Žiaci a žiačky, ktorí vstupujú do nižšieho sekundárneho vzdelávania, sa viac ako kedykoľvek predtým zamýšľajú nad konaním iných ľudí, ale i nad svojím vlastným. Dospievanie je dôležitým obdobím morálneho rozvoja a sprevádza ho intenzívny vnútorný dialóg. Vďaka nemu nastávajú v oblasti sebauvedomovania kvalitatívne zmeny, ktoré vyúsťujú do citlivosti voči tomu, ako učitelia k žiakom pristupujú. Dospievajúci žiadajú rešpekt, akceptáciu, priestor na slobodné rozhodovanie. Napriek tomu, že tieto poznatky sú všeobecné známe, staršie výskumy naznačujú, že učitelia na nižšom sekundárnom stupni volia prístup, ktorý je skôr v rozpore ako v súlade s týmito charakteristikami. Postupom do vyšších ročníkov sa zvyšujú nároky na výkon i disciplínu a priestor na voľbu, vlastné rozhodovanie a sebareguláciu sa zužuje.1 „Vzťah medzi učiteľom a žiakmi sa stáva menej osobným a priateľským a práca prebieha častejšie formou frontálnej výučby, keď sú celej triede zadávané úlohy a výkony sú verejne hodnotené.“2
Otázka rešpektovania túžby dospievajúcich po autonómii a akceptácii je úzko spätá s otázkou školského hodnotenia . Uspokojenie týchto potrieb závisí od miery, v akej sa vo výučbe využíva sebahodnotenie, ako aj to, do akej miery môže žiak či žiačka ovplyvniť výsledok svojho hodnotenia. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum učitelia 2. stupňa ZŠ významne viac ako ich kolegovia v nižších ročníkoch využívajú formu neohláseného ústneho skúšania pred celou triedou. Naopak, významne menej využívajú ohlásené ústne skúšanie (pozri graf G_4.3.2.4.1). Z uvedeného vyplýva, že žiaci na 2. stupni ZŠ sú v prípade neúspechu častejšie vystavení riziku zlyhania či hanby pred celým kolektívom. Výsledky dotazníkového prieskumu tiež indikujú, že učitelia a učiteľky na 2. stupni ZŠ menej ako prvostupniari využívajú sebahodnotenie a prácu s portfóliom žiackych prác, ktoré rovnako patrí medzi tie formy hodnotenia, pri ktorých môžu dospievajúci vyjadriť svoj postoj k výsledkom, ale aj ďalšiemu smerovaniu svojho učenia. Na základe týchto zistení možno usudzovať, že postupom do nižšieho sekundárneho vzdelávania sa učitelia a učiteľky čoraz viac prikláňajú k takých formám školského hodnotenia, v ktorých je rozhodujúci najmä ich pohľad na výkony žiakov. Odpoveď riaditeľa ZŠ v rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát tiež naznačila, že na druhom stupni si žiaci musia neraz zvyknúť aj na horšie známky: Samozrejme, troška občas býva prospechový problém, že z toho prvého stupňa sú zvyknutí jednotky, dvojky dostávať a potom klesnú možno niekedy aj o dva stupne. Takže tam býva problém...
Graf G_4.3.2.4.1: Formy preverovania vedomostí a zručností na základných školách - položky, v ktorých sa preukázali štatisticky významné rozdiely medzi učiteľmi 1. a 2. stupňa ZŠ
Podľa staršieho výskumu založeného na pozorovaní vyučovacích hodín na 2. stupni ZŠ a osemročných gymnáziách sa spôsob hodnotenia na týchto dvoch typoch škôl líši.3 Výskumníčky zistili, že učitelia základných škôl svojich žiakov častejšie odmeňujú, pochvaľujú a akceptujú ako ich kolegovia na gymnáziách. Ako autorky konštatujú, tento rozdiel je prekvapivý z dôvodu, že oba typy škôl navštevujú deti vekovo rovnaké, teda vyžadujúce si rovnako veľa povzbudenia, akceptovania a odmeňovania od svojich pedagógov.4 Podľa zistení dotazníkového prieskumu To dá rozum je s formou hodnotenia vedomostí a zručností v určitej miere spokojná len niečo viac ako polovica opýtaných žiakov a žiačok osemročných gymnázií. Zvyšná časť vyjadrila nespokojnosť, pričom 29,9 % z nich zvolilo možnosť čiastočne spokojný/á a 16,8 % vyznačilo možnosť veľmi nespokojný/á. Dôvody nespokojnosti nie je možné z týchto dát odčítať. Jedným z nich však môže byť aj pociťovaná nespravodlivosť, na ktorú sú práve dospievajúci ľudia extrémne citliví. Prechod do nižšieho sekundárneho vzdelávania je totiž spojený s obdobím, keď majú mladí ľudia zvýšené tendencie vzájomne sa porovnávať a ostro sledujú, či sú posudzovaní podľa toho istého metra ako ostatní spolužiaci. Ako ukazuje graf G_4.3.2.4.2, nie všetci učitelia sú však v očiach žiakov a žiačok osemročných gymnázií spravodliví. Viac než polovica respondentov zdieľala názor, že spravodlivý prístup je charakteristický skôr pre menšinu učiteľského zboru ich školy.
Graf G_4.3.2.4.2: Názory žiakov a žiačok osemročných gymnázií na spravodlivý prístup učiteľov k nim
Pozitívnym zistením je, že väčšina žiakov a žiačok osemročných gymnázií vyjadrila v dotazníkovom prieskume To dá rozum istú mieru spokojnosti s tým, ako je ich názor akceptovaný pri školskom hodnotení . Tých, ktorí volili odpoveď som veľmi spokojný/á, bolo 18,1 %, ďalších 40,3 % odpovedalo som čiastočne spokojný/á (pozri graf G_4.3.2.4.3). Toto zistenie je pomerne pozitívne, a to najmä v kontexte poznania, že prechod na nižší sekundárny stupeň je aj prechodom k prísnejšiemu hodnoteniu žiakov, ktorých schopnosti sa vzájomne porovnávajú častejšie ako počas prvých rokoch školského vzdelávania.5 Poradenská prax zas prezrádza, že žiaci a žiačky osemročných gymnázií sa musia vyrovnať s tlakom na výkony, ako aj s tým, že sú učiteľmi nabádaní k väčšej snahe, keďže sú na výberovej škole.6 O to viac je dôležité, aby žiaci mali priestor zhodnotiť, či už proces svojho učenia alebo jeho výsledky, a uspokojiť si tak svoju túžbu po autonómii a uznaní. Hoci 60 % opýtaných žiakov vyjadrilo spokojnosť s tým, že ich sebahodnotenie učitelia akceptujú, stále je tu zvyšná časť žiakov a žiačok osemročných gymnázií, ktorá túto skúsenosť nepotvrdila. Aj v tomto prípade tak možno konštatovať, že situácia na jednotlivých osemročných gymnáziách je odlišná a niektoré stoja pred výzvou vytvárať väčší priestor na uplatnenie pohľadu a názoru žiakov.
Graf G_4.3.2.4.3: Miera spokojnosti žiakov a žiačok osemročných gymnázií a všetkých študentov stredných škôl s tým, ako je akceptované ich sebahodnotenie pri školskom hodnotení
Ako ukazuje graf G_4.3.2.4.4, pohľad žiakov osemročných gymnázií na vzťah učiteľov k nim je porovnateľný s tým, ako odpovedali stredoškoláci vo všeobecnosti. Podľa týchto výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum možno usudzovať, že je len málo stredných škôl, kde by boli vzťahy všetkých učiteľov so žiakmi postavené na partnerskom prístupe. Pozitívnym zistením je, že okolo 40 % opýtaných stredoškolákov potvrdilo svojou voľbou odpovede, že väčšina učiteľov na ich škole pristupuje k nim partnersky. V prípade žiakov a žiačok osemročných gymnázií si to myslelo 42,4 % respondentov. Pohľad na druhý koniec škály však poukazuje na horšie skúsenosti žiakov a žiačok. Takmer polovica tých, ktorí navštevujú osemročné gymnáziá, odpovedala, že partnerský prístup k žiakom má len malá časť pedagógov, resp. nikto z učiteľského zboru.
Graf G_4.3.2.4.4: Názory žiakov a žiačok osemročných gymnázií a všetkých študentov stredných škôl na učiteľský zbor z pohľadu uplatňovania partnerského prístupu k nim
Uvedené výsledky naznačujú, že vzťahy učiteľov k žiakom môžu byť od školy ku škole rôzne. Čo však v rámci úvah o potrebe dospievajúcich byť rešpektovanými partnermi zaráža viac, je zistenie, že takmer 78 % opýtaných žiakov a žiačok osemročných gymnázií má nejakú skúsenosť s tým, že učiteľ ponižoval niekoho pred ostatnými spolužiakmi. Ako vidieť v grafe G_4.3.2.4.5, 15,5 % z nich dokonca uviedlo, že sa s tým stretáva často, 46,5 % len občas. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum sa tak zhodujú s výsledkami českých výskumov7 , ktoré odkryli neetické, či dokonca pedagogicky patogénne správanie učiteľov voči žiakom v podobe ponižovania, zosmiešňovania či ironizovania žiakov, ktoré predstavuje priamy útok na sebaúctu žiaka. V slovenskom priestore nebola doposiaľ venovaná dostatočná pozornosť výskytu a formám neetického správania sa učiteľov. Názory žiakov a žiačok stredných škôl v prieskume To dá rozum však indikujú, že k nemu dochádza aj v triedach osemročných gymnázií.
Graf G_4.3.2.4.5: Názory žiakov a žiačok osemročných gymnázií a všetkých študentov stredných škôl na výskyt ponižovania žiakov zo strany učiteľov
Výsledky dotazníkového prieskumu medzi žiakmi a žiačkami stredných škôl naznačujú, že potreba vyjadriť svoj názor a spoločne rozhodovať o veciach, ktoré sa dotýkajú mladého človeka, nie je v našich školách úplne uspokojovaná. Výnimkou nie sú ani osemročné gymnáziá, kde by bolo možné očakávať, že mladí dospievajúci, vyznačujúci sa vysokým intelektom, dostanú väčší priestor. Ako ilustruje graf G_4.3.2.4.6, odpovede žiakov a žiačok tohto typu škôl na otázku, či sú spokojní s možnosťou spolurozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú ich školy, sa výrazne nelíši od odpovedí študentov stredných škôl vo všeobecnosti. Štatistická významnosť rozdielov sa nepreukázala v prípade žiadnej odpovede.
Graf G_4.3.2.4.6: Miera spokojnosti žiakov a žiačok osemročných gymnázií a všetkých študentov stredných škôl s priestorom pre spolurozhodovanie
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
