Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

PDF verzia analýzy (42 MB)
Stiahnite si PDF dokument s celou analýzou zistení o stave školstva na Slovensku.

(Ne)schopnosť škôl využívať potenciál kognitívnych schopností žiakov
Školy nedokážu plne využiť potenciál kognitívnych schopností dospievajúcich

(Ne)schopnosť škôl využívať potenciál kognitívnych schopností žiakov

Školy nedokážu plne využiť potenciál kognitívnych schopností dospievajúcich

Vek, v ktorom na Slovensku dochádza k rozdeľovaniu žiakov do vzdelávacích dráh sa považuje za prvý krok do dospelosti. V období 11 rokov sa začína stredný školský vek, ktorý je sprevádzaný dynamickým rozvojom kognitívnych funkcií. Schopnosti žiakov sa výrazne zlepšujú a škola by mala na túto zmenu dostatočne reagovať. Z vyučovacích hodín by sa malo vytrácať memorovanie a jednosmerné sprostredkovávanie poznatkov od učiteľa smerom k žiakovi a na hodinách by sa mal vytvárať čo najväčší priestor na rozvoj abstraktného, tvorivého a kritického myslenia. Dobre nastavené učebné prostredie, ktoré reaguje na vývinové špecifiká dospievajúcich, by malo posilňovať ich schopnosť učiť sa a nachádzať súvislosti a vzťahy medzi rôznymi obsahmi v rámci predmetu, ale tiež naprieč disciplínami. Zistenia z dotazníkového prieskumu To dá rozum však indikujú, že toto sa nedeje ani na základných školách, a dokonca ani na osemročných gymnáziách, kde by mali postupovať tí najlepší. Odpovede učiteľov a učiteliek 2. stupňa ZŠ naznačujú, že metóda výkladu je v ich výučbe používaná viac ako vo výučbe kolegov na 1. stupni ZŠ. Zároveň ich odpovede vyvolávajú pochybnosť o tom, či častejšie pracujú s metódami a formami práce, ktoré využívajú kognitívny potenciál dospievajúcich. Túto pochybnosť vyvolávajú aj odpovede žiakov a žiačok osemročných gymnázií, podľa ktorých sa na ich hodinách najčastejšie využíva metóda výkladu a diktovania poznámok. Možno i preto cez odpovede v dotazníku deklarovali, že škola u nich nerozvíja schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami.

Zvýšenie nárokov na kognitívne funkcie

V období okolo jedenásteho a dvanásteho roku života by sa v zmysle Piagetovej teórie1 mali všetci žiaci a žiačky nachádzať v tzv. štádiu formálnych operácií. V tejto vývinovej fáze sa u dospievajúcich rozvíja schopnosť pracovať s abstraktnými pojmami, zlepšuje sa ich hypoteticko-deduktívne uvažovanie. Mladí ľudia sa neuspokoja len s jedným riešením. Zvažujú všetky možnosti, ako potvrdiť či vyvrátiť svoje hypotézy.2 Pri úvahách o vhodnom učebnom prostredí, ktoré reflektuje vývinové potreby žiakov, je tiež dôležitý poznatok, že v tomto období sa rozvíja aj metakognícia. Žiaci a žiačky sa začínajú zamýšľať nad vlastnými myšlienkovými procesmi, ako aj nad stratégiami učenia sa. Dôležité preto je, aby učitelia výberom učebných metód neznižovali, ale, naopak, zvyšovali svoje požiadavky na kognitívne schopnosti a podporovali tak čo najviac uvažovanie v súvislostiach. Pamäťové učenie by na tomto stupni rozhodne nemalo dominovať.

Učitelia na 2. stupni základných škôl deklarujú, že využívajú metódu výkladu viac ako ich kolegovia na 1. stupni ZŠ

Určitý obraz o tom, do akej miery sa postupom na 2. stupeň ZŠ zvyšujú nároky na kognitívne schopnosti žiakov, poskytujú výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom učitelia a učiteľky mali z ponuky 16 učebných stratégií (vrátane možnosti iné) vybrať šesť takých, ktoré využívajú najčastejšie. Podľa ich výpovedí možno usudzovať, že metódy , v ktorých sa kladie väčší akcent na vyššie kognitívne schopnosti žiakov, v ich učení nedominujú. Nedá sa ani povedať, že by po nich učitelia 2. stupňa ZŠ siahali častejšie ako ich kolegovia na 1. stupni. Štatisticky významný rozdiel sa medzi sledovanými skupinami nepreukázal ani v prípade stratégie myslenia a učenia EUR, ktorá patrí medzi známe metódy na rozvoj kritického myslenia. Naopak, významnosť rozdielov sa potvrdila vo voľbe odpovede výklad, ktorá patrí medzi menej aktivizujúce formy učenia . Medzi šesť najviac používaných ich zaradilo výrazne viac učiteľov 2. stupňa (74 %) ako tých, ktorí pracujú s mladšími deťmi (63,1 %).

Graf G_4.3.2.3.1 Podiel učiteľov 1. a 2. stupňa ZŠ, ktorí zaradili stratégie rozvíjajúce vyššie kognitívne schopnosti medzi šesť najčastejšie používaných spomedzi 16 možností

G_4.3.2.3.1.PNG

Študenti osemročných gymnázií necítia, že by ich škola učila myslieť

Podobne ako pri učiteľoch základnej školy, aj v prípade učiteľov gymnázií bola pri výbere šiestich najviac využívaných metód druhou najčastejšie volenou odpoveďou metóda výkladu. Zvolilo ju až 73,2 % opýtaných. O tom, že táto metóda dominuje na stredných školách, vypovedali aj žiaci a žiačky osemročných gymnázií, ktorí komunikovali skúsenosť, že sa na hodinách najčastejšie stretávajú s výkladom a diktovaním poznámok (graf G_4.3.2.3.2).

G_4.3.2.3.2.PNG

Skúsenosti psychológov naznačujú, že žiaci a žiačky majú po prechode na vyšší stupeň vzdelávania problém s adaptáciou, pretože sa stretávajú s väčším počtom učiteľov, úloh a učiva, ktoré si musia osvojiť. Do poradenských zariadení prichádzajú s tým, že nevedia, ako sa učiť, aby nároky školy zvládli.3 Riešením podľa odborníkov je viesť výučbu tak, aby žiaci hľadali súvislosti medzi jednotlivými učebnými obsahmi, a to tak v rámci toho istého predmetu, ako aj naprieč rôznymi disciplínami. Najmä v prípade osemročných gymnázií, do ktorých majú smerovať žiaci s vysokým intelektom, by mal byť tento aspekt výučby posilnený a jednosmerná prezentácia informácií by mala byť v úzadí. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum však naznačujú, že tento štýl učenia zrejme nie je typickým pre osemročné gymnáziá. Žiaci a žiačky, ktorí ich navštevujú, totiž necítia, že by ich štúdium rozvíjalo v učení sa v súvislostiach a naprieč disciplínam/odbormi. Ako možno vidieť v tabuľke T_4.3.2.3.1, medzi menej rozvíjané oblasti zaradili respondenti aj analytické a kritické myslenie. O niečo lepšie posúdili schopnosť riešiť problémy , no aj tú zaradila medzi najviac rozvíjané oblasti, ani nie štvrtina opýtaných. Tieto zistenia vyvolávajú pochybnosti o tom, či výberové školy skutočne dokážu pracovať s intelektovo nadanými žiakmi a žiačkami, ktorí odišli zo základnej školy práve preto, aby bol ich potenciál efektívnejšie rozvíjaný.

Tabuľka T_4.3.2.3.1: Názory žiakov a žiačok osemročných gymnázií na to, v čom ich štúdium najviac rozvíja

T_4.3.2.3.1.png

Zručnosti, s ktorými žiaci vychádzajú zo škôl, indikujú slabé využívanie tých stratégií učenia, ktoré majú potenciál rozvíjať kognitívne schopnosti

Úvahy o tom, či sa na stredných školách v dostatočnej miere využívajú také stratégie učenia , ktoré stimulujú vyššie kognitívne funkcie, možno oprieť aj o výsledky položky dotazníka, prostredníctvom ktorej sa v rámci prieskumu To dá rozum zisťovalo, ktoré oblasti majú žiaci a žiačky najmenej rozvinuté pri prestupe na vyšší stupeň vzdelávacej sústavy. Ako ukazuje graf G_4.3.2.3.3, približne tretina učiteľov stredných škôl deklarovala, že žiaci prichádzajú zo základnej školy s neprimerane rozvinutou schopnosťou učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kriticky a analyticky myslieť, či v schopnosti riešiť problémy . Úroveň osvojených stratégií učenia sa vnímala ako problém ešte väčšia časť opýtaných. Z grafu sa dá tiež čítať, že postupom na vyšší stupeň vzdelávacej sústavy rastie nespokojnosť učiteľov s tým, aká je úroveň rozvoja žiakov v niektorých sledovaných oblastiach. Na základe týchto dát však nemožno konštatovať, že stratégie aktívneho učenia sa sú na stredných školách menej uplatňované ako napríklad na základných školách. Rastúca nespokojnosť môže súvisieť aj s prirodzeným stúpaním očakávaní na strane učiteľov vyšších stupňov vzdelávania. Výsledky však naznačujú, že učitelia v našich školách vo všeobecnosti málo využívajú také stratégie učenia, ktoré aktivizovali vyššie kognitívne funkcie žiakov.

Graf G_4.3.2.3.3 Názory učiteľov a učiteliek základných, stredných a vysokých škôl na mieru rozvoja vybraných zručností a schopností žiakov pri prechode na vyšší stupeň vzdelávacej sústavy

G_4.3.2.3.3.PNG

Záver

Zistenia To dá rozum indikujú, že na slovenských školách dochádza pri prechode na nižší sekundárny stupeň vzdelávania k paradoxu. V období dynamického rozvoja kognitívnych funkcií dospievajúcich dochádza k znižovaniu nárokov na ich rozumové schopnosti. Učenie sa mení na priamy prenos množstva poznatkov od učiteľa k žiakom, kde rolu zohráva najmä pamäťové učenie. Ukazuje sa, že tak základné školy, ako i osemročné gymnáziá majú v tomto smere rezervy a nedokážu v dostatočnej miere reagovať na špecifické potreby detí v tomto veku. Plynulosť prechodu na vyšší stupeň vzdelávacej sústavy a adaptáciu žiakov tak sťažuje prechod od aktívnejšieho učenia k pasívnejšiemu, vďaka ktorému nemajú absolventi dostatočne rozvinuté viaceré zručnosti, dôležité pre neskoršie uplatnenie sa v živote.

Autor:

Katarína Vančíková

Oponent: Štefan Porubský

Zdroje:

1: PIAGET, J., INHELDEROVÁ, B. Psychológia dieťaťa. Bratislava: SOFA, 1997
2: ATKINSON, R. L., SMITH, E.E., BEM, D.J., NOLEN-HOEKSEMA, S. Psychologie. Praha :Portál, 2003.
3: KREJČOVÁ, L. Diferenciace v základním vzdělávání z psychologického hlediska (Nejčastejší témata poradenství a na víceletých gymnáziích a na druhém stupni základních škol. In KASÍKOVÁ, H., STRAKOVÁ, J (eds.) Diverzita a diferenciace v základním vzdělání. Praha : Karolinum, 2011. s. 114-133


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku