Rektori a dekani na verejných VŠ síce stoja na čele školy a fakulty, avšak návrhy materiálov alebo personálnych nominácií (vrátane najbližších spolupracovníkov prorektorov a prodekanov) im v mnohých prípadoch schvaľujú senáty, v niektorých aj správne rady a vedecké rady. Akademický senát prijíma rozhodnutia od akademických cez ekonomické, legislatívne až po personalistické a inštitucionálne, pričom len časť z nich má v otázkach spojených s chodom VŠ odbornosť a nie všetci, sú podľa vyjadrení účastníkov rozhovorov, najkvalitnejšími akademikmi. V očiach niektorých dekanov a rektorov schvaľovanie rozhodnutí v senáte zvyšuje ich legitimitu a zlepšuje návrhy. V krízových momentoch, ako je napríklad strata akreditácie, či finančné ťažkosti, však môže predlžovať proces. Senáty, kde ich členovia zastávajú najmä záujmy svojho pracoviska, zase môžu brzdiť návrhy potrebné pre školu ako celok i keď nepopulárne pre časť členov akademickej obce, ako je napríklad spájanie pracovísk s podobným zameraním, vytváranie interdisciplinárneho vzdelávania, výskumu a umenia, či centralizácia a zefektívnenie administratívnych a prevádzkových činností. Vyššiu integráciu VŠ a fakúlt okrem časti senátorov však nepodporujú viacerí dekani, či vedúci katedier/ústavov a preferujú samostatné riadenie jednotiek, ktoré vedú.
Volieb do akademického senátu sa zúčastňuje len časť členov akademickej obce. Študenti sa volieb do senátov zúčastňujú oveľa zriedkavejšie než zamestnanci, z ktorých sa volieb zúčastňuje veľká časť. Avšak javí sa, že zamestnanci s kratšou praxou na VŠ menej často volia a sú volení. U študentov verejných VŠ sú v senátoch nadreprezentovaní doktorandi, ktorých problémy sú však bližšie začínajúcim akademikom než študentom prvých dvoch stupňov VŠ. Disproporčné zloženie akademických senátov môže byť problém keďže exekutíva VŠ ani senátori zrejme systematicky nezbierajú dáta o potrebách všetkých skupín členov akademickej obce.
Zistenia z dotazníkového prieskumu indikujú, že najčastejšími dôvodom neúčasti študentov na spravovaní školy je nedostatok informácií o tom, ako sa doň zapojiť ako aj o práci ich zástupcov v senáte. Pre časť študentov to je aj nezáujem o dianie na škole. V prípade učiteľov boli dôvodmi ich neúčasti na spravovaní školy najmä iné povinnosti a obava z pomsty vedenia školy, ak sa k niečomu kriticky vyjadria. Táto obava dominovala najmä u začínajúcich akademikov, ktorí pôsobia na VŠ do 15 rokov a u denných doktorandov. Zároveň respondenti z oboch týchto skupín vnímali VŠ ako organizáciu vybudovanú na hierarchických vzťahoch, čo bolo v protiklade s vyjadreniami študentov súkromných VŠ. Tí obavu vznášať kritiku voči vedeniu vyjadrovali vo významne menšej miere.
V senátoch majú študenti minimálne tretinu hlasov, čím môžu ovplyvňovať mnohé otázky, ovplyvňujúce školu mnoho rokov dopredu. Na základe zistení z prieskumu sa však javia tieto oblasti pre študentov odťažité. Naopak na úrovni katedry, či ústavu, kde vznikajú konkrétne problémy okolo predmetov či učiteľov, nebol zaznamenaný systematický spôsob zapájania študentov. Dotazníky na hodnotenie kvality výučby a učiteľov, ktoré majú na základe zákona o VŠ študenti právo vypĺňať aspoň raz ročne sa nejavia byť nástrojom, ktorý by toto reálne riešil.
Stimulovanie kvality pedagogického, vedeckého a umeleckého pôsobenia VŠ je v rukách vedeckých/umeleckých rád fakúlt a VŠ. Dáta však ukazujú, že len v časti vedeckých rád dominujú vedci s medzinárodne nadpriemernými výkonmi, respektíve v lokálne špecifických spoločenských a humanitných oblastiach s nadpriemernými výkonmi v rámci Slovenska. Pri veľkej rôznorodosti poskytovaných študijných programov a výskumných a umeleckých oblastí, sa javí, že vedecké rady pri hodnotení kariérneho rastu, ako aj študijných programov môžu mať tendenciu opierať sa o kvantitatívne a všeobecné indikátory. Dôsledkom toho je, že nie vždy môžu vyhodnotiť daný program, či prácu jednotlivca v súlade s trendmi v konkrétnej oblasti poznania.
Úloha senátov na súkromných a štátnych VŠ je viac konzultačná ako na verejných VŠ, čo sa však nejavilo byť problémom pre ich členov. Dotazníkový prieskum dokonca naznačuje, že hoci študentskí respondenti zo súkromných VŠ najmenej často volia, vo výrazne väčšej miere sú celkovo spokojní so svojím štúdiom. Na súkromných vysokých školách majú študenti taktiež možnosť ovplyvňovať svoje štúdium aj mimo akademického senátu. Línia riadenia je na súkromných VŠ priamočiarejšia. Vlastník VŠ rozhoduje o rektoroch aj dekanoch a má na starosti všetky prevádzkové otázky, čím odbremeňuje akademických funkcionárov a majú voľnejšie ruky ako ich kolegovia na verejných VŠ sústrediť sa na rozvoj akademických oblastí VŠ.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v nasledujúcich častiach:
Úlohy rektorov verejných VŠ sú rozsiahle, avšak systémové nastavenie nie je vždy podporujúce
Potenciál fakúlt ako základných jednotiek VŠ je nevyužitý, ak pôsobia ako izolované ostrovy
Vo vysokoškolskej samospráve sú najaktívnejší seniorní akademici
Nastavenie senátov nezaručuje odbornosť senátorov ani ich rozhodovanie v prospech celej školy
Vzťah medzi vedením a senátmi komplikuje zákon o VŠ a na verejných VŠ aj ich vnútorné pravidlá
Významný podiel študentov v akademických senátoch nezabezpečuje relevantný hlas študentov
Účasť na spravovaní škôl študentmi znižuje nedostatok informácií, času a obavy z pomsty učiteľov a vedenia škôl
Vedecké a umelecké rady majú dôležitú úlohu, výkon ich právomocí sa však medzi VŠ rôzni
Len malá časť vedeckých a umeleckých rád je porovnateľná so svetovým, či slovenským priemerom.
Autor:
Renáta Hall
