V rámci štúdie TALIS 20131 okrem iného skúmala aj to, aké rôzne formy profesijného rozvoja učitelia a učiteľky 2. stupňa ZŠ absolvovali za posledných 12 mesiacov. V rámci ponúkaných odpovedí na túto dotazníkovú otázku sa vyskytovali aj možnosti, ako napríklad kurzy a workshopy alebo vzdelávacie odborné semináre, ktoré by sa mohli konať aj na pôde samotnej školy. Jeden typ profesijného rozvoja, a teda i možnosť odpovede na túto otázku, sa však mohol konať výhradne na pôde školy a tým je „mentoring, hospitácia, koučing v rámci formálneho usporiadania v škole“. Ako vyplýva z tabuľky T_2.5.3.4.1.. v rámci všetkých krajín OECD, 29 % vyučujúcich zvolilo túto odpoveď, pričom na Slovensku až 40 %. Z kvalitatívneho zberu dát v rámci projektu To dá rozum vyplynulo, že hospitovanie je pomerne bežná prax ako forma kontroly vyučujúcich zo strany vedenia školy. Mentoring sa deje hlavne v prípade adaptačného vzdelávania, teda zaúčania čerstvých absolventov a začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Koučing nebol zaznamenaný na žiadnej škole.
Tabuľka T_2.5.3.4.1.: Profesijný rozvoj učiteľov a učiteliek 2.stupňa ZŠ za posledných 12 mesiacov podľa typu a výskytu
1
V rámci kvantitatívneho prieskumu To dá rozum na všetkých typoch škôl regionálneho školstva boli zisťované skúsenosti pedagogických a odborných zamestnancov s rôznymi poskytovateľmi vzdelávania. Ako je zjavné z tabuľky T_2.5.3.4.2., v otázke, ktorý poskytovateľ vzdelávania vám poskytol najkvalitnejšie vzdelávania, učitelia (13,6 %) a majstri odbornej výchovy (14,5 %) volili možnosť „vaša škola, respektíve kolega/yňa vo vašej škole“ ako tretiu najčastejšiu možnosť. Pre asistentov učiteľa to bola dokonca najčastejšie sa vyskytujúca možnosť. Pre odborných zamestnancov išlo skôr o nevýznamnú mieru odpovedí. Z týchto dát možno vyvodzovať, že profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov sa realizuje aj na samotných školách, na ktorých títo zamestnanci pracujú, a že nejde o úplne zanedbateľný podiel z hľadiska výskytu.
Tabuľka T_2.5.3.4.2.: Kvalita poskytovateľov ďalšieho vzdelávania podľa jednotlivých typov profesií v regionálnom školstve
Z kvalitatívneho zberu dát To dá rozum taktiež vyplynulo, že školy už majú skúsenosť s ďalším vzdelávaním pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň priamo na pôde školy. Učiteľka špeciálnej ZŠ sa v tejto téme vyjadrila: Ani tie soboty nebol dáky problém, lebo ste to mali tu. Že ste nemuseli cestovať ráno o piatej, ja neviem, do Košíc… Učitelia a učiteľky v rozhovoroch oceňovali pohodlnosť, jednoduchosť a žiadne náklady spojené s týmto vzdelávaním. Okrem logistických výhod oceňovali aj skutočnosť, že takéto vzdelávacie akcie sa obsahovo zameriavali na špecifické podmienky a potreby samotnej školy a ich žiakov a žiačok. V kolektíve sme si porozprávali konkrétne veci, ktoré sa týkajú našej školy, ktoré nás zaujímajú a aj ten lektor bol veľmi rád, lebo sme sa zameriavali hlavne na tú problematiku, ktorá nás ťaží, vyjadrila sa riaditeľka ZŠ. Ďalším pozitívom je, že pri príprave záverečných prác spojených s absolvovaním týchto vzdelávacích programov sa participanti a participantky mohli vzájomne jednoduchšie informovať a podporiť.
Vedenie škôl pri vzdelávacích programoch realizovaných na pôde ich školy najviac oceňovalo, že škola nemusela hradiť náklady spojené s dopravou pre svojich pedagogických a odborných zamestnancov a zabezpečovať im suplovanie. Toto vzdelávanie sa realizovalo väčšinou počas prázdnin, víkendov alebo v popoludňajších hodinách. Riaditeľka strednej odbornej školy sa v tejto súvislosti vyjadrila: My sme tu strávili naozaj sobotu s tým, že niekoľko kolegýň donieslo koláče, navaril sa čaj, a tak ďalej... Proste bolo vidno aj v tom kruhu, keď sa pracovalo, že sme zohratí, hej? [. . .] Spojili sme to s teambuildingom, hej? Okrem funkcie stmeľovania kolektívu školy môže preškolenie celého pedagogického a odborného personálu v jednej oblasti, napr. v čitateľskej gramotnosti alebo inkluzívnom vzdelávaní, taktiež priniesť synergický efekt celkového rozvoja školy v tejto oblasti.
Ako bolo zmienené vyššie, ďalšie vzdelávanie pedagogickým a odborným zamestnancom a zamestnankyniam môžu poskytovať kolegovia a kolegyne, ktorí na daných školách pôsobia (pozri tabuľku T_2.5.3.4.2.). Môžu ho však poskytovať aj rôzne externé inštitúcie, napríklad priamo riadené organizácie ministerstva školstva Metodicko-pedagogické centrá (MPC), mimovládne organizácie, vysoké školy, súkromní poskytovatelia vzdelávania alebo jednoducho prizvaní odborníci či odborníčky na danú oblasť bez ohľadu na ich pracovisko. Pokiaľ je daný vzdelávací program schválený ministerstvom školstva, jeho účastníci a účastníčky môžu zaň dostať dokonca príplatok k svojej mzde. V tejto súvislosti riaditeľka ZŠ upozornila na skutočnosť, že zákon je taký pre všetky MPC, že jednoducho tam musíte mať 15 alebo 20 ľudí, a keď nie je, tak sa neotvorí kurz. Inými slovami, pokiaľ si škola zabezpečí účasť celého pedagogického zboru, zabezpečí si tým i minimálnu potrebnú účasť nutnú pre poskytovateľa vzdelávania, aby sa vzdelávací program vôbec realizoval. Poskytovateľovi navyše odpadajú akékoľvek povinnosti súvisiace s logistickým zabezpečením programu (prenájom miestnosti, občerstvenie, pomôcky).
Ďalšie vzdelávanie pre pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankyne realizované priamo na pôde školy, teda prináša rôzne výhody pre všetkých zainteresovaných aktérov. Napriek tomu nemožno očakávať, že by sa ďalšie vzdelávanie úplne presunulo iba na pôdu škôl, keďže ho možno realizovať iba v prierezových oblastiach, ktoré sa týkajú väčšiny pracovníkov a pracovníčok danej školy. Napríklad čitateľská gramotnosť ako taká nie je len určená pre jazykárov, ale pre všetkých, aj pre matikárov, aj pre dejepisárov, aj pre zemepisárov. Proste každý pracuje s textom zhrnula riaditeľka ZŠ. No napríklad vzdelávanie špecificky v didaktických metódach v geografii pravdepodobne nebude aplikovateľné pre všetkých vyučujúcich. Niekedy je taktiež užitočné, aby sa učitelia a učiteľky stretli i z iných škôl a vystúpili tak z bubliny problémov charakteristických len pre ich školu.
Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov odohrávajúci sa na pôde školy teda môžeme rozdeliť do troch kategórií: 1) programy schválené ministerstvom realizované na pôde školy externou inštitúciou, napr. MPC; 2) neformálne aktivity profesijného rozvoja realizované na pôde školy externou inštitúciou (napr. mimovládnou organizáciou) alebo externým odborníkom; 3) profesijný rozvoj realizovaný medzi zamestnancami samotnej školy, medzi ktoré spadá aj mentoring, koučing a hospitácie, ale aj štandardné prednášky či workshopy na rôzne témy. Keďže súčasný systém profesijného rozvoja oceňuje príplatkami ku mzde za absolvovanie schválených programov ďalšieho vzdelávania, vo svojom dôsledku neformálne typy profesijného rozvoja aktívne nepodporuje, a teda i znižuje ich výskyt. Pokiaľ profesijný rozvoj na pôde školy prináša toľko výhod pre rôznych aktérov v regionálnom školstve, je na zváženie, či je súčasný systém profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov vhodne nastavený.
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky
