V jednotlivých etapách prípravy a realizácie kvalitatívneho prieskumu, ako aj následnej analýzy dát boli identifikované nasledovné momenty, ktoré mohli mať vplyv na možnosti interpretácie dát:
Scenáre pološtruktúrovaných rozhovorov boli pripravované analytikmi projektu na základe vytvorenej vízie vzdelávania v roku 2040 a následnej mapy oblastí, ktoré v súčasnom nastavení vzdelávacích politík a ich aplikačnej praxi bránia naplneniu vízie. Vzhľadom na to, že želaný stav, opísaný vo vízii vzdelávania v roku 2040, odráža aj hodnotovú orientáciu analytického tímu, odzrkadlila sa do istej miery aj v samotných scenároch pološtruktúrovaných rozhovorov. Konkrétne v tom, na aké problémové oblasti sa jednotlivé otázky zameriavali a, naopak, ktoré v rámci rozhovorov neboli hlbšie skúmané. Keďže rozhovory boli pološtruktúrované, samotným respondentom bol však ponechaný priestor na to, aby prinášali vlastné témy a oblasti, ktoré v súčasnom fungovaní školstva sami považujú za kľúčové a najviac problematické. Tie sa následne odrazili aj v analýze a v obsahu dotazníkov, použitých v kvantitatívnom prieskume.
Výber respondentov individuálnych rozhovorov bol realizovaný analytikmi projektu, pričom bola snaha zohľadniť pri ich výbere množstvo parametrov (napr. v prípade regionálneho školstva najmä dosiahnuť rovnomerné zastúpenie respondentov z rôznych stupňov vzdelávania, typov škôl, z rôznych krajov a zriaďovateľov; v prípade VŠ rôzne zameranie, veľkosť školy, kvalitu meranú v hodnotení ARRA, regióny a pod.). Výber bol však zároveň ovplyvnený aj predchádzajúcimi osobnými kontaktmi výskumníkov (na konkrétnu školu či respondenta), keďže bola snaha dozvedieť sa o konkrétnej oblasti či probléme čo najhlbšie informácie. Konečná účasť respondentov závisela aj od ich dostupnosti (časovej, priestorovej), čo v niektorých prípadoch negatívne ovplyvnilo ich rozloženie vo vzorke v porovnaní so základným súborom (napríklad väčšie zastúpenie respondentov z Banskobystrického samosprávneho kraja, zo škôl s počtom žiakov medzi 100 a 250 a pod.). Vplyv výberu respondentov konkrétnym výskumníkom na platnosť analytických záverov bol znížený v druhom kroku prieskumu v rámci realizácie kvantitatívneho dotazníkového prieskumu, do ktorého mali možnosť sa zapojiť široké skupiny respondentov.
Je možné, že respondenti počas rozhovorov (najmä pri otázkach, ktoré súvisia s etikou a hodnotami) uvádzali vo väčšej miere sociálne žiaduce odpovede a zároveň mohli reflektovať názory a hodnotové nastavenie výskumníka (napríklad v oblasti začleňovania detí a žiakov so znevýhodnením do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu, či v oblasti etického správania sa na vysokých školách). Za účelom zníženia vplyvu tejto tendencie boli realizované rozhovory s rôznymi aktérmi, u ktorých sa dá predpokladať odlišný pohľad na rovnaký problém či situáciu (napr. riaditelia, učitelia, odborní zamestnanci a rodičia detí so znevýhodnením; vysokoškolskí učitelia, predsedovia disciplinárnych komisií a študenti a pod.). Pri samotnej analýze boli vyjadrenia jednotlivých respondentov vzájomne konfrontované a zároveň porovnané so zisteniami z dotazníkového prieskumu, ako aj s dátami zo sekundárnych zdrojov.
V prípade rozhovorov išlo o subjektívne výpovede respondentov, nie o objektívne pozorovanú realitu (čo je zvlášť relevantné napríklad v oblasti učiteľmi používaných metód a foriem výučby, ale aj v ďalších oblastiach). Zistenia z rozhovorov boli preto interpretované s ohľadom na tento aspekt a ako už bolo uvedené, konfrontované s výpoveďami iných respondentov a s dátami z kvantitatívneho prieskumu. Zároveň, na základe zistení z rozhovorov nebola vyvodzovaná žiadna štatistická generalizácia, za týmto účelom sa v druhom kroku realizoval kvantitatívny prieskum.
Autor:
Miroslava Hapalová, Renáta Hall a Stanislav Lukáč
Oponent: Barbora Lášticová
