Kvalitatívny prieskum bol realizovaný pomocou pološtruktúrovaných individuálnych rozhovorov a skupinových rozhovorov. Metóda pološtruktúrovaných individuálnych rozhovorov bola použitá z dôvodu, že kombinuje možnosť využitia vopred pripravených otázok s relatívnou voľnosťou odpovedania a možnosťou ďalšieho preskúmania odpovedí priamo počas rozhovoru. Skupinové rozhovory boli použité kvôli možnosti zapojenia väčšieho počtu respondentov, získaniu prehľadu o širšom spektre názorov, ktoré sa vyskytujú medzi respondentmi z rôznych skupín (študenti, učitelia) a zároveň kvôli možnosti pozorovať vzájomné interakcie účastníkov rozhovorov, ich argumentáciu a reakcie na prezentované názory.
Scenáre oboch typov rozhovorov boli vytvorené na základe vízie vzdelávania v roku 2040. Všeobecné tézy vízie vzdelávania boli operacionalizované do podoby detailných téz a konkrétnych problémov pre každú z oblastí prieskumu (individualizovaná podpora všetkých učiacich sa; príprava a rozvoj pedagogických, vedeckých/umeleckých a odborných zamestnancov; obsah a forma vzdelávania; otvorenosť, flexibilita a priestupnosť vo vzdelávaní; spravovanie, riadenie a financovanie školstva vrátane hodnotenia a rozvoja kvality). Následne bola vytvorená matica otázok, zameraných na zmapovanie tých oblastí, ktoré v súčasnom stave bránia naplneniu vízie vzdelávania v roku 2040. Pri operacionalizovaní vízie do téz a problémov boli využité tiež existujúce sekundárne dáta k danej téme, výstupy z expertného workshopu, informácie, získané predchádzajúcou analýzou vzdelávacích politík a expertné rozhovory, ktoré sa realizovali v každej z oblastí prieskumu.
Okruhy otázok za jednotlivé oblasti boli pripomienkované všetkými členmi tímu. Otázky boli následne spracované do scenárov rozhovorov s rôznymi typmi respondentov (napr. študenti, učitelia, riadiaci pracovníci, odborní zamestnanci), pôsobiacimi na rôznych stupňoch vzdelávacej sústavy (materské, základné, stredné a vysoké školy), ako aj v rôznych typoch inštitúcií (školy, zriaďovatelia, priamo riadené organizácie, mimovládne organizácie, organizácie štátnej správy a samosprávy a mnohé ďalšie), či u zamestnávateľov. V rámci kvalitatívneho prieskumu bola snaha o trianguláciu zdrojov dát, t. j. otázky, zamerané na ten istý typ problému boli položené rôznym typom respondentov (napr. študentom, učiteľom, riaditeľom, zriaďovateľom). Protokoly rozhovorov pre rôzne skupiny respondentov sú dostupné na vyžiadanie.
Členovia projektového tímu zároveň absolvovali na jar 2017 tréning v metódach a technikách vedenia skupinových rozhovorov, ktorý bol realizovaný organizáciou Partners for Democratic Change Slovakia. Scenáre a postup vedenia skupinových rozhovorov boli konzultované s Mgr. Marekom Prochockým, odborníkom na kvalitatívny výskum.
Autor:
Miroslava Hapalová, Renáta Hall a Stanislav Lukáč
Oponent: Barbora Lášticová
