I keď schopnosť pracovať v skupine považujú zamestnávatelia za jedno z kľúčových kritérií pri výbere budúcich zamestnancov a zamestnankýň, ich očakávania sú napĺňané len čiastočne. Naznačujú to dáta projektu To dá rozum , v rámci ktorého bol realizovaný aj dotazníkový prieskum medzi špecialistami na ľudské zdroje. Až deväť z desiatich (89,8 %) špecialistov na ľudské zdroje sa v prieskume vyjadrilo, že schopnosť uchádzačov pracovať v skupine je pre zamestnávateľov pomerne dôležitá až kľúčová . Špecialisti na ľudské zdroje v individuálnych rozhovoroch poukazovali na to, že moderné riadenie je založené na interakciách. Absolventi vysokých škôl by sa mali preto vedieť rýchlo začleniť do skupín (napr. projektový tím, riešiteľský tím), prispievať k premene skupiny na tím či zvládať vedúce pozície v tíme. Potrebu byť schopný pracovať v tíme odôvodnil jeden z respondentov v individuálnom rozhovore takto: Veľa tých pozícií, samozrejme, nie je individuálnych, že mám na starosti iba jednu svoju nejakú úlohu a tú odovzdám a končím, ale komunikujú, pracujú v tímoch .“ Ďalší respondent ho dopĺňa a vysvetľuje, že zamestnanci „nežijú na opustenom ostrove“ a musia si uvedomiť, že sú ďalší ľudia, ktorí s tými vecami, ktoré oni urobia, pracujú..
Absolventi a absolventky vysokých škôl však podľa kvantitatívnych dát To dá rozum spĺňajú kritériá na schopnosť tímovej práce len pre každého piateho špecialistu na ľudské zdroje, ktorý sa zapojil do dotazníkového prieskumu. Pre tri pätiny respondentov absolventi očakávania zamestnávateľov v ovládaní tejto kompetencie spĺňajú len čiastočne (pozri graf G.3.1.2.7.1).
Graf G_3.1.2.7.1: Podiely špecialistov na ľudské zdroje podľa miery, do akej absolventi spĺňajú ich očakávania v oblasti schopnosti pracovať v tíme
Aj prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska naznačuje, že vedieť pracovať v skupine je z pohľadu zamestnávateľov zapojených do prieskumu jednou z najdôležitejších oblastí pri posudzovaní uchádzačov o zamestnanie. Schopnosť pracovať v tíme vybrala v prieskume ako jedno z piatich najdôležitejších kritérií, ktoré by mal potenciálny vysokoškolsky vzdelaný zamestnanec spĺňať, takmer polovica (45,5 %) respondentov z radov riadiacich pracovníkov a špecialistov na ľudské zdroje. No zároveň si dve pätiny (40,2 %) respondentov myslí, že schopnosť tímovej práce patrí medzi oblasti, v ktorých k nim prichádzajú absolventi VŠ najmenej pripravení.1
Študenti vysokých škôl schopnosť pracovať v skupine v dotazníkovom prieskume To dá rozum neoznačovali ako často rozvíjanú kompetenciu. Len tretina (32,2 %) respondentov študujúcich na prvom alebo druhom stupni vysokoškolského štúdia vníma, že ich štúdium v tímovej práci rozvíja. Jedným z dôvodov, ktoré môžu stáť za nedostatočným rozvojom tejto kompetencie, môže byť aj nedostatočné, resp. neefektívne aplikovanie skupinovej práce do výučby.
Študenti a študentky sa na tom, že práca v malých skupinách sa ako forma vzdelávania používa na vysokých školách málo v prieskume To dá rozum zhodli spoločne s učiteľmi. Ako možno vidieť na grafe G.3.1.2.7.2, prácu v malých skupinách si ako jednu z piatich najčastejšie využívaných vzdelávacích foriem vybrali spomedzi respondentov prieskumu približne len traja z desiatich študentov. Podobný výsledok bol zaznamenaný aj v dotazníku pre vysokoškolských učiteľov. Menej ako tretina učiteľov si zo zoznamu dvanástich možností vybrala prácu v malých skupinách ako jednu z najčastejších foriem vzdelávania využívaných vo svojej výučbe. O čosi častejšie v prieskume indikovali, že prácu v malých skupinách využívajú ako metódu výučby študentov doktorandi. Zároveň viac ako tretina (36,5 %) študentov v dotazníku odpovedala, že doktorandi sú inovatívnejší v prístupe k učeniu než ich učitelia.
Graf G_3.1.2.7.2: Podiely študentov 1. a 2.stupňa VŠ štúdia, VŠ učiteľov a doktorandov, ktorí si ako jednu z piatich najviac využívaných foriem výučby vo vzdelávacom procese vybrali *„prácu v malých skupinách“*
Málo tímovej práce na vysokej škole dokresľujú aj názory študentov a študentiek, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch To dá rozum: U nás na škole tiež chýba taká kolektívna robota. Máme akože nejaké zadania, ale učitelia neučia, ako spolupracovať a my ako konštruktéri by sme to mali vedieť. Niektorí z učiteľov, s ktorými boli realizované individuálne a skupinové rozhovory, však zastávali názor, že vysoká škola má študentom poskytnúť v prvom rade odborné vedomosti. Takzvané mäkké zručnosti, medzi ktoré patrí aj tímová práca, podľa nich študenti nadobudnú v praxi. Problémom však je, ak sa počas samotného vysokoškolského štúdia študenti do kontaktu s praxou dostávajú len minimálne.
Tímové zadania a skupinová práca podľa vyjadrení učiteľov a študentov nie sú medzi vysokoškolákmi a vysokoškoláčkami obľúbené. V individuálnych rozhovoroch s učiteľmi sa ozývali aj názory, že študenti preferujú individuálnu prácu, nie sú zhovorčiví a pri práci na spoločných zadaniach sa prejavuje, že vnímajú jeden druhého v prvom rade ako konkurenciu. Podobné vnímanie problému vyjadrila aj zástupkyňa kariérneho centra pôsobiaceho na vysokej škole: To je problém, ale aj historicky u nás, študenti preto majú problém robiť v tímoch, lebo majú problém zdieľať informácie a svoje vedomosti. Lebo ja Vám dám svoju vedomosť a vy si na nej postavíte kariéru. A takto to vnímajú...[t]o je najzásadnejší problém tímovej práce, zdieľanie vedomostí.“ Za slabým rozvojom schopnosti pracovať v skupine v rámci štúdia môže stáť aj samotná atmosféra na VŠ, ktorá nestimuluje spoluprácu. Silnú súťaživosť na úkor väčšej spolupráce vnímali naprieč celým vzdelávacím systémom aj niektorí zo študentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch To dá rozum s vysokoškolákmi. Slovami jedného zo študentských respondentov: Na všetkých školách, či to je na strednej, na základnej, je také, že kto bude najlepší? Myslím si, že aj tá spoločnosť by vyzerala úplne inak, kebyže sa naučíme spolupracovať a nejak koordinovane pracovať na jednom probléme a nie teraz, že ja musím a ani nepovie nikomu, lebo ja to chcem, ja chcem byť ten najlepší, ja to chcem získať. Toto je podľa mňa chyba, že nás to neučia, viacej spolupracovať .
Nezáujem študentov pracovať tímovo môže byť jedným z dôvodov nedostatočného zapájania skupinových foriem učenia sa do vysokoškolského štúdia. Ako opisuje jeden z účastníkov skupinových rozhovorov so študentmi vysokých škôl, ktoré boli realizované v rámci kvalitatívneho zberu dát pre projekt To dá rozum, skupinová práca často nespĺňa svoj účel: U nás sa od toho upustilo, lebo vždy to bolo také, že ak to boli dvaja, tak jeden to spravil a druhý sa zviezol. Ak boli traja, ani nehovorím. Tak teraz už každý sám za seba. Podobne to vnímala aj respondentka z iného skupinového rozhovoru: Práca v skupine, aspoň na našej škole, dosť pokulháva, lebo oni vedia, že keď to budú robiť traja, tak jeden sa zameria na to, druhý na to, tretí na to, alebo dvaja na niečo a jeden na nič a tým pádom toho študenta nevedia ohodnotiť. Čiže ohodnotia ich jednou známkou a pritom jeden môže vedieť tretinu, druhý dve tretiny a jeden nič. Ale všetci dostanú rovnakú známku. Nechuť študentov pracovať kolektívne tak môže prameniť z nedôsledného vyhodnocovania skupinovej práce, ktorá umožňuje niektorým študentom zviezť sa na práci aktívnejších a svedomitejších študentov bez akéhokoľvek následku. Pracovití študenti, ktorí skupinovému zadaniu venujú viac úsilia ako ich tímoví kolegovia, tak môžu hodnotenie učiteľov, ktoré medzi študentmi v skupine nerozlišuje a viaže sa len na samotný výstup práce, považovať za nespravodlivé. Vieš, keď pracuješ v skupine, je tu jeden faktor. Dostaneš do skupiny človeka, ktorý nič nerobí a nič ti nechce pomôcť, ale podpíše sa ti. A nič s ním neurobíš. Niektorí zo študentov, s ktorými boli realizované skupinové rozhovory, v diskusii uvádzali, že tímovú prácu vnímajú ako príťaž. Preto si skupinové zadania so spolužiakmi radšej rozdelia na menšie časti a vypracuvávajú ich individuálne. Takýto typ práce však podporuje rozvoj schopnosti pracovať tímovo len minimálne.
Príčinou nepopularity skupinovej práce u študentov môže byť aj jej nedostatočné využívanie vo vzdelávacom procese na nižších úrovniach vzdelávacieho systému. Nedostatočné využívanie tejto metódy výučby na stredných školách podporujú aj kvantitatívne dáta projektu To dá rozum. Podľa odpovedí v dotazníku pre stredoškolákov prebieha výučba formou práce v malých skupinách často len u menej ako tretiny (31,5 %) respondentov.
Pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum naprieč rôznymi zameraniami štúdia sa ukazuje, že schopnosť pracovať v skupinách nie je významnejšie rozvíjaná ani u jednej skupiny respondentov. Mierne nad priemerom si ju podľa vyjadrení v dotazníkoch rozvíjajú respondenti a respondentky študujúci humanitné a spoločenské vedy, IT odbory a matematiku (pozri graf G.3.1.2.7.3). Stále však ide len o niečo viac ako tretinu študentov. Prekvapujúco nízke hodnoty v rozvoji skupinovej spolupráce v prieskume zaznamenali študenti prírodných vied, keďže najmä v experimentálne orientovanom prírodovedeckom výskume je potrebná práca v tímoch. Menej ako 30 % študentov pociťuje, že v škole rozvíjajú schopnosť pracovať v skupine aj spomedzi respondentov so študijným zameraním v oblasti zdravotníctva.
Graf G_3.1.2.7.3: Rozvoj schopnosti pracovať v skupine podľa študentov rôznych študijných zameraní
Prácu v malých skupinách volia podľa vyjadrení študentov a študentiek v dotazníkovom prieskume To dá rozum ako formu výučby najmä učitelia respondentov s humanitným a spoločenskovedným zameraním štúdia. Ako jednu z často využívaných foriem výučby ju v prieskume označila približne tretina respondentov študujúcich učiteľstvo a iné pedagogické vedy (32,4 %) a humanitné a spoločenské vedy (34,2 %) . Tieto percentuálne hodnoty predstavujú podobné podiely respondentov ako podiel, ktorým študenti v dotazníku označovali schopnosť pracovať v skupine ako jednu z najviac rozvíjaných kompetencií v rámci štúdia na vysokej škole (pozri graf G.3.1.2.7.3). Zaujímavým pozorovaním z kvantitatívnych dát je, že napriek tomu, že respondenti študujúci IT odbory a matematiku v dotazníku označovali schopnosť pracovať v skupine ako rozvíjanú nad priemer celkovej vzorky, v prípade označovania práce v malých skupinách ako jednej z často využívaných metód vzdelávania to bolo naopak. Prácu v malých skupinách využívajú učitelia často len podľa pätiny (21,8 %) respondentov s matematickým a IT zameraním, čo predstavuje druhý najnižší podiel zo skupín respondentov s rôznym zameraním štúdia. Nezhoda medzi dvoma hodnotami môže byť spôsobená tým, že študenti informatiky síce na skupinových zadaniach pracujú, ich spolupráca sa však môže odohrávať viac na sieti a vo virtuálnom priestore ako v učebni, a preto túto metódu vzdelávania ako často využívanú veľmi nevnímajú. Menej ako študenti IT a matematiky označovali prácu v skupine ako často využívanú metódu vzdelávania len respondenti z radov študentov iných technických vied (19,4 %) .
Z analýzy kvantitatívnych dát To dá rozum sa ukazuje, že štúdium schopnosť pracovať v skupine rozvíja vo väčšej miere u študentov a študentiek druhého stupňa štúdia (pozri tabuľku T.3.1.2.7.1). Príklad dobrej praxe rozvoja tímových zručností na druhom stupni štúdia ilustruje výrok jedného z prodekanov pre vzdelávanie, s ktorým bol realizovaný individuálny rozhovor pre účely projektu To dá rozum: Tam je viac projektovej práce, na inžinierskom štúdiu. Aj tímovej. Projektovo-tímovej. Máme tam tímový projekt, kde robí na projekte 7 ľudí, učia sa spolupracovať, koordinovať a niečo takéto…[a]však nie vždy je cieľom, aby ten projekt vyriešili, ale proste musia si osvojiť tie manažérske zručnosti, že ako sa v tom tíme umanažujú, ako to zvládnu. Respondenti bakalárskeho štúdia v prieskume vnímali schopnosť pracovať v skupine menej ako ich kolegovia na druhom stupni. Rozdiel v podieloch respondentov z oboch stupňov štúdia predstavuje 5 percentuálnych bodov. Ako ukazuje tabuľka T.3.1.2.7.1, podľa typu vysokej školy neboli zaznamenané významné rozdiely vo vnímaní rozvoja schopnosti pracovať v skupine u respondentov.
Tabuľka T_3.1.2.7.1: Rozvoj schopnosti pracovať v skupine podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Vo výraznejšom podiele ako externí študenti a študentky vnímajú podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum rozvoj schopnosti pracovať v skupine v rámci vysokoškolského štúdia študenti študujúci v dennej forme štúdia (pozri tabuľku T.3.1.2.7.1). Zatiaľ čo schopnosť pracovať v tíme považuje za štúdiom rozvíjanú kompetenciu približne tretina respondentov na dennom štúdiu, na externom štúdiu to tak vníma len pätina respondentov, resp. každý piaty z nich. Externí študenti (23,5 %) označovali v prieskume menej ako denní študenti (30 %) tiež prácu v malých skupinách ako jednu z najčastejšie využívaných metód vzdelávania. Nižšie percentuálne podiely v prípade externistov môže vysvetľovať viacero dôvodov. Študenti študujúci v externej forme štúdia sa kvôli odlišnej organizácii štúdia stretávajú v škole menej často ako študenti denného štúdia. Z dôvodu nižšej časovej dotácie na výučbu pri externom štúdiu sa môžu vyučujúci tiež v mnohých prípadoch namiesto implementácie tímovej práce a iných interaktívnych metód do výučbového procesu zamerať skôr na zintenzívnené predanie odborných poznatkov, ktoré získavajú kolegovia externistov na dennom štúdiu. Zároveň, pri celkovo klesajúcom počte študentov externého štúdia v posledných rokoch2 sú v niektorých odboroch počty externých študentov také nízke, že možnosť zmysluplnej skupinovej práce sa stáva čoraz náročnejšia.
Podiely respondentov a respondentiek dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi vysokoškolákmi na Slovensku a v zahraničí indikujú významný rozdiel vo vnímaní rozvoja schopnosti pracovať v skupine študentmi. Zatiaľ čo v dotazníku pre vysokoškolákov na Slovensku označila v otázke o štúdiom najviac rozvíjaných oblastiach schopnosť pracovať v tíme len tretina (32,2 %) respondentov, na vysokých školách v zahraničí si myslí, že v nich štúdium túto kompetenciu rozvíja viac ako polovica respondentov (pozri graf G.3.1.2.7.4). Podobne ako na Slovensku, aj v zahraničí považujú schopnosť práce v tíme za rozvíjanú nad priemer celkovej vzorky najmä respondenti študujúci učiteľstvo a iné pedagogické vedy (70,5 %) a humanitné a spoločenské vedy (58,6 %) . Zistenia z prieskumu tiež ukazujú, že až deväť z desiatich študentov, ktorí si vybrali pre vysokoškolské štúdium inštitúciu v Dánsku3 , si myslí, že štúdium prispieva k rozvoju ich schopnosti pracovať v tíme. Zo študentov vo Veľkej Británii v prieskume označili schopnosť pracovať v skupine ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu tri pätiny zúčastnených respondentov. Častejšie ako respondenti z VŠ na Slovensku sa v schopnosti pracovať v tíme podľa svojho hodnotenia rozvíjajú aj respondenti, ktorí študujú v Česku (pozri graf G.3.1.2.7.4).
Graf G_3.1.2.7.4: Rozvoj schopnosti pracovať v skupine podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Silnejšie vnímanie rozvoja tímovej spolupráce na školách v zahraničí dokresľujú aj získané dáta o využívaných formách vzdelávania. Prácu v malých skupinách ako jednu z najčastejšie využívaných foriem výučby v dotazníku To dá rozum označila spomedzi slovenských vysokoškolákov v zahraničí približne polovica (47,2 %) respondentov. Na porovnanie, na Slovensku túto možnosť v dotazníku označila len niečo viac ako štvrtina (28,7 %) študentov. Vo Veľkej Británii prácu v malých skupinách v rámci štúdia zažívajú často dve tretiny (66,1 %) respondentov. V Dánsku je táto hodnota ešte vyššia; v malých skupinách pracuje často až 85 percent respondentov. Prácu v malých skupinách ako jednu z najčastejších foriem výučby používajú podľa vyjadrení študentov v prieskume učitelia viac ako u nás aj v susednom Maďarsku (55,9 %) a Českej republike (35,5 %).
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Katarína Staroňová
