Hoci prevláda presvedčenie, že špeciálne školy sú pre deti so zdravotným postihnutím vhodnejšie, pretože majú vytvorené adekvátne podmienky na podporu ich vzdelávania, v prieskume To dá rozum sa preukázalo, že v niektorých oblastiach to neplatí. Podľa respondentov zo špeciálnych škôl, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, je problematická najmä vysoká rozdielnosť potrieb detí v triedach (54,3 %), ktorú deklaroval ešte vyšší počet respondentov ako v školách hlavného vzdelávacieho prúdu (45,5 %). Zo systémových prekážok vnímali účastníci dotazníkového prieskumu ako najproblematickejší nedostatočný počet pedagogických asistentov (35,8 %) a nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb žiakov so zdravotným znevýhodnením (26,3 %) a zo sociálne znevýhodneného prostredia (23,6 %). Zároveň, pomerne veľká časť respondentov reflektovala nedostatočnú spoluprácu s rodičmi žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (38,7 %) a žiakov so zdravotným znevýhodnením (23,5 %), ako aj nízku motiváciu týchto žiakov k učeniu (27,9 %). Naopak, na rozdiel od respondentov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu len veľmi malý počet respondentov zo špeciálnych škôl sa domnieva, že učitelia týchto škôl nie sú pripravení na prácu s deťmi zo ŠVVP (2,8 %) či pociťuje nedostatok odborných zamestnancov v škole (5,1 %). Napriek tomu, že veľkú časť špeciálnych škôl navštevujú deti s telesným či so zmyslovým postihnutím, až 9,8 % respondentov poukázalo na existenciu fyzických bariér v budovách škôl.
Graf G_1.3.3.1. Problémy škôl v oblasti podpory vzdelávania žiakov so ŠVVP podľa hodnotenia respondentov zo špeciálnych škôl.
Až 54,3 % respondentov zo špeciálnych škôl považuje za problém pri podpore vzdelávania detí a žiakov so ŠVVP rozdielnosť ich potrieb. V najväčšej miere ho reflektovali respondenti z materských škôl (až 64,9 %), ktorí zároveň poukazovali na vysoký počet detí v triedach (34,1 %), kvôli ktorému nemajú dostatočné podmienky na individuálny prístup k deťom. Hoci rozmanitosť potrieb žiakov za problematickú označil spomedzi definovaných možností aj najväčší podiel respondentov zo základných (54,4 %) a stredných škôl (48,4 %), v prípade týchto stupňov vzdelávania nevnímali účastníci dotazníkového prieskumu naplnenosť tried ako natoľko problematickú. Označilo ju len 12,7 % respondentov zo základných a 3,5 % stredných škôl pre žiakov so ŠVVP. Na obsadenosť špeciálnych materských škôl do maximálnych povolených počtov detí v triede poukazovali rodičia detí so zdravotným znevýhodnením. Ako sa vyjadrila zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným postihnutím: Majú už také plné stavy, že rodičia sa do špeciálnych materských škôl často nemajú možnosť dostať. Sú preplnené. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka (T_1.3.3.1.), priemerný počet detí a žiakov v jednej triede sa v školskom roku 2018/2019 najviac blížil povoleným maximálnym počtom na úrovni špeciálnych materských škôl a bol takmer rovnaký ako na základných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Vzhľadom na vek detí a skutočnosť, že v špeciálnych materských školách sa nachádza rádovo menší počet asistentov učiteľa, môže byť situácia pre mnohé učiteľky veľmi náročná.
Tabuľka T_1.3.3.1. Priemerný počet detí a žiakov v jednej triede na materských, základných a stredných školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) a s nadaním (NAD)
2
Respondenti zo základných škôl zároveň v rozhovoroch poukazovali na zmenu v type špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb svojich žiakov, ktorá podľa nich nastala v dôsledku začleňovania detí s ľahšími formami zdravotného postihnutia do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu. Na základných školách pre deti so zdravotným znevýhodnením sa tak v súčasnosti vo väčšej miere sústreďujú žiaci so závažnejšími formami postihnutia, ktoré si v porovnaní s minulosťou vyžadujú zvýšenú mieru individuálneho prístupu.
Rozdielnosť vzdelávacích potrieb detí a žiakov v triedach špeciálnych škôl často nie je kompenzovaná prítomnosťou pedagogického asistenta. Ich nedostatok považuje za problém 35,8 % účastníkov dotazníkového prieskumu zo špeciálnych škôl a dokonca takmer až polovica (49,5 %) respondentov zo špeciálnych materských škôl. Na ich nedostatok poukazovali aj mnohí respondenti individuálnych rozhovorov. Ako sa vyjadrila zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením: Myslíte si, že je automatické, že špeciálna základná škola je pripravená, že má dostatočný počet asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú v individualizácii výuky pre to konkrétne znevýhodnenie, ktoré im do triedy príde. Ale nie, nie je. Ako je zrejmé z nasledujúcej tabuľky (T_1.3.3.2), asistenti učiteľa chýbajú na všetkých stupňoch vzdelávania, pričom najnepriaznivejšia situácia aj vzhľadom na počet detí v triedach je na úrovni materských škôl (MŠ), kde na jednu triedu v priemere pripadá úväzok 0,2 asistenta učiteľa.
Tabuľka T_1.3.3.2. Počet pedagogických asistentov v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) a intelektovým nadaním (NAD) v školskom roku 2018/2019
3
Hoci špeciálne školy (vrátane materských) majú možnosť uchádzať sa o financovanie asistentov učiteľa prostredníctvom nenormatívnych zdrojov prideľovaných každoročne ministerstvom školstva4, podobne ako v prípade škôl hlavného vzdelávacieho prúdu počet pridelených asistentov nezodpovedá potrebám detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. V školskom roku 2018/2019 bolo zamietnutých takmer až 60 % žiadostí o pridelenie prostriedkov na mzdové náklady asistentov učiteľa pre deti so zdravotným znevýhodnením, podložených odporúčaním zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.5 Problémy v oblasti financovania pozícií asistentov učiteľa na základných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnení sa podľa vyjadrení niektorých respondentov rozhovorov zhoršili po tom, čo bol školám odňatý príspevok na vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí však školy reálne navštevujú. Ako sa vyjadrila riaditeľka špeciálnej základnej školy pre deti s mentálnym postihnutím: Stále sme len na dvoch asistentoch a jedného si ťaháme zo svojho rozpočtu. Pretože špeciálnym školám padol príspevok zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z toho mohli byť totiž asistenti dotovaní tiež. Takže o toto sme tiež prišli. Je to dosť problém, lebo to ťaháme z vlastného rozpočtu a prišli sme tým o ďalších dvoch asistentov. A je to náročné pre toho učiteľa [..], chýba mu ten asistent. Dáta získané v projekte To dá rozum naznačujú, že požiadavky na počet asistentov učiteľa v školách môžu byť ešte znásobené tým, že asistenti nezriedka suplujú ostatné chýbajúce podporné služby (napríklad osobnej či zdravotnej asistencie).
Približne štvrtina respondentov dotazníkového prieskumu považovala za problematický nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb žiakov so zdravotným znevýhodnením (26,3 %) a zo sociálne znevýhodneného prostredia (23,6 %). Chýbajúce financie pritom deklaroval najvyšší počet respondentov zo stredných škôl (31,1 % v prípade žiakov so zdravotným znevýhodnením a 36,9 % v prípade žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia). V rozhovoroch, realizovaných v rámci kvalitatívneho zberu dát, poukazovali zamestnanci špeciálnych škôl na pokles počtu detí a žiakov v posledných rokoch, ktorý vo viacerých školách viedol k nutnosti redukovať počet učiteľov, no mal dopad aj na možnosti škôl v oblasti zabezpečenia materiálneho vybavenia či zabezpečenia dostupnosti podporných služieb. Nedostatok finančných prostriedkov na zamestnanie odborných a podporných pracovníkov považovalo za problém viacero riaditeľov špeciálnych škôl. Ako sa vyjadril riaditeľ odborného učilišťa, potrebovali by sme školského logopéda, lebo má u nás veľa detí poruchy reči, aj vážne poruchy reči, niektorí hovoria takmer nezrozumiteľne, ale toho si nemôžeme dovoliť.
Hoci v špeciálnych školách pôsobí len minimálny počet odborných zamestnancov (školských psychológov, liečebných pedagógov, sociálnych pedagógov a pod.), za problém to považuje len relatívne malý počet respondentov dotazníkového prieskumu (5,1 %). Na časti špeciálnych škôl totiž tento servis pre žiakov a učiteľov zabezpečujú pracovníci centier špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré pôsobia pri škole a ktorá vystupuje ako ich zriaďovateľ. Aj keď údaje uvedené v nasledovnej tabuľke (T_1.3.2.3) môžu byť z tohto dôvodu čiastočne podhodnotené, napriek tomu vypovedajú o nedostatku odborných zamestnancov v špeciálnych školách, ktorý sa týka najmä segmentu škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Tabuľka T_1.3.2.3. Počet odborných zamestnancov v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) a nadaním (NAD) v školskom roku 2018/2019
6
Vzhľadom na to, že poradenské zariadenia existovali v školskom roku 2018/2019 len pri 97 špeciálnych školách7 zo 4608 , väčšina z nich služby odborných zamestnancov zabezpečené nemá. Ako sa vyjadrila riaditeľka špeciálnej základnej školy pre žiakov s mentálnym postihnutím, odborných zamestnancov nemáme. Odborní pracovníci sú vlastne zvyčajne v rámci centra špeciálno-pedagogického poradenstva. My ho však nemáme pri škole.
Nedostatok školských psychológov na špeciálnych školách môže prispievať k horšej sociálnej klíme na škole. Tú reflektovala časť respondentov zo špeciálnych základných (11,4 %) a stredných škôl (12,6 %), ktorá označila nepriaznivé vzťahy medzi žiakmi za problém pri ich vzdelávaní. Nižší počet školských psychológov, ale aj výchovných poradcov je zároveň aj jedným z dôvodov absencie kariérového poradenstva na časti špeciálnych škôl, ktorú deklarovala desatina riaditeľov základných (10,2 %) a stredných škôl (9,2 %) pre žiakov so ŠVVP, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum.
Nedostatok odborných zamestnancov v špeciálnych školách sa môže spolupodieľať aj na chýbajúcich nástrojoch na rozvoj a podporu spolupráce s rodinami detí. To sa prejavilo pri negatívnom hodnotení spolupráce s rodinami žiakov významnou časťou respondentov dotazníkového prieskumu. Až 38,7 % respondentov zo špeciálnych škôl považuje nedostatočnú spoluprácu s rodinami detí zo sociálne znevýhodneného prostredia za problém pri ich vzdelávaní, v prípade respondentov zo stredných škôl pre žiakov so ŠVVP dokonca takmer polovica z nich (49,5 %). U detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením nedostatočnú spoluprácu s rodinami detí považovala za problém menšia, ale stále relatívne početná skupina respondentov (23,5 %).
V rámci kvalitatívneho zberu dát boli identifikované prípady škôl, ktoré spoluprácu s rodinami efektívne rozvíjajú, pričom tieto aktivity sú realizované práve odbornými zamestnancami: Máme sociálneho pedagóga, ktorého nemá mnoho škôl. Niektoré špeciálne školy majú sociálneho pracovníka, ale my sme nechceli človeka administratívneho, my sme chceli človeka výkonného, terénneho. Sociálneho pedagóga máme tretí rok a robí nám veľkú službu, pretože nám navštevuje rodiny, pomáha našim žiakom a ich rodinám v tom, čo by sami neboli schopní, napríklad vybaviť si mnohé veci v oblasti sociálnej. Predtým sme to robili my, ako sme vedeli. Aj ja alebo zástupcovia, pedagógovia, ale to by sme neboli schopní takto robiť.
V rámci kvalitatívneho zberu dát respondenti z viacerých škôl pre deti so zdravotným postihnutím, ako aj rodičia týchto detí poukazovali na chýbajúce zdroje na zabezpečenie podporných zdravotných služieb pre deti prostredníctvom zdravotných sestier, fyzioterapeutických či rehabilitačných pracovníkov. Ako sa vyjadrila zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ani špeciálne školy nemajú zabezpečenú fyzioterapiu, takže mnohí rodičia ani nemajú možnosť dať deti do špeciálnych škôl. Fyzioterapeuti robia väčšinou len dopoludnia alebo do tej druhej-tretej. Tak dajú deti do školy na dve hodiny a potom s nimi behajú kade-tade po fyzioterapii a rehabilitáciách. Na celom Slovensku pôsobilo v školskom roku 2018/2019 v špeciálnych školách len 26 zdravotných sestier, z toho 4 v materských školách a 22 v základných školách. Informácie o počte ostatných zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich priamo na školách neboli dostupné.
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Vladimír Dočkal
