízkej účasti detí z vylúčených rómskych lokalít je viacero, významnú úlohu zohrávajú finančné bariéry. Hoci existuje viacero nástrojov, zameraných na podporu detí z chudobných rodín, vďaka ich súčasnému nastaveniu nie je pre ne predškolské vzdelávanie úplne bezplatné. Jedným z problémov je nízko nastavená hranica príjmového stropu rodiny. Ako ukazuje tabuľka T_4.1.4.5.1 nárok na bezplatné stravovanie 4, dotáciu na školské pomôcky5 a odpustenie poplatkov za materskú školu6 majú iba deti z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Deti z rodín s príjmom pod hranicou životného minima nárok na odpustenie poplatkov za MŠ nemajú. Mesačné poplatky za materskú školu sa pritom na základe údajov z kvalitatívneho prieskumu projektu To dá rozum spravidla pohybujú v rozmedzí od 10 do 30 eur. Z možnosti bezplatne navštevovať materskú školu tak môžu byť vylúčené celé skupiny detí ohrozených chudobou. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky deti, ktoré benefitujú z opatrení finančnej podpory, predstavujú menej ako polovicu detí, ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom dôvodom je práve veľmi úzke vymedzenie okruhu oprávnených osôb.7
Tabuľka T_4.1.4.5.1. Prehľad opatrení finančnej podpory pre deti v materských školách
Skutočnosť, že náklady, spojené s dochádzaním do materskej školy môžu pre časť detí predstavovať významnú bariéru, sa potvrdila aj v rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum. Ako je zrejmé z grafu G_4.1.4.5.1, až 43,5 % učiteliek materských škôl a 55,5 % učiteliek špeciálnych materských škôl súhlasilo s názorom, že ak by viac detí malo nárok na finančnú podporu vo forme odpustenia školného či dotácií na stravu a pomôcky, zvýšila by sa zaškolenosť detí v materských školách.
Graf G_4.1.4.5.1. Názory učiteliek na rozšírenie opatrení finančnej podpory v materských školách
Druhým problémom súčasného nastavenia opatrení finančnej podpory je skutočnosť, že nepokrývajú všetky náklady, spojené s dochádzaním dieťaťa do materskej školy. Rodičia sú totiž nezriedka vyzývaní k rôznym dodatočným poplatkom na nákup pomôcok a materiálu, či za voľnočasové a mimoškolské aktivity, ktorých nezaplatenie môže skomplikovať realizáciu aktivity na úrovni triedy alebo spôsobiť sociálnu izoláciu dotknutých detí. Súčasné nástroje finančnej podpory taktiež nepokrývajú náklady na obuv, prezuvky, oblečenie a ďalšie potreby pre deti (napr. hygienické), ktoré sa zo strany materských škôl vyžadujú. Potvrdzovali to aj viacerí respondenti rozhovorov, realizovaných v rámci kvalitatívneho zberu dát projektu To dá rozum. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy: Tí naši spoluobčania nedajú jednoducho deti do materskej školy, pretože, hoci je to zadarmo, treba tam vždy nejaký ten poplatok zaplatiť. Podobne sa vyjadrila aj pracovníčka školského odboru na mestskom úrade: A rodičia to riešia tým, že to dieťa nedáme do škôlky, keď na to nemáme.
Geografická nedostupnosť materských škôl je ďalším vážnym problémom, ktorý priamo súvisí s (ne)rovným prístupom rómskych deti k vzdelávaniu.8 Podľa prieskumov Svetovej banky sa 16 % rómskych rodičov rozhodlo nezapísať svoje dieťa do materskej školy kvôli vzdialenosti.9 Takmer 18 % obcí (198), v ktorých sa nachádzajú rómske lokality, nemá materskú školu, pričom v Banskobystrickom dosahuje tento podiel až 30 %.10 Vzdialenosť najbližšej materskej školy sa v týchto obciach pohybuje od 1 po 20 km, v priemere ide takmer o 5 km.11 Zároveň aj v obciach, v ktorých sa materská škola nachádza, môže byť jej geografická dostupnosť pre obyvateľov sociálne vylúčených lokalít komplikovaná. V prípade 49 segregovaných osídlení je vzdialenosť do najbližšej materskej školy v rozmedzí 1,5 až 7 km.12 Je teda zrejmé, že mnohí rodičia zo sociálne vylúčených lokalít nemajú reálnu možnosť umiestniť svoje dieťa do materskej školy v blízkosti svojho obydlia. Zároveň, v prípade využitia hromadnej dopravy by náklady na cestovanie musela hradiť rodina dieťaťa. Pre mnohých je prekážkou nielen veľká vzdialenosť ale i fakt, že k materským školám nevedie bezpečná cesta. Náročný presun po krajnici rušných ciest či úsekoch bez asfaltu odrádza najmä matky, ktoré majú mladšie deti a sprevádzanie toho staršieho je o to náročnejšie.13 Horšiu geografickú dostupnosť materských škôl pre obyvateľov sociálne vylúčených lokalít potvrdili viacerí respondenti rozhovorov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Ako jednu z príčin nízkej účasti rómskych detí na predškolskom vzdelávaní ju uviedol aj riaditeľ základnej školy: Treba nastúpiť na autobus alebo sa dopraviť vlakom do materskej školy a potom následne aj vybrať to dieťa z materskej školy. Ja to chápem, je to pre nich trošku zložité a komplikované.
Dostupnosť predškolského vzdelávania pre deti z vylúčených lokalít môže znižovať aj uplatňovanie selektívnych kritérií, ako je prednostné prijímanie detí zamestnaných rodičov či detí s trvalým pobytom v obci. Na základe kvalitatívnych aj kvantitatívnych dát projektu To dá rozum ich časť materských škôl volí v dôsledku nedostatočných kapacít a to napriek tomu, že sú v priamom rozpore s usmerneniami ministerstva školstva.14 Obe kritériá môžu byť problematické práve v súvislosti s deťmi zo sociálne vylúčených rómskych lokalít. Na základe údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva15 sa totiž zamestnanosť medzi rómskymi mužmi staršími ako 16 rokov pohybuje na úrovni 34 %, medzi rómskymi ženami len na úrovni 16 %. Zároveň, časť obyvateľov vylúčených rómskych lokalít môže mať trvalý pobyt v inej obci alebo meste než v tej, v ktorej žije. Hlavným dôvodom je odmietanie udelenia trvalého pobytu zo strany niektorých samospráv (najmä v prípade obývania nelegálnych obydlí).16 Podľa odhadov približne 7 % Rómov žije mimo obce svojho trvalého pobytu.17 V prípade nedostatku miest v materskej škole môžu teda obe podmienky diskriminovať časť mladších detí (3- až 4-ročných) zo sociálne vylúčených rómskych lokalít a vylučovať ich tak z možnosti navštevovať materskú školu.
Ďalšie bariéry v prístupe detí z vylúčených lokalít k predškolskému vzdelávaniu môžu byť prítomné v samotných materských školách. Hoci respondenti a respondentky z materských škôl deklarovali relatívne vysokú mieru pripravenosti ich školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (82,5 %), v prípade detí inej národnosti či etnicity bolo percento respondentov výrazne nižšie. Ako ukazuje graf G_4.1.4.5.2, len 61,6 % učiteliek, riaditeliek či odborných zamestnancov materských škôl považuje svoju MŠ pripravenú na vzdelávanie detí inej etnicity či národnosti.
Graf G_4.1.4.5.2. Hodnotenie pripravenosti materskej školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí rôznych národností/etnicity
Pripravenosť materských škôl na vzdelávanie detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít môžu negatívne ovplyvňovať viaceré prekážky, s ktorými sa boria materské školy. Za najväčšie problémy v oblasti podpory vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (vrátane detí zo sociálne znevýhodneného prostredia) respondenti z materských škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum považujú nedostatočné podmienky na individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach (64,5 %), nedostatok pedagogických asistentov (48,5 %) a odborných zamestnancov (30,9 %) a nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so sociálne znevýhodneného prostredia (29,1 %). Výraznou prekážkou je tiež nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so ŠVVP, ktorú za problém považuje 28,3 % respondentov z materských škôl.
Až dve tretiny respondentov z materských škôl považovalo za problém nedostatočné podmienky na individuálny prístup k deťom. Slabú mieru individualizácie vzdelávania konštatujú aj správy školskej inšpekcie. Prejavuje sa v nedostatočnom diferencovaní učebných zadaní vzhľadom na výchovno-vzdelávacie potreby detí, ich rozvojovú, výkonovú úroveň a momentálne dispozície detí.18 Možnosti individualizácie komplikuje vysoký počet detí na jedného dospelého v triedach materských škôl. Ako je zrejmé z tabuľky T_4.1.4.5.2, v samosprávou zriadených MŠ pracuje učiteľka väčšiu časť dňa priemerne s 20 deťmi. Pomer dospelý/dieťa sa neznižuje ani vďaka pomoci asistenta učiteľa. Tých bolo v školskom roku 2018/2019 v celom segmente bežných MŠ len 180 a okrem detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je ich činnosť zameraná aj na podporu detí so zdravotným znevýhodnením. Ostatní odborní zamestnanci (špeciálni pedagógovia, logopédi, školskí psychológia a pod.) v prostredí materských škôl de facto chýbajú.
Tabuľka T_4.1.4.5.2 Priemerné počty detí v triedach materských škôl v školskom roku 2018/2019
19
Neschopnosť materských škôl zabezpečiť podporné nástroje súvisí aj so spôsobom ich financovania ako originálnych kompetencií miest a obcí priamo z podielových daní. Nedostatok financií na zabezpečenie potrieb detí zo SZP pritom považuje za problém až 29,1 % respondentov dotazníkového prieskumu To dá rozum z materských škôl. Zo strany štátu materské školy síce dostávajú príspevok na školské pomôcky pre deti z rodín s príjmom pod hranicou životného minima20 a príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl pre deti z rodín v hmotnej núdzi,21 ten je však primárne určený na kompenzáciu odpustenia poplatku za školné. Na rozdiel od základných škôl materské školy nie sú prijímateľom príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je okrem iného určený aj na pokrytie miezd asistentov učiteľa.
Veľkou bariérou v prístupe detí z vylúčených rómskych lokalít do materských škôl je nízka pripravenosť prostredia materských škôl na prácu s deťmi z inojazyčného prostredia. Pre mnohé deti z vylúčených rómskych lokalít je materinským jazykom rómčina. Rómske deti však v materských školách nemajú možnosti vzdelávať sa v rómskom jazyku a vstup do materskej školy je tak pre ne vstupom do prostredia, kde sa používa cudzí jazyk. Aj pozorovania školskej inšpekcie prinášajú zistenia, že „mnohé deti z MRK z dôvodu jazykovej bariéry mali problém komunikovať s učiteľmi alebo len stroho, jednoslovne odpovedali na ich otázky. Niektoré komunikovali s učiteľmi gestikuláciou“.22 Ako sa ďalej v správe uvádza k systematickému prepájaniu rómskeho a slovenského jazyka nedochádza, deti teda zostávajú v komunikačnej neistote a ich možnosti rozširovať si poznanie cez vlastné skúsenosti sú obmedzené.23 V triedach chýbajú učitelia či asistenti učiteľa, ktorí by ovládali rómsky jazyk.24 Na základe údajov Svetovej banky to môže byť jedným z dôvodov nízkej účasti rómskych detí na predškolskom vzdelávaní. Až polovica rodičov, ktorých deti do materskej školy nechodia, by totiž zvážila ich zapísanie v prípade, že by v nej pôsobila rómska učiteľka alebo asistentka učiteľa.25
Učiteľky zároveň nie sú systematicky pripravované na prácu s deťmi z inojazyčného prostredia. V tejto oblasti absentujú aj akékoľvek metodické materiály. Celkovo sa teda stratégiám výučby v jazykovo zmiešaných triedach venuje na Slovensku minimálna pozornosť. Neistotu v práci s deťmi, ktoré používajú iný jazyk, pociťujú zrejme aj pedagógovia. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum si viac než štvrtina opýtaných učiteliek a riaditeliek myslí, že najvhodnejšou formou vzdelávania bez znalosti alebo obmedzenou znalosťou vyučovacieho jazyka je vzdelávanie v špeciálnej triede alebo škole. Z výsledkov sa dá usudzovať, že neovládanie štátneho jazyka je pre učiteľky a riaditeľky väčší problém ako samotné sociálne znevýhodnenie detí (graf G_4.1.4.5.3).
Graf G_4.1.4.5.3 Názory respondentov z materských škôl na vhodnú formu vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí bez znalosti/s obmedzenou znalosťou vyučovacieho jazyka
V rámci kvalitatívneho zberu dát projektu To dá rozum viaceré respondentky z materských škôl poukazovali na nižšiu mieru spolupráce s rodičmi rómskych detí, ktorá však zo strany materských škôl nezriedka nie je cielene rozvíjaná. Kontakt s rodinou sa nadväzoval najmä vtedy, keď dieťa malo v materskej škole opakované absencie. V prípade jednej z materských škôl sa dokonca komunikácia s rodinou nedeje priamo, ale prostredníctvom pracovníčok sociálneho odboru mesta. Ako sa vyjadrila riaditeľka materskej školy: Sú niekedy nezodpovední, že to dieťa ani neodhlásia, ani nedovedú do škôlky. Všetko riešim okamžite cez oddelenie sociálne, okamžite dávam podnet vedúcej toho oddelenia, aby urobila návštevu v rodine. [..] Niekedy sa stáva, že po tej kontrole v rodine, teraz som mala jeden taký prípad, že úplne vyhlásila dieťa z materskej školy, zrušia mu dochádzku. O prerušení dochádzky rómskych detí do materskej školy referovali viaceré respondentky kvalitatívneho prieskumu. Ako sa vyjadrila učiteľka materskej školy: Zapíšu ich a zistia, že tam plače dva dni, tak on nebude chodiť do škôlky [...]. Že sú v mnohých ohľadoch oveľa viac úzkostlivejší tí rómski rodičia na tie deti a jednoducho, keď im to nevyhovuje, tak ich nevodia do tej škôlky. Podobne o príčinách nízkej zapojenosti rómskych detí do predškolského vzdelávania hovorila aj riaditeľka základnej školy: Viete, prečo nechodia? Vždy, keď je zápis, tak sa pýtame jednotlivo rodičov, že prečo nechodil. Lebo plače. A ja hovorím, tak plače, plače raz, pôjdem, bude druhýkrát plakať, nie. Ony proste sú rozmaznané a oni ich radšej nechajú doma. Upustenie od dochádzky dieťaťa do materskej školy však môže byť následok reálnych obáv ich rodičov, ktoré môžu prameniť z pocitu, že sa ich deti necítia v materskej škole prijaté. Na základe prieskumu Svetovej banky má totiž až tretina rómskych rodičov, ktorých deti do materskej školy chodia, pocit, že ich dieťa nie je v materskej škole vítané.26 Pokiaľ tieto obavy nie sú rozptýlené v rámci komunikácie s rodičmi či prostredníctvom ich zapojenia do aktivít v materskej škole, môžu sa spolupodieľať na nižšej dochádzke rómskych detí do materských škôl.
Chýbajúce programy, zamerané na spoluprácu s rodičmi z vylúčených rómskych lokalít, sa odrážajú aj v tom, že rodičia nezriedka nemajú dostatočné informácie o administratívnych požiadavkách na zápis dieťaťa do materskej školy. To má za následok, že aj časť rodičov, ktorí o zapísanie svojho dieťaťa do MŠ záujem má, v dôsledku nedostatku informácií nesplní všetky požiadavky (ako napr. vyplnená prihláška s potvrdením od pediatra) v požadovanom termíne. Ako sa vyjadrila riaditeľka materskej školy, „musela som odmietnuť zápis troch detí. Prihlášku podali až v júni, kedy sme už mali plne obsadenú kapacitu“.27 Okrem samotných materských škôl by pri práci s rodinami s cieľom podpory zaškolenia ich detí do MŠ mohli byť nápomocné aj sociálne služby, poskytované vo vylúčených lokalitách (ako napr. terénna sociálna práca či komunitné centrá). Hoci v niektorých obciach je ich súčasťou aj poradenstvo ohľadom predškolskej výchovy a vzdelávania28 , konkrétne metodiky na realizáciu týchto činností doposiaľ absentujú.
Autor:
Miroslava Hapalová a Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
