Vzdelanostná štruktúra slovenského obyvateľstva sa od polovice 20. storočia výrazne zmenila. Kým v roku 1950 žilo na území krajiny takmer 90 % ľudí (16-ročných a starších) so základným vzdelaním, pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 ich bolo už len 17,5 %.1 Aj z hľadiska medzinárodného porovnania je situácia uspokojivá. V roku 2014 patrilo Slovensko medzi tri európske krajiny s najnižším podielom ľudí vo veku 15 až 64 rokov, ktorí dosiahli maximálne základné vzdelanie.2 (tabuľka T_4.4.4.1.1) Pokles počtu obyvateľov s najnižším vzdelaním nastal v dôsledku výrazného nárastu stredoškolsky vzdelaných.3
Tabuľka T_4.4.4.1.1 Percentuálny podiel ľudí s maximálne základným vzdelaním vo veku 15 – 64 rokov – medzinárodné porovnanie
4
Vychádzajúc z dát posledného sčítania ľudu bolo v roku 2011 na Slovensku 7,2 % obyvateľov vo veku 20– 49 rokov, ktorí nemali žiadne formálne vzdelanie alebo dosiahli maximálne základné. Ako pri mnohých iných štatistikách, aj pri tejto sú problémom najmä výraznejšie regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji žilo v tomto období len 3,5 % takýchto obyvateľov, v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom okolo 10 % (tabuľka T_4.4.4.1.2).
Príčiny nízkeho dosiahnutého vzdelania sú komplexné. Jednou z nich môže byť aj zle nastavený systém tzv. druhošancového vzdelávania. Ide o systém pomoci ľuďom, ktorí z rôznych príčin vypadli zo systému vzdelávania. Jeho funkciou je zapojiť ich naspäť a odstrániť tak prekážky, ktoré im bránia získať kvalifikáciu, vďaka ktorej by si ľahšie dokázali nájsť prácu a skvalitniť tak svoj život. Prvým krokom na ceste k odstráneniu bariér je v takom prípade vytvorenie priestoru na dokončenie základného vzdelania pre tých, ktorým sa to počas štúdia na základnej škole nepodarilo.
Tabuľka T_4.4.4.1.2: Obyvatelia vo veku 20 – 49 rokov bez formálneho vzdelania alebo so základným vzdelaním v jednotlivých krajoch (2011)
5
Žiaci, ktorí opustili brány základnej školy a neukončili program základného vzdelávania, majú možnosť zapojiť sa do kurzu na doplnenie nižšieho stredného vzdelania (ďalej kurz druhošancového vzdelávania). Druhošancové vzdelávanie je koncepcia založená na viere v schopnosť človeka naprávať svoje omyly či kedykoľvek zmeniť svoj život. Kurzy druhošancového vzdelávania sú kompenzačným opatrením, prostredníctvom ktorého sa vytvára nová príležitosť pre dospelých získať taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa za normálnych okolností nadobúda v detstve alebo v mladosti [...].6
Kurz môže poskytovať základná7 a od roku 2012 aj stredná odborná škola.8 Jeho dĺžku určuje riaditeľ na základe zistenej úrovne získaného vzdelania osoby, nesmie však trvať viac ako jeden školský rok. Vzdelávanie môže prebiehať dennou alebo externou formou.9 Výučba má byť v zmysle pokynov realizovaná v dennej forme v rozsahu 25 hodín týždenne, pričom o organizačnej forme vyučovania rozhoduje riaditeľ. Môže mať podobu štandardných vyučovacích hodín, ako aj blokov. Obsah vzdelávania je vymedzený výkonovým a obsahovým štandardom vyučovacích predmetov vzdelávacieho programu10, po ktorého absolvovaní získava žiak vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania. Ak žiak na komisionálnych skúškach nezvládne jeden alebo dva predmety, riaditeľ je povinný určiť termín opravných skúšok, ktoré majú byť najneskôr do dvoch mesiacov od prvého termínu.11 Väčšina kurzov na stredných odborných školách je realizovaná externou formou. Pri ich obsahovej výstavbe sa však riaditelia nemajú o čo oprieť. Rámcové učebné plány pre externú formu kurzu totiž neexistujú.
Hoci zákon dáva možnosť poskytovať kurz druhošancového vzdelávania základným aj stredným školám, väčšina žiakov ho absolvuje na strednej škole, a to napriek tomu, že z hľadiska personálnych a často i materiálno-technických podmienok majú stredné školy nevýhodnejšiu pozíciu.12 V roku 2018 ponúkalo túto možnosť len 12 základných oproti 46 stredným školám, ktoré navštevovalo 94 % všetkých žiakov, ktorí sa do takéhoto kurzu zapojili (Tabuľka T_4.4.4.1.3).
Tabuľka T_4.4.4.1.3: Počty škôl a žiakov zapojených do kurzu druhošancového vzdelávania na základných a stredných školách v školskom roku 2018/2019
13
Kurz druhošancového vzdelávania môžu navštevovať žiaci najčastejšie na školách, ktoré ponúkajú dvojročné učebné odbory na dosiahnutie nižšieho stredného odborného vzdelania (tiež odbory so zvlášť upravenými učebnými plánmi). Na základe Štatistickej klasifikácie odborov vzdelania sú označované písmenom F (ďalej len F-odbory). Žiak si môže v škole, ktorá ponúka takýto odbor, a ponúka tiež kurz druhošancového vzdelávania, dokončiť základné vzdelanie a následne môže pokračovať v ceste za odborným vzdelaním. Môže sa zaradiť aj do programu trojročného vzdelávacieho programu, ktorý sa končí výučným listom, či dokonca pokračovať v maturitnom odbore. Tento postup opisovala aj zástupkyňa základnej školy: Môže aj na tej strednej škole. A potom by mohol nastúpiť na učebný odbor, ktorý by končil výučným listom. Na ten triapolročný. Len teda, musel by chcieť. Nikto mu to zadarmo nedá. Musel by si spraviť komisionálne skúšky z tých profilových predmetov.
Takáto príležitosť je zrejme motiváciou pre žiakov, ako aj jedným z dôvodov, prečo kurz navštevujú práve na pôde strednej školy. Rozhodujúcu rolu zohráva aj geografická dostupnosť, keďže mnohé školy poskytujú toto vzdelávanie na elokovaných pracoviskách v blízkosti vylúčených lokalít. Z ďalších slov vyššie citovanej respondentky To dá rozum však vyplýva, že príčinou môže byť aj neochota základných škôl poskytovať kurzy druhošancového vzdelávania. Svoje rozprávanie o prípade konkrétneho žiaka zástupkyňa základnej školy ukončila: Trval ten proces asi trištvrte roka, ale neradi to robíme. Ako dôvod uviedla slabú finančnú motiváciu: […] ja teraz vôbec tomu nebudem ani naklonená. Aby sme trebárs aj našim bývalým žiakom to robili. Pretože ja učiteľovi nemám akým spôsobom finančne to nahradiť ten ušlý čas, ktorý venuje tomu žiakovi [...] A prečo by to robil? Nemusí to robiť. Za žiaka, ktorý sa zapojí do takéhoto kurzu na základnej škole, si môže škola účtovať 10 % normatívu na bežného žiaka základnej školy14, čo je podľa respondentky veľmi slabý stimul, najmä ak zohľadní administratívnu záťaž: Nikdy viac by som sa do toho nechcela dostať, poviem pravdu. Strašne veľa papierov je k tomu. Čiže administratívne je to zbytočne náročné a pre tých učiteľov, no, muselo by to byť nejako finančne zaujímavé. Podľa riaditeľky základnej školy, ktorá ako jediná v širšom okolí roky poskytovala kurz druhošancového vzdelávania, môže byť financovanie jedným z dôvodov, prečo školy túto príležitosť nevytvárajú: Školy sa tomuto dosť bránia, pretože je to náročné aj po tej pedagogickej stránke, aj po organizačnej. A nehovorím ani o tej finančnej. Ako ďalej povedala, normatív je „veľmi smiešny“, a preto aj na ich škole otvárajú kurz až v prípade, že sa nazbiera rentabilný počet uchádzačov: Tento rok neotvoríme kurz, lebo to by sme museli doplatiť z iných peňazí a nie je dôvod. To ani nie sú v podstate naši žiaci, takí kmeňoví. Takže naozaj to má význam vtedy, keď je to takáto väčšia skupina...tých 16 – 17 uchádzačov do toho kurzu. Vtedy je to také reálne, že nemusíme na to doplácať z nejakých iných prostriedkov. Ďalšie odpovede respondentov indikujú, že sú riaditelia ZŠ, ktorí majú ťažkosti motivovať svojich zamestnancov k výučbe v týchto kurzoch: A nemôžem ani ja povedať, že všetci učitelia u nás sú nadšení, že ešte budú popoludní vyučovať. Viete, keby ste sa prišli pozrieť do tej triedy, to už sú takmer dospelí ľudia, nie vždy nastavení na to, že sa im chce pracovať, ten učiteľ je už unavený, potreboval by sa venovať svojim veciam. Pre nás to nemá...[zaváhanie]. Nechcem povedať, že žiaden význam. Jedine z ľudského hľadiska. Ale to ja tu nemôžem desať kolegov presviedčať o tom, aby to robili pre pekné modré oči.
Podľa zákona môže kurz druhošancového vzdelávania poskytovať akákoľvek stredná odborná škola. Zistenia dotazníkového prieskumu To dá rozum však naznačujú, že túto možnosť využíva len malá skupina škôl. Ako ukazuje graf, kladnú odpoveď na otázku, či ich škola otvára kurz na dokončenie nižšieho stredného vzdelania, uviedlo len 17,6 % riaditeľov bežných stredných odborných škôl a 12,2 % riaditeľov špeciálnych škôl. Viac než štvrtina respondentov sa k otázke nevyjadrila a viac než polovica zvolila zápornú odpoveď (graf G_4.4.4.1.1.).
Graf G_4.4.4.1.1 Odpovede riaditeľov stredných odborných škôl a špeciálnych stredných škôl na otázku či otvárajú kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania
Aj keď možnosť otvárať takéto kurzy môže využiť každá stredná odborná škola, predsa len je tento typ vzdelávania viac v réžii tých škôl, ktoré ponúkajú dvojročné učebné F-odbory. Podľa zástupkyne riaditeľa základnej školy, ktorá poskytla rozhovor pre To dá rozum, je to logická stratégia strednej školy, ktorá môže získať potenciálnych žiakov pre svoje odbory: […] lebo tá stredná škola má záujem, aby si dokončil tú základnú školu. Lebo potom má tam toho žiaka ďalších tri a pol roka na tom učebnom odbore. A keďže sú aj oni financovaní tak, ako sú, tak majú o to záujem. Pre nich je to perspektíva do budúcna. Napriek tomu, nie všetky školy, ktoré ponúkajú štúdium v F-odboroch, takéto kurzy aj otvárajú. Hoci ministerstvo školstva plánuje zmeniť nastavenie F-odborov tak, aby každý absolvent tohto odboru získal možnosť získať aj nižšie stredné vzdelanie, aktuálne majú záujemcovia obmedzený výber. V roku 2017 kurz ponúklo 44 % škôl.15 Ani v roku 2018 ich počet nepresiahol polovicu. Kurz bol realizovaný na 46 školách s F-odbormi z celkového počtu 95 (48 %).16
Jedným z dôvodov, prečo školy neotvárajú kurzy druhošancového vzdelávania, môže byť aj nízky dopyt, ktorý je aj dôsledkom slabej informovanosti potenciálnych uchádzačov o tento typ kurzu. Žiaci, ktorí neukončili základné vzdelávanie, nedostávajú vždy dostatočnú podporu zo strany výchovných či kariérových poradcov na školách, no zlyhávajú aj rôzni relevantní inštitucionálni aktéri (pracovníci samospráv, VÚC, úradov práce a pod.), ktorí nie sú dostatočne zorientovaní v tejto problematike.17 V roku 2016 takýto kurz absolvovalo 990 osôb, čo je podľa výpočtov Inštitútu vzdelávacej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze len 5 % zo všetkých osôb bez ukončeného nižšieho stredného vzdelania vo veku 25 – 64 rokov.18 V roku 2018 bolo zapojených do takéhoto vzdelávania len 815 účastníkov.
Na základe pozorovaní Štátnej školskej inšpekcie možno formulovať pochybnosť o tom, či kurzy, prostredníctvom ktorých si žiaci dopĺňajú základné vzdelanie, majú požadovanú kvalitu. Inšpekcia zistila niekoľko vážnych pochybení na strane základných i stredných odborných škôl, na základe ktorých formulovala predpoklad, že absolventi vzdelávania nemohli nadobudnúť vedomosti, zručnosti a postoje definované vzdelávacími štandardmi. Kvalitu poskytovaného kurzu znižovala podľa záverov inšpekčnej správy slabá miera individualizácie, ktorá sa prejavila zlučovaním žiakov do skupiny bez ohľadu na to, ktorý ročník základnej školy ukončili. Na stredných školách bola zistená aj vysoká miera neodbornej výučby, čo viedlo inšpekciu ku konštatovaniu, že SOŠ nedisponujú pedagogickými zamestnancami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na vyučovanie celej škály vyučovacích predmetov, ktoré sú povinnou súčasťou učebných plánov pre tento typ vzdelávania.19 Zaznamenané boli tiež nedostatky v procesoch ukončovania kurzu a pri pedagogickej dokumentácii. Inšpekcia tiež upozornila na nepravidelnú dochádzku žiakov, ktorí navštevovali kurz na elokovaných pracoviskách a ich vysokú mieru absencií.20
Zásadným problémom zlepšenia prístupu žiakov, ktorí neukončili základné vzdelanie k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu, je slabá flexibilita druhošancového vzdelávania. Aby totiž mohol žiak začať študovať troj- alebo štvorročný odbor, musí najprv ukončiť kurz na doplnenie základného vzdelania. Musí teda najprv zložiť komisionálne skúšky z predpísaných predmetov a až následne môže vstúpiť do ďalšieho vzdelávania. Potvrdzuje to aj odpoveď respondenta To dá rozum, riaditeľa strednej odbornej školy na otázku, či si môže žiak počas prvého ročníka 2-ročného F-odboru dokončiť základné vzdelanie a plynule pokračovať v štúdiu v odbore: Áno. Potom na ten trojročný mohol pokračovať už vlastne serióznym spôsobom. Ale zase od prvého ročníka.
Systém doplnenia základného vzdelania si vyžaduje zásadnejšie zmeny, čo si uvedomuje aj ministerstvo školstva. Vypracovalo preto Návrh krokov na koncepčné riešenie podpory mechanizmu doplnenia základného vzdelania, podľa ktorého by malo dôjsť k modifikácii odborov nižšieho stredného odborného vzdelávania tak, aby žiaci nemuseli dopoludnia absolvovať hodiny v rámci odborného vzdelávania a poobede navštevovať kurz druhošancového vzdelávania. Podľa odporúčaní tohto dokumentu treba navýšiť v rámcových učebných plánoch počty hodín všeobecného vzdelávania, čím by sa zabezpečilo spoločné plnenie požiadaviek základného i odborného vzdelávania. Pri takejto zmene by vzdelávanie kopírovalo potreby doplnenia nižšieho stredného vzdelania a žiak by sa mohol súčasne pripravovať na výkon profesie.21 Plánované zmeny sa však zatiaľ do praxe nezaviedli.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
