Pri analýze individuálnych a skupinových rozhovorov pracovali analytici s doslovnými prepismi nahrávok. Analýza bola robená metódou tematickej analýzy , pričom bola využitá kombinácia induktívneho a deduktívneho prístupu. Pred samotnou analýzou prepisov boli pre každú zo skúmaných oblastí (individualizovaná podpora všetkých učiacich sa, príprava a rozvoj pedagogických, vedeckých a umeleckých a odborných zamestnancov, obsah a forma vzdelávania, otvorenosť, flexibilita a priestupnosť vo vzdelávaní, spravovanie, riadenie a financovanie školstva vrátane hodnotenia a rozvoja kvality) vytvorené hlavné kategórie, ktoré odrážali štruktúru rozhovorov. Kategórie vychádzali z oblastí, ktoré v súčasnom nastavení vzdelávacích politík a ich aplikačnej praxi bránia naplneniu vízie vzdelávania v roku 2040. Pri ich definovaní boli využité existujúce sekundárne dáta k danej téme, informácie, získané predchádzajúcou analýzou vzdelávacích politík a expertné rozhovory, realizované pred samotným prieskumom.
Pri analyzovaní prepisov rozhovorov bola snaha identifikovať čo najširšie tematické spektrum, týkajúce sa konkrétnej oblasti či témy, a na základe nich vytvárať podkategórie, ktoré sa daného problému týkajú, vysvetľujú jeho príčiny či súvislosti. Prepisy rozhovorov boli segmentované a jednotlivé časti priraďované zodpovedajúcim kategóriám. Pokiaľ existujúce kategórie nezachytávali dostatočne presne význam určitého segmentu, boli vytvárané nové podkategórie, ktoré boli sýtené ďalšími segmentmi počas analýzy prepisov rozhovorov. Kategórie boli následne spresňované (rozčlenené na subkategórie alebo, naopak, zlúčené kategórie s identickým významom) a spájané do nadradených celkov. Pre každú oblasť tak vznikol hierarchicky usporiadaný systém kategórií, zachytávajúci najväčšie problémy v školstve vo všetkých piatich analyzovaných oblastiach. Pri interpretácii získaných kvalitatívnych dát bola využitá metóda triangulácie zdrojov dát, t. j. porovnávali sa názory rôznych skupín respondentov na ten istý problém/oblasť (napríklad vedúcich pracovníkov škôl, pedagogických pracovníkov, žiakov, ako aj zamestnávateľov a zástupcov iných organizácií a inštitúcií).
Analýza bola urobená s využitím webovej aplikácie na kvalitatívnu analýzu dát Dedoose, ktorá umožňuje tímovú spoluprácu a súbežnú prácu viacerých analytikov s rovnakými textmi.
Autor:
Miroslava Hapalová, Renáta Hall a Stanislav Lukáč
Oponent: Barbora Lášticová
