Podľa zistení dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce je spolupráca medzi základnou a strednou školou síce dôležitá, no je skôr výnimkou. K systematickej podpore žiakov na prechod na strednú školu a následne na trh práce v skutočnosti nedochádza.1 Takúto skúsenosť mali aj niektorí účastníci rozhovorov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Riaditeľka základnej školy napríklad povedala: Ale spolupráca so strednými školami za tých dvanásť rokov nie. Vyslovene ako nábor. Informácie o možnostiach štúdia, o tom, aké sú podmienky prijatia a tieto veci. Hoci nie všetci respondenti preukázali tak vysokú mieru kritickosti, faktom je, že ich odpovede naznačovali, že ak dôjde k dialógu medzi základnými a strednými školami, väčšinou ide o aktivity zamerané na zviditeľnenie ponuky stredných škôl. Potvrdili to aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, podľa ktorých približne 10 % zapojených základných škôl v priebehu posledného roka so strednými školami nespolupracovalo. Riaditelia a výchovní poradcovia, ktorí nejakú formu spolupráce uviedli, volili najmä odpovede, ktoré odkazovali na aktívnu prezentáciu študijných programov zo strany stredných škôl (pozri graf G_4.4.2.2.1).
Graf G_4.4.2.2.1 Názory výchovných poradcov a riaditeľov základných škôl na spoluprácu so strednými školami
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum bola v uplynulom roku najčastejšou formou spolupráce základných škôl so strednými účasť žiakov na dni otvorených dverí na stredných školách. Potvrdilo to viac než 80 % opýtaných riaditeľov a výchovných poradcov zo ZŠ (pozri graf G_4.4.2.2.1). Riaditelia základných škôl, ktorí sa zapojili do kvalitatívneho zberu dát, vidia prínos tejto aktivity v tom, že pomáha žiakom zorientovať sa v ponuke možností a získať potrebné informácie. Riaditeľka základnej školy iniciatívu stredných škôl víta: No a častokrát im odporúčame tie dni otvorených dverí. Nech sa na tie školy idú priamo pozrieť, lebo to je najlepšie.
Kým riaditelia základných škôl vnímajú deň otvorených dverí ako príležitosť pre žiakov, v odpovediach respondentov zo stredných škôl cítiť, že táto akcia je pre mnohé stredné školy príležitosťou osloviť čo najviac uchádzačov. Niektoré otvárajú svoje brány aj viac krát v roku. Výchovná poradkyňa jednej z nich uviedla: Naša škola, trikrát počas školského roka organizuje deň otvorených dverí. Prvý ten termín je naozaj plne obsadený. Tam máme aj niekedy do tých 200 žiakov. Iné odpovede indikujú, že stredné školy dôsledne zvažujú aj správne načasovanie tohto podujatia a zamýšľajú sa nad potrebami mladých ľudí. Riaditeľ strednej odbornej školy zdôvodňoval zmenu termínu takto: Ide o to, že my sme robievali deň otvorených dverí práve pre tých, ktorí v úvodzovkách akoby zaspali, že už je deviatak a nevie, kam tú prihlášku [...] Čiže pre takýchto zaspatých sme robievali deň otvorených dverí v decembri. Ale zistili sme, že ešte aj to je skoro. On vidí pred sebou Vianoce. On to teraz nebude riešiť. Mladí ľudia neriešia zajtrajšok. Mladí ľudia improvizujú. A v podstate, vy keď sa s ním bavíte v decembri, tak ,To je ešte ďalekoʻ. Takže my to už robievame v januári.
Deň otvorených dverí nie je jedinou formou, ako sa žiaci môžu oboznámiť s ponukou študijných programov. Školy, ktoré sa usilujú osloviť nových uchádzačov, sa nespoliehajú ani na účinok hromadných akcií, ktoré organizujú samosprávy (veľtrh stredných škôl, burza stredných škôl a pod.) Riaditeľ umelecky zameranej strednej školy efekt takéhoto podujatia zhodnotil slovami: Ale dieťa, ktoré zvažuje, že ide za automechanika alebo za zvárača a teraz ide okolo môjho stánku... Tak to je úplne niečo iné. Čiže to percento z návštevnosti v danom dni je veľmi nízke.
Potreba naplniť v septembri plánované triedy nenecháva riaditeľov stredných škôl ľahostajnými. Snaha osloviť čo najväčšiu skupinu uchádzačov motivuje istú skupinu z nich aj k interaktívnejším formám prezentácie svojich programov. Na pôde svojej školy organizujú rôzne vzdelávacie aktivity pre potenciálnych uchádzačov. V dotazníkovom prieskume To dá rozum to potvrdila takmer tretina riaditeľov a výchovných poradcov základných škôl (graf G_4.4.2.2.1). Riaditeľ strednej priemyselnej školy si takéto akcie pochvaľuje: Zorganizovali sme pre nich [žiakov základných škôl] aj dielničky u nás. Aby sme im ukázali, čo vlastne by ich malo čakať. To malo celkom slušnú odozvu. Aj vyplníme tej základnej škole trošku ten koniec školského roka, ktorý býva taký voľnejší. A zároveň dúfame, že nám to pomôže naplniť tie odbory. Hlavne tie nedostatkové. Ďalšie slová tohto respondenta ukazujú, že dôležitejšie ako presviedčanie je osobná skúsenosť žiakov: […]aj teda presvedčíme niekoho, že keď uvidí tam, že je šikovný, že snáď aj pôjde za toho mechanika, opravára. Keď aj nie je nejaký excelentný žiak, že ozaj ledva chudák na tej základnej škole prechádza, ale ukáže, že vie. Zistí teda v tých dielňach, že naozaj niektoré veci by mu išli. Tak možno by aj cesta tadiaľ išla.
O tom, že stredné školy hľadajú väčší priestor na prezentáciu a vstupujú do širšieho verejného priestoru, vypovedajú slová výchovnej poradkyne zdravotníckej strednej školy: Mali sme napríklad aj v obchodnom centre [názov] Týždeň zdravia. Tam sme sa prezentovali takisto. Tam sme ponúkali liečivé čajíčky, merali tlak, mali sme tam naše reklamné pútače, bannery. Takže celý týždeň tam mali na tácke zdravotnícku školu (smiech). Podobné aktivity robia podľa slov riaditeľky často, čo im prináša aj očakávané výsledky: Prezentujeme sa aj v meste, verejnosti. Dni otvorených, Dni zdravia. Deň seniorov, keď je. [...] Čiže naozaj nás môžete vidieť počas celého kalendárneho roka na každom mieste. [...] Takže, toto je veľmi dôležité. A ja si myslím, že aj toto je jeden z dôvodov, prečo je taký veľký záujem o našu školu. Na inak zameranej strednej odbornej škole zas zvolili formu súťaží, do ktorých sa zapája celá škola: Mali sme súťaže zriadené. A robili sme to takým štýlom, že najskôr sa prezentovali naši žiaci, čiže mali sme ako školské kolá. Deti zo základných škôl sledovali tú prácu. A potom súťažili žiaci zo základnej školy. Mali iné úlohy, jednoduchšieho charakteru, napr. piekli palacinku, o najkrajšie výzdoby a pod. Ale skrátka ku každému odboru, ktorý je na našej škole, tak sme mali zorganizovanú súťaž. Súťaže sa na tejto škole pokúšajú vniesť aj do hromadných samosprávou organizovaných akcií: Napríklad, toho roku sme tam organizovali aj odborné súťaže pre žiakov základných škôl. Aby si mohli vyskúšať, aby ich to trošička motivovalo. Niekde sa táto forma vypláca, inde neprináša očakávané výsledky. Riaditeľka strednej odbornej školy stavebnej napriek neúspechu v aktivitách pokračuje: [...] máme tých detí málo, takže snažíme sa robiť stavebné súťaže, propagovať to. Ale záujem zo strany detí je malý.
Získať záujemcov o štúdium na niektoré odbory nie je jednoduché. No práve núdza motivuje niektoré stredné školy hľadať cesty, ako sa čo najviac priblížiť mysleniu mladých ľudí. V rámci svojich možností napríklad využívajú mediálny priestor. Rozhovory s riaditeľmi stredných škôl ukázali, že okrem štandardnej reklamy v rôznych denníkoch či umiestňovaniu reklám na autobusoch využívajú aj médium, ktoré je súčasným žiakom najbližšie – sociálne siete. Riaditeľ strednej umeleckej školy v rozhovore pre To dá rozum uviedol, že najviac sa im osvedčil fanpage na Facebooku, ktorý má nielen ich škola, ale každý študijný odbor. Svoje rozhodnutie investovať energiu do takejto prezentácie školy zdôvodnil: Lebo v skutočnosti, bohužiaľ, je to tak, že tí adolescenti, ôsmaci, deviataci, majú tie svoje smartfóny a tablety v rukách nonstop. Takže ja nebudem organizovať nejaký nábor, že riaditeľ základnej školy by mi ich nahnal do telocvične a teraz ja tam budem premietať. To je už archaizmus. Ako ďalej priznal, formy a možnosti efektívnej propagácie sú dôležitou témou, ktorou sa v škole seriózne zaoberajú. Pri otváraní nového študijného odboru napríklad stavili na video: No jednoznačne 20-sekundové video na Youtube. Lebo oni síce nevedia, že kto to bol Michelangelo alebo Leonardo, ale oni vám z rukáva vysypú mená youtuberov. Ja nemôžem ísť proti vetru, to by som si len ublížil. Ja keď chcem s nimi komunikovať, ja sa musím priblížiť do ich vôd. [...] Dobre, tak akože poďme natočiť 20-sekundový spot s youtuberom, lebo to bude mať neviem koľko tisíc lajkov.
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum bola druhou najčastejšou formou spolupráce základných a stredných škôl za posledný rok osobná prezentácia strednej školy na pôde základnej školy. K tejto odpovedi sa priklonilo 73,7 % opýtaných výchovných poradcov a riaditeľov základných škôl (graf G_4.4.2.2.1). Niektorí riaditelia vnímajú tieto aktivity ako nábor, no vnímajú ich aj ako príležitosť pre žiakov vybrať si vhodný študijný odbor. Riaditeľka jednej takejto školy skonštatovala: Chodia, chodia si robiť vlastne nábor. Dokonca aj také špeciálne rodičovské mávame, kde prídu zástupcovia zo stredných škôl aj z úradu práce. [...] Tá pracovníčka povie, že ako to vyzerá s absolventmi a s ich uplatnením v praxi. No a to trošku tiež pomôže pri tom rozhodovaní tých rodičov. Väčšina stredných škôl si zrejme takúto príležitosť nenechá ujsť a niektoré do tejto aktivity investujú aj veľkú energiu. Svedčia o tom aj slová riaditeľky strednej odbornej školy v Trenčianskom kraji: [...] že sme si podelili s kolegami v podstate celý náš región a chodili sme prezentovať aj po tých rodičovských združeniach. Kde už naozaj aj tí výchovní poradcovia nás vždycky vopred informovali, že prídu tam rodičia, aj niekedy detí deviatakov, ale už aj ôsmakov, čo je výborné. Niektoré školy sa usilujú upriamiť pozornosť na uplatniteľnosť svojich absolventov na trhu práce a na pôdu školy prichádzajú aj s potenciálnymi zamestnávateľmi. Takúto skúsenosť opisoval napríklad riaditeľ strednej priemyselnej školy: No a druhá vec, že sa snažíme za rodičmi na rodičovské združenia chodiť aj s delegáciou z firiem, ktoré s nami idú do duálneho vzdelávania. Teda presvedčiť ich o tom, že má význam ísť študovať aj to, čo je naozaj treba v tom regióne. A nie ísť, ja neviem, na hotelovú akadémiu, a nakoniec aj tak príde a robí pri páse tuná v strojárskej firme .
Viaceré odpovede naznačovali, že prezentácia stredných škôl na pôde základných nemusí mať výhradne podobu rodičovského združenia. Riaditeľka obchodnej akadémie uviedla, že k žiakom na základné školy prichádzajú vždy, keď im to umožnia: […] zvykneme chodiť aj priamo medzi deviatakov. Ak povolia, samozrejme. Lebo nemusia povoliť. A tam im predstavíme školu a potom aj nejakú súťaž im urobia, nejaké prezenty tam zoberieme, akože si to vysúťažili. Tak aj takou formou sa snažíme presadiť.
Tak na základe kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych dát To dá rozum možno usudzovať, že stredné školy aktívne vyhľadávajú priestor na prezentáciu svojich študijných programov na pôde základných škôl. Niektoré odpovede respondentov však indikujú, že nie všetky tento priestor dostanú. Túto skúsenosť komunikovala napríklad riaditeľka strednej odbornej školy obchodu a služieb: Niektoré školy už dokonca ani nemajú záujem. To sme sa prvý rok s tým stretli, že už nestáli o to, aby sme tam prišli. [...] Že oni to už nechcú takou formou, že robia to len ako v rámci triedneho. Že už nerobia školské rodičovské združenia, ako robievali predchádzajúce roky.
Na základe kvalitatívnych dát To dá rozum, získaných z rozhovorov so zástupcami stredných škôl, možno formulovať predpoklad, že ich úsilie získať žiakov sa môže pretaviť aj do tlaku na intenzívnejšie poskytovanie kariérového poradenstva na základných školách. Niektorí riaditelia formulovali jasné predstavy o tom, ako by malo či nemalo vyzerať: Určite by som akože nezostal v polohe nástenky. Ja si neviem predstaviť, že by to nejaký riaditeľ považoval za dostačujúce, že výchovný poradca má svoju nástenku. Určite by som šiel do akčnejšej polohy. Minimálne akože prednášky alebo možno nejaké exkurzie alebo niečo akčné. Spoliehať sa na to, že deviatak ide okolo a zastaví sa a prečíta si to ?! Ďalšia odpoveď riaditeľa strednej školy naznačuje, že v praxi dochádza aj k iniciovaniu dialógu s výchovnými poradcami: Takže toto bola taká nejaká možno vec, ktorú sme naštartovali. A teraz niekedy v septembri, októbri sme povedali [...], že si zase zavoláme všetkých výchovných. To znamená, aby od nás dostávali všetky tie prvé informácie.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
