Pedagogickí a odborní zamestnanci a zamestnankyne v regionálnom školstve využívajú rôzne možnosti profesijného rozvoja. Niektorí z nich sa rozhodli za týmto účelom navštíviť aj zahraničie. V rámci kvalitatívneho zberu dát projektu To dá rozum zástupca riaditeľa gymnázia opísal svoje skúsenosti s jeho profesijným rozvojom v Nemecku takto: Ja som nemčinár a my v rámci jedného projektu máme možnosť aj absolvovať vzdelávanie v Nemecku. Ja som v rámci toho trvania projektu bol už dvakrát na letnom dvojtýždňovom seminári. Veľmi sa mi to páčilo. Jednak sa tam dozviete nejaké nové veci, získate nové impulzy, vymeníte si skúsenosti a hlavne sa tam spoznávame s kolegami z celého sveta a potom môžeme nadviazať ďalšiu spoluprácu. Riaditeľ ZŠ na rozdiel od predošlého respondenta nehovoril o absolvovanom seminári či kurze v zahraničí, ale o spolupráci s konkrétnymi zahraničnými školami, ktoré aj navštívil. Bolo to v rámci projektu Comenius a išlo o spoluprácu so školou v Španielsku. Tam boli aj naše deti. Potom boli v Poľsku. Hoci išlo v týchto prípadoch primárne o vzájomné návštevy, samotné nahliadnutie do bežnej praxe školy v zahraničí môže byť pre vyučujúcich inšpiratívne v rôznych oblastiach vrátane metód výučby alebo organizácie školy.
Podľa kvantitatívneho prieskumu To dá rozum zhruba každý desiaty pedagogický alebo odborný zamestnanec alebo zamestnankyňa (12 %) v regionálnom školstve na Slovensku aspoň raz v rámci celej svojej pracovnej pôsobnosti absolvoval nejaký vzdelávací program v zahraničí, ktorý priamo súvisel s ich prácou (pozri graf G_2.5.3.5.). Riaditelia a riaditeľky (20 %) sa v zahraničí vzdelávali v najväčšej miere. V prípade riaditeľov stredných škôl sa vzdelávalo v zahraničí dokonca až 40,4 %. Celkovo sa v najmenšej miere vzdelávali v zahraničí asistenti a asistentky učiteľa (len 1 %) a výchovní poradcovia a poradkyne (4 %). Treba však poznamenať, že z týchto dát nie je možné rozlíšiť, či ďalšie vzdelávanie u jednotlivých respondentov prebehlo iba v Českej republike alebo inej krajine sveta.
Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (ďalej SAAIC) sa na Slovensku zaoberá sprostredkovaním mobilít programu Erasmus +, ktorý zahŕňa aj mobility pre pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. V rámci zberu kvalitatívnych dát projektu To dá rozum sa k téme mobilít preto vyjadrovali aj zamestnanci a zamestnankyne tejto inštitúcie. Podľa nepublikovaného interného materiálu SAAIC, z ktorého v rozhovore čerpali, v akademickom roku 2016/2017 na mobilitu pracovníkov v oblasti školského vzdelávania boli úspešné 4 materské školy, 40 základných škôl, 23 gymnázií a 21 stredných odborných škôl. Pri celkovom počte1 2 984 materských škôl, 2 089 základných škôl, 236 gymnázií a 437 stredných odborných škôl však ide o veľmi nízky podiel.
V rámci mobilitného programu Erasmus + pre pracovníkov a pracovníčky v regionálnom školstve existujú tri hlavné možnosti, ako sa profesijne rozvíjať.2 Môžu sa zúčastniť: 1) na štruktúrovaných kurzoch alebo školeniach v zahraničí; 2) hospitáciách (job shadowing) alebo pozorovaniach v škole; alebo 3) môžu sami vyučovať na partnerskej škole. V rámci programu Erasmus + možno so zahraničnými školami nadviazať i tzv. strategické partnerstvá, v rámci ktorých môžu školy včleniť všetky formy mobility vyučujúcich, dokonca i dlhodobú výmenu žiakov a žiačok medzi školami. Podľa respondentky zo SAAIC sa v drvivej väčšine (cca 90 %) využívajú štruktúrované kurzy, ktoré si zamestnanci vyberajú cez portál School Education Gateway. Pre svoj profesijný rozvoj si pedagogickí a odborní zamestnanci a zamestnankyne pracujúci v slovenskom školstve volia prevažne Českú republiku kvôli jazykovej blízkosti, prípadne ešte Veľkú Britániu a Írsko kvôli angličtine. Kurzy sa však organizujú v anglickom jazyku i v krajinách, kde sa anglicky nehovorí, čiže si záujemcovia a záujemkyne volia aj iné krajiny. Najväčšiu popularitu Českej republiky ako hlavnej destinácie zahraničnej mobility potvrdil aj dotazníkový prieskum SAAIC.3 Podľa tohto prieskumu až 39 % pedagogických a odborných zamestnancov stredných odborných škôl, ktorí sa zúčastnili na zahraničných mobilitách Erasmus+ a vyplnili tento dotazník, vycestovalo práve do Českej republiky. Ďalšími najčastejšími destináciami sa stali Veľká Británia (14 %), Maďarsko (11 %), Taliansko (11 %), Estónsko (9 %), Portugalsko (9 %) a Nemecko (7 %).
Z hľadiska obsahu kurzov minulý rok viedla výučba učenia sa cudzích jazykov. Ďalej inovatívne osnovy boli pod nimi a metódy na zlepšenie kvality a rozvoj škôl pod nimi, IKT bolo až piate. Mobilitné programy z učiteľov a učiteliek v najväčšej miere tak využívajú jazykári, ktorí si tým chcú zlepšiť svoje jazykové a didaktické zručnosti. Mobilitné programy však v žiadnom prípade nie sú obmedzené len pre jazykárov a využívajú ich aj učitelia a učiteľky ostatných predmetov. Podľa vyjadrení respondentky zo SAAIC sa do mobilitných programov zapájajú aj nepedagogickí odborní zamestnanci (napr. psychológovia či špeciálni pedagógovia), i keď, samozrejme, nie v miere ako učitelia. Toto potvrdili aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum (pozri graf G_2.5.3.5. vyššie)
Podľa respondentky zo SAAIC, účastníci a účastníčky v dotazníkoch s ich spätnou väzbou informovali, že ich mobilita mala pozitívny dopad jednak na individuálnej úrovni, že zavádzajú nové metódy vzdelávania, ďalej že sú inovatívnejší, nechodia do práce len urobiť to povinné minimum, ale majú aj tú nadstavbu. Hlavným prínosom na individuálnej úrovni je teda podľa týchto účastníkov a účastníčok mobilít skvalitnenie ich výučby. V rámci prieskumu SAAIC4 podľa pedagogických a odborných zamestnancov stredných odborných škôl, ktorí sa zúčastnili na zahraničných mobilitách Erasmus+, najväčším prínosom pre nich bolo rozšírenie odborných vedomostí (66,7 %), praktických odborných zručností (53,7 %), využívanie nových vzdelávacích postupov a/alebo metód výučby (50 %), získanie špecifického know-how z dobrej praxe v zahraničí (40,7 %), budovanie nových kontaktov s odborníkmi v zahraničí (38,9 %) a zlepšenie jazykových zručností (35,2 %).
Kvalitatívne dáta tiež naznačujú, že zapojenie do mobilitných programov sa väčšinou začína pri jednom alebo dvoch nadšených vyučujúcich na škole. V ďalšej fáze spravidla vtiahnu i vedenie školy, čo sa v mnohých prípadoch preleje až do zapojenia väčšiny pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň na škole. Respondentka zo SAAIC v tejto súvislosti zmienila jeden príklad školy, kde nastúpila nová pani riaditeľka a tá škola bola už pred zavretím. Mali pätnásť žiakov v triede a akonáhle sa zapojili, to bol ešte program Comenius, okolo rokov 2007 až 2009, tak teraz už majú tak preplnené triedy, že musia žiakov aj odmietať. A bolo to kvôli tejto medzinárodnej spolupráci. Zapájanie sa do medzinárodnej výmeny vyučujúcich so zahraničnými školami zvyčajne pridáva škole na prestíži, čo vo svojom dôsledku môže prilákať rodičov, aby do danej školy zapisovali svoje deti.
Najväčšou bariérou pre zapojenie sa pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň do mobility je podľa respondentky zo SAAIC znalosť cudzieho jazyka. Česká republika svojou jazykovou blízkosťou však ponúka možnosť vyhnúť sa tejto prekážke. Skúsenosť vyučujúcich zo Slovenska s absolvovaním štruktúrovaného kurzu v anglickom jazyku im však často otvorí úplne nové obzory v tom, že napr. talianski alebo španielski učitelia majú oveľa horšiu angličtinu než tí zo Slovenska. Prestanú tak dbať na gramatiku a zistia, že stačí vlastne sa iba vyjadriť zrozumiteľne a jasne. Strácajú tam tie zábrany Ďalšou dôležitou bariérou je podľa dotazníkov so spätnou väzbou programu Erasmus + pracovná vyťaženosť a administratívna záťaž Napriek snahám programu o čo najväčšie odstránenie administratívnej záťaže, predsa len si zapojenie do mobility vyžaduje nejaký čas i na túto oblasť.
Napriek mnohým benefitom, ktoré individuálna mobilita do zahraničia pre vyučujúcich prináša, riaditeľka strednej odbornej školy poukázala na svoju skúsenosť, že niektorí jej kolegovia to vnímajú rozdielne. Niekto to bral tak, že ja som bol teda sa vzdelávať, tak za to mi musíš priznávať kredity. [...] Pritom išiel cez školský rok, kde v rámci školského roka zaňho muselo byť zastupované a tak ďalej [...] Lebo tie pobyty sa pohybovali okolo tri a pol do päťtisíc eur, kde dva týždne proste fungujete niekde v zahraničí. Je to obrovská pridaná hodnota Tento príklad vyučujúcich poukazuje na pokryvenie systému profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov na Slovensku, ktorý oceňuje získaním príplatkom ku mzde len absolvovanie programov ďalšieho vzdelávania schválených ministerstvom školstva. Tento systém teda vôbec nezohľadňuje a neoceňuje vzdelávacie aktivity, ktoré môžu byť z hľadiska zvyšovania kvality výučby na školách oveľa prínosnejšie.
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky
