Podiel mladých ľudí, ktorí na Slovensku predčasne ukončili školskú dochádzku (ďalej PUŠD), za posledné roky stúpal. V roku 2018 prvýkrát po siedmich rokoch klesol (pozri graf G_4.4.4.1). Za osoby s PUŠD sa považujú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov, ktorí ukončili najviac nižšie sekundárne vzdelanie a nepokračujú v ďalšom vzdelávaní. Táto skupina je však vnútorne variabilná. Patria do nej žiaci a žiačky, ktorí nedosiahli ani základné vzdelanie; tiež takí, ktorí síce základné vzdelanie absolvovali, čím si splnili zákonom stanovenú povinnosť, no do stredoškolského vzdelávania už nevstúpili. Skupinu dopĺňajú tí, ktorí študovať začali, no štúdium na strednej škole neukončili. K predčasnému ukončeniu vzdelávania teda môže dôjsť počas dochádzky do základnej školy, ale aj počas vzdelávania na strednej škole (pozri tabuľka T_4.4.3.1.1).
Graf G_4.4.3.1.1 Vývoj podielu mladých ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou v rokoch 2009 – 2018 – porovnanie Slovenska a krajín EÚ 28
1
T_4.4.3.1.1: Podiel žiakov a žiačok, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie počas základnej a strednej školy v rokoch 2012-2018
2
Podiel osôb s PUŠD v EÚ sa v roku 2018 pohyboval v rozpätí od 3,1 % (Chorvátsko) po 17,9 % (Španielsko). Priemer EÚ28 bol 10,6 %. Na Slovensku sa v sledovanom období nachádzalo 8,6 % mladých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov predčasne ukončili vzdelávanie. Slovensko sa tak zaradilo medzi 17 krajín, ktorým sa podarilo naplniť strategický cieľ EÚ 2020 a zotrvať pri tomto ukazovateli pod hranicou 10 %. Zneistenie však prináša pohľad na vývojový trend. Ako ilustruje graf G_4.4.3.1.1, kým celkový podiel osôb s PUŠD v rámci EÚ28 v rokoch 2009– 2017 postupne klesal, na Slovensku, naopak, stúpal. Medzi rokmi 2012 a 2017 stúpol o 4 percentuálne body, čím sa naša krajina stala najväčším skokanom v rámci EÚ. Stratili sme tak nielen prvenstvo v tomto ukazovateli z roku 2009, ale z pozície tretej najúspešnejšej krajiny EÚ sme sa v roku 2017 dostali až na 18. pozíciu. V roku 2018 dosiahlo rovnaký alebo lepší výsledok v porovnaní so Slovenskom 14 krajín EÚ.3 Hoci podiel osôb s PUŠD v tomto roku oproti predchádzajúcemu mierne klesol, podľa prognóz Slovensko cieľ EÚ 2020 nakoniec nemusí splniť.4
Predčasné ukončovanie vzdelávania nie je na Slovensku plošný fenomén. Je prejavom nerovnomerne rozloženej chudoby v jednotlivých regiónoch krajiny5. Podľa výsledkov medzinárodného porovnania je viac takýchto prípadov vo vidieckych oblastiach než v okolí miest.6 Najviac mladých ľudí s PUŠD nájdeme tam, kde žijú rodiny v podmienkach sociálneho vylúčenia, v lokalitách s vysokou nezamestnanosťou. Podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze v školskom roku 2017/18 ukončila napríklad povinnú školskú dochádzku v nižšom ako 9. ročníku až tretina detí v systéme pomoci v hmotnej núdzi.7 Podiel detí, ktoré opúšťajú povinné vzdelávanie bez ukončeného základného vzdelania, je v tejto skupine mnohonásobne vyšší ako vo zvyšku populácie.8 Ako ukazuje tabuľka T_4.4.3.1.2, najviac detí ohrozených chudobou, a teda aj vystavených riziku PUŠD, bude zrejme v regiónoch východného Slovenska, kde sú absolútne počty aj podiely osôb pod hranicou chudoby najvyššie. V týchto krajoch sa nachádza aj najviac detí, ktoré opustili brány základných škôl v nižšom ako 9. ročníku a nepokračovali ďalej v štúdiu na strednej škole9 (pozri tabuľka T_4.4.3.1.3)
T_4.4.3.1.2:Ukazovatele chudoby v jednotlivých krajoch Slovenska v roku 2017
10
T_4.4.3.1.3: Počet žiakov, ktorí v roku 2018 ukončili školskú dochádzku v 1. – 8. ročníku a nešli do stredných škôl – porovnanie krajov
11
Štatistiky dopĺňajú údaje Úradu práce sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých viac než polovica uchádzačov o zamestnanie s nedokončeným alebo len so základným vzdelaním sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji.12
Obraz o štruktúre osôb s PUŠD dokresľujú údaje Európskej agentúry pre základné práva, podľa ktorých v roku 2015 až 58 % Rómov vo veku 18– 24 predčasne ukončilo vzdelávanie.13 Viac sa to týka rómskych žien (61 %) než mužov (54 %),14 čo môže vysvetľovať, prečo sa na Slovensku, na rozdiel od väčšiny ostatných krajín EÚ, týka tento problém vo všeobecnosti viac žien ako mužov.15 Aj vyjadrenia účastníkov rozhovorov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum naznačujú, že PUŠD sa vo veľkej miere týka Rómov. A to nielen na východe krajiny, kde žije najväčšia časť obyvateľstva tohto etnického pôvodu. Riaditeľka špeciálnej základnej školy v Trenčianskom kraji na otázku, či sa s takýmto problémom stretáva, odpovedala, že výnimočne. Vzápätí dodala: Ale my nemáme ani veľa rómskych detí. Zástupkyňa riaditeľa základnej školy v Žilinskom kraji skonštatovala: Väčšinou sú to rómske deti, ktoré ukončia. Nemajú záujem ísť ani na strednú školu a ostávajú doma. Podobnú skúsenosť komunikovali aj riaditelia základných škôl v trnavskom regióne: Sú teraz napríklad zo šiesteho a siedmeho ročníka aj z ôsmeho Rómovia, idú preč už. Proste toľko opakovali. Nie je toho veľa, ale je. Iný riaditeľ skonštatoval: Cigáni nám spravia tak, že on skončí. Jeden končil štyri roky dozadu v šiestej triede.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
