Slovensko patrilo v roku 2014 medzi 3 európske krajiny s najnižším podielom ľudí vo veku 25 – 64 rokov, ktorí dosiahli maximálne základné vzdelanie. Hoci je táto štatistika priaznivá, znepokojivý je pohľad do jednotlivých krajov. V Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji žije totiž omnoho viac ľudí bez formálneho vzdelania alebo len so základným vzdelaním ako v iných regiónoch. Túto nerovnosť spôsobuje aj vyšší výskyt predčasného ukončovania školskej dochádzky v týchto častiach krajiny. Stieranie regionálnych rozdielov závisí od flexibility systému, v rámci ktorého by mal byť vytvorený priestor na dodatočné dokončenie základného vzdelania. V súčasnosti majú ľudia možnosť zapojiť sa do kurzu na doplnenie nižšieho stredného vzdelania , tzv. kurzu druhošancového vzdelávania. Organizovanie takýchto kurzov je prevažne v réžii stredných odborných škôl, ktoré ponúkajú 2-ročné učebné odbory, tzv. F-odbory (bývalé učilištia). Nielen výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, ale aj dostupné štatistiky však ukazujú, že túto príležitosť poskytuje ani nie polovica z nich. Dostupné dáta tiež indikujú, že do kurzov druhošancového vzdelávania sa zapája len malá časť ľudí bez ukončeného základného vzdelania. Pozorovania štátnej školskej inšpekcie zároveň naznačujú, že nie všetky kurzy majú požadovanú kvalitu. Problémom je i slabá flexibilita tohto doplnkového vzdelávania, ktorá absolvovanie kurzu kladie ako podmienku na vstup do vyššieho odborného vzdelávania. Hoci ministerstvo školstva spracovalo návrh, podľa ktorého by klienti kurzu mohli ukončovať základné vzdelanie v rámci štúdia v odbore, do praxe sa zatiaľ nepretavil. Žiaci, ktorí končia F-odbory, však majú veľmi obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Po absolvovaní štúdia väčšinou nezískavajú výučný list a teda ani odbornú kvalifikáciu. Zo školy vychádzajú zaškolení vykonávať jednoduché pomocné práce a základné úlohy jednoduchých profesií. Navyše v niektorých okresoch či krajoch je dostupnosť 2-ročných F-odborov obmedzená, čo potvrdili aj riaditelia a riaditeľky základných škôl, ktorí poskytli rozhovor v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Tri štvrtiny stredných škôl, ktoré F-odbory ponúkajú, sú totiž elokovanými pracoviskami, ktoré sú zriaďované v blízkosti rómskych vylúčených lokalít. Pociťovaný nedostatok F-odborov v niektorých častiach krajiny však môže súvisieť aj s ochotou riaditeľov otvárať ich. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum naznačujú, že riaditelia nepovažujú finančné, časové, priestorové či personálne zabezpečenie takéhoto štúdia za hlavnú prekážku. Skôr sa dá usudzovať, že 2-ročné učebné odbory nepovažujú za prioritu. Výsledky analýzy kvalitatívnych dát zas indikujú, že rozhodnutie neotvoriť ich môže byť aj dôsledkom slabej podpory zo strany štátu, ktorá sa prejavuje napríklad v nedostatku odborných zamestnancov v škole.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Systém dodatočného dokončenia základného vzdelania nie je dostatočne otvorený a flexibilný
Žiaci, ktorým sa v škole darí menej, majú obmedzené možnosti získať kvalifikáciu
Štát by mal zabezpečovať kvalitné vzdelávanie, dostupné pre všetkých ľudí v rôznych etapách života a rôznorodých životných situáciách. Mal by vytvárať príležitosti druhej šance pre všetkých, ktorí z rôznych príčin zo vzdelávania predčasne vypadli a poskytnúť im takú paletu vzdelávacích programov, ktorých absolvovanie im umožní viesť dôstojný a zmysluplný život. Týka sa to aj skupiny mladých ľudí, ktorí neukončili základné vzdelanie. Hoci slovenský vzdelávací systém umožňuje dodatočné doplnenie základného vzdelania, nie je dostatočne flexibilný na to, aby vytvoril jednoznačný predpoklad na získanie aspoň výučného listu. Zistenia To dá rozum indikujú, že žiaci, ktorí patrili počas štúdia na základnej škole medzi menej úspešných, majú obmedzené možnosti výberu ďalšej vzdelávacej a profesijnej dráhy. Ich jedinou alternatívou sú často len F-odbory na stredných odborných školách, po ktorých absolvovaní sa ich šance na získanie práce výrazne nezvýšia. Možno i to je dôvod, prečo nie sú žiaci motivovaní štúdium ukončiť a odchádzajú z neho hneď po naplnení povinnej školskej dochádzky.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
