Za predčasným ukončením školskej dochádzky môže stáť vylúčenie žiaka zo školy, ako aj opustenie školy žiakom z osobných, rodinných alebo sociálnych dôvodov. V obidvoch prípadoch ide o zavŕšenie určitého procesu, počas ktorého pôsobili na žiaka rôzne faktory.1 Tie možno chápať ako súbor rizík, ktoré sa vyskytujú tak na strane žiaka, ako aj na úrovni školy či celého vzdelávacieho systému ako celku. Mnoho rizikových faktorov súvisí s podmienkami, v ktorých dieťa vyrastá. Vo všeobecnosti sa predčasné ukončenie školskej dochádzky (ďalej PUŠD) týka najviac detí, ktoré žijú v chudobných domácnostiach; detí, ktoré žijú na okraji miest a do školy musia dochádzať; mladých ľudí, ktorí musia kombinovať štúdium s prácou; rolu zohráva aj nízke vzdelanie matiek a život v prostredí, ktoré sa vyznačuje konfliktami.2
Mnohí riaditelia a riaditeľky základných a stredných škôl v rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum prejavili porozumenie pre nepriaznivú rodinnú situáciu detí, ktoré predčasne ukončujú vzdelávanie. V ich vyjadreniach bolo cítiť empatiu, ako aj zúfalstvo z toho, že im nedokážu pomôcť. Zástupkyňa riaditeľa základnej školy k prípadu konkrétnej žiačky povedala: [...] tak mi je to ľúto. Lebo však malinká je taká chutná, no. Neviem no...Tá starostlivosť...Ale to je zase na sociálku. Poľutovanie prejavila aj riaditeľka strednej odbornej školy: Ako mne je to ľúto. Lebo si myslím, že je tam veľa detí, ktoré naozaj za to trebárs nemôžu, že sú z takého prostredia a ten potenciál tam je. Respondenti opisovali rodinnú klímu, v ktorej títo žiaci vyrastajú, ako problémovú. Upozorňovali na konflikty v rodine či stav núdze, v ktorej deti vyrastajú. Zdôrazňovali, že zlyhanie žiaka je často dôsledkom ťažkých životných okolností. Dokumentujú to aj tieto slová: Vždy sú to deti, ktoré sú z rozvrátených rodín, kde aj tá komunikácia s rodičmi je dosť ťažká. [...] A je to tak, že jednoducho to rodinné zázemie sa odzrkadľuje na tých deťoch. Že keď teda majú problém v rodine, tak väčšinou ho majú potom aj v tej škole a sa to s nimi vezie. A nemajú vôbec chuť, nemajú záujem, nechce sa im.
Z rozhovoru s riaditeľom strednej školy s umeleckým zameraním možno usudzovať, že títo žiaci nemusia nevyhnutne pochádzať z chudobného prostredia. Aj zložitá situácia, ako je napríklad rozvod rodičov, môže byť spúšťačom problémov: Stáva sa to hlavne vtedy, keď trebárs rodičia eventuálne už boli rozvedení alebo odlúčení, ale zatiaľ nikto neriešil existenčnú otázku v čase, keď sem dieťa prichádzalo [...] Zlá sociálna klíma sa prejavuje aj takým spôsobom, že nechajú tu dieťa v úvodzovkách samé. Idú na týždňovky do zahraničia a dieťa nezvládne tú situáciu. Čiže máme prípady, že jednoducho potom sa museli riešiť rôzne úniky. Ďalšie odpovede indikovali výskyt prípadov predčasne ukončenej školskej dochádzky aj u detí v ústavnej starostlivosti: [...] alebo z detského domova chlapec je to teraz konkrétne. Boli takí, že sme mali aj dvadsaťjedenročného prváka z detského mestečka..., Ja vám poviem trošku konkrétnejšie, o akých žiakov ide. Ide o deti z detského domova...
K predčasnému ukončeniu školskej dochádzky môže dôjsť aj pod vplyvom rodiny. Podľa dát Rozvojového programu OSN a Svetovej banky z roku 2011 môže byť dôvodom aj zákaz pokračovať v štúdiu zo strany rodičov.3 Výskyt takýchto prípadov však nie je vysoký. Častejšie možno pozorovať skôr rezignáciu ľudí žijúcich v chudobe na vzdelanie, pretože v ňom nevidia perspektívu zlepšenia svojej životnej situácie.4 V dôsledku toho nie sú najmä deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia povzbudzované k školským výkonom. Túto skúsenosť komunikovali v rozhovoroch aj riaditelia základných a stredných škôl. Viacerí poukazovali na veľmi slabú učebnú motiváciu žiakov a žiačok, ktorá má podľa ich slov korene v ľahostajnosti rodičov voči škole a vzdelaniu. Riaditeľ strednej školy opisoval ťažkosti s vysokým počtom vymeškaných hodín žiaka, ktorý nakoniec školu predčasne opustil: [...] dieťa chodí poza školu, zháňa si falošné ospravedlnenky od lekárov, čiže kúpi si pečiatku. Dokonca aj také prípady, že rodič mu kúpi pečiatku. A vy, aj keď dokážete teda, že to dieťa nemá o to záujem, na čo sa tu všetci trápime? Nepravidelnú školskú dochádzku či neospravedlnené hodiny riešia na viacerých školách. Najviac však v Košickom kraji (tabuľka T_4.4.3.2.1). Vysoký počet neospravedlnených hodín je u žiakov, ktorí už ukončili povinnú školskú dochádzku, aj dôvodom ich vylúčenia. V prípade školopovinných je však neopodstatnená absencia aj dôvodom na odobratie sociálnych dávok. Fyzická prítomnosť žiakov v škole však podľa riaditeľa základnej školy nestačí: Je tu v ôsmom ročníku napríklad, čo ide preč. Jednoducho tu len vegetuje. Nič nerobí, len je tu. Nechýba. Proste príde, aby dostali podporu, lebo keď má nejaké neospravedlnené hodiny, bude mať problém. Ale totálna vegetácia. Len príde sem, niekedy zaspí.
Tabuľka T_4.4.3.2.1: Priemerné počty vymeškaných a neospravedlnených hodín na žiaka na základných a stredných školách v jednotlivých krajoch
5
Skúmanie fenoménu PUŠD vo svete prinieslo poznanie, že deti, ktoré musia kombinovať prácu a školu, s väčšou pravdepodobnosťou opúšťajú školu predčasne.6 Prirodzene, tieto zistenia sa vzťahujú najmä na menej rozvinuté/chudobnejšie krajiny, ale aj mnoho rodín v ekonomicky vyspelých krajinách bojuje s existenčnými problémami. Mladí ľudia, ktorí v nich vyrastajú, pod tlakom okolia alebo z vlastného rozhodnutia uprednostnia prácu pred štúdiom. Podľa zistení Agentúry Európskej únie pre základné práva opúšťajú napríklad Rómovia školu pred ukončením stredoškolského vzdelania aj preto, lebo majú potrebu nájsť si prácu a zarábať. Tento dôvod bol v prieskume identifikovaný ako druhý najčastejší.7
Aj analýza kvalitatívnych dát To dá rozum odkryla, že za predčasným ukončením vzdelávania môže byť vízia zárobku. Mladí ľudia žijúci v prostredí chudoby hľadajú cestu, ako sa dostať k peniazom čo najskôr. No nielen oni. Podľa riaditeľky strednej odbornej školy takto uvažujú najmä žiaci, ktorí už ukončili povinné vzdelávanie: No a v tom vyššom veku, oni väčšinou si zase nájdu brigádu. A tie peniaze sa im tak zapáčia, že sa to stane pre nich nosné. Niektorí sa vrátia do školy, že požiadajú o znovuprijatie. Niektorí nie. Tak, všelijako. Títo žiaci podľa slov riaditeľa inej odbornej školy často nedomyslia dôsledky svojho rozhodnutia: [...] bohužiaľ si to nevedia v tej hlave utriasť, že on teraz bude robiť za nejakú minimálnu mzdu, pretože je nekvalifikovaný a bude tak robiť prakticky celý život.“ Tí, ktorí si toto obmedzenie dodatočne uvedomia, môžu však naraziť na málo otvorený a flexibilný systém druhošancového vzdelávania.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
