Vo vedomostiach o občianstve dosahovali slovenskí žiaci a žiačky v medzinárodnom porovnaní nadpriemerné výsledky, v cykloch medzi testovaniami však dochádza k poklesu v oblasti vedomostí
V medzinárodnom výskume občianskeho vzdelávania a výchovy k občianstvu (ďalej ICCS štúdia) z roku 20091 slovenskí žiaci a žiačky dosiahli v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami nadpriemerné výsledky v oblastí vedomostí o občianstve, o európanstve a súčasne v tom čase prejavovali pozitívne postoje k európskym témam. Štúdia však súčasne konštatuje, že po desiatich rokoch od predchádzajúceho testovania (z roku 1999) došlo k významnému poklesu vo vedomostiach v občianskej oblasti. V oblasti občianskych postojov sú zaujímavé výsledky v časti prejavovanej dôvery k inštitúciám. Najmenšiu dôveru v tom čase mali žiaci k parlamentu a k politickým stranám a najväčšiu k armáde a k Organizácii spojených národov.
Prieskum Rady mládeže Slovenska naznačuje negatívny trend v občianskych názoroch prvovoličov, ktorí sa prikláňajú k extrémistickým a populistickým názorom
V porovnaní so situáciou v roku 2009 je relevantný prieskum Rady mládeže Slovenska z roku 20182 o volebných preferenciách prvovoličov (respondenti vo veku 15 – 24 rokov). 28 % z respondentov prieskumu by sa na voľbách vôbec nezúčastnilo, 12 % nemá volebnú preferenciu žiadnej politickej strany. Najviac prvovoličov spomedzi respondentov rozhodnutých ísť voliť (20 %)3 by podľa tohto prieskumu volilo extrémistickú stranu. Prvovoliči, ktorí sú rozhodnutí ísť voliť, sú častejšie aktívni v rôznych občianskych a mládežníckych organizáciách ako tí, ktorí nie sú rozhodnutí, či chcú ísť voliť. Prieskum nešpecifikuje, o aký typ organizácií ide. Možno predpokladať, že rovnako motivovaní môžu byť nielen členovia demokraticky orientovaných organizácií, ale aj extrémistických či militantných združení. Rizikom je pritom chýbajúca evidencia mládežníckych organizácií a aspoň rámcová kontrola ich činnosti.
Na postoje žiakov a žiačok voči menšinám vplýva široké spektrum faktorov, ale aj knihy ako zdroje informácií
Štúdia ICCS z roku 2009 odhalila, že viac ako tretina slovenských žiakov a žiačok v tom čase vyjadrila silný súhlas s príchodom cudzincov na Slovensko bez ohľadu na bohatstvo krajiny, etnickú či náboženskú príslušnosť.4 Pozitívnym výsledkom štúdie v roku 2009 bolo to, že takmer 95 % žiakov bolo presvedčených o práve všetkých ľudí na rešpektovanie ich sociálnych a politických práv.5 Novší výskum z roku 2017, ktorý realizovala Štátna školská inšpekcia6, však poukázal na to, že žiaci stredných škôl majú najmenej tolerantný postoj k migrantom a utečencom. Špecifické rozdiely sa ukázali medzi žiakmi z odborných škôl a z gymnázií. Žiaci odborných škôl prejavovali menej tolerantné postoje k menšinám ako žiaci z gymnázií. Na postoje žiakov k menšinám (vrátane sexuálnych) vplývala regionálna príslušnosť, pohlavie, postoje voči EÚ, ale aj knihy ako zdroje informácií. Na druhej strane, medzi faktory, ktoré neovplyvnili postoje žiakov k menšinám, patrili vedomosti alebo otvorenosť školy voči demokracii.7 Vedomosti pri tom patria medzi kľúčové témy, ktorým sa v našich školách pripisuje dôraz pri rozvoji žiakov. Ak sa ukazuje, že pre pozitívne prijatie menšín, a teda rozmanitosti a inakosti vplývajú informačné zdroje rôzneho typu, treba žiakom poskytovať nástroje na posúdenie pravdivosti či objektívnosti týchto zdrojov, aby sa nestali obeťami manipulácie. Cestou k naplneniu takého zámeru je o.i. rozvoj analytického a kritického myslenia, učenia sa v súvislostiach, ale aj schopnosť diskusie. Nie je však možné rezignovať na osvojovanie si poznatkov. Tie by sa mali využívať pre chápanie širších súvislostí.
Riaditelia a riaditeľky materských škôl kladú dôraz najmä na rozvoj etického správania
Smerovanie k etickému správaniu (zodpovednosti a čestnosti) patrí podľa takmer polovice riaditeľov a riaditeliek materských škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi 5 najdôležitejších oblastí rozvoja detí v ich školách. Ako znázorňuje Graf G_3.2.1.3.1, naproti tomu necelých 10 % respondentov kladie dôraz na rozvoj občianskych postojov a zručností a necelá pätina považuje oblasť prijímania odlišnosti a rozmanitosti za spôsobilosť, ktorej pripisujú dôležitosť. Vzdelávanie v materskej škole sa vyznačuje celostným prístupom a prepájaním obsahov. Znamená to, že vzdelávacie obsahy sú prepojené a poznatky z jednej oblasti sa premietajú do rozvoja v inej oblasti. Etické správanie, prijímanie odlišnosti a občianske postoje sa tematicky zaraďujú do pomerne širokej vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť8, no ich rozvoj je súčasťou každodenného života v materskej škole a má skôr situačný charakter (vychádza z aktuálnej potreby riešenia konkrétnych vzniknutých situácií): Vieš, kedysi sme boli ako keby tak byrokraticky k tomu nútení, že by sme to mali takto ponímať. Ja si spomínam […] sme postupovali podľa programu výchovy a vzdelávania a vtedy vlastne v rámci tých ranných hier sme museli mať prosociálny cieľ, prosím pekne: Deti riešili konflikt primeraným spôsobom. Deti neverbálne komunikovali navzájom. Dieťa sa dokázalo adekvátne pozdraviť. […] Vždycky mi to pripadalo úplne mimo, lebo to je naplánovať si to týždeň dopredu, že tento týždeň budem deti riešiť, učiť riešiť konflikt adekvátne primeraným spôsobom, keď to v podstate robíš celý rok a nikdy nevieš, kedy ti príde tá vzdelávacia príležitosť. A potom už spravíme nejakú dramatizáciu alebo modelovú situáciu. Učiteľky materských škôl pri vysvetľovaní stratégií udržiavania disciplíny poukazujú na jasné pravidlá správania sa, ale aj na poukazovanie na dôsledky konania, podporu vzájomnej spolupráce a vzájomnej pomoci. Na úrovni detí navštevujúcich materské školy je práve smerovanie k vytváraniu, dodržiavaniu pravidiel, aj k ďalším spoločenským normám, ale najmä hodnotenie správania sa navzájom, cestou k rozvoju občianskych kompetencií.
Graf G_3.1.1.3.1 Podiely riaditeľov materských škôl a špeciálnych materských škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti rozvoja občianskych kompetencií a etického správania
Rozvoj etického správania (čestnosť a zodpovednosť) je v materských školách na dobrej úrovni najmä vďaka systematickému využívaniu triednych pravidiel zahŕňajúcich nielen oblasť spolužitia v triede, ale aj celospoločenské princípy správania sa, čo nepriamo podporuje aj rozvoj občianskych postojov a zručností. Charakter výučby v materských školách a prístup k riešeniu vzniknutých problémov (upozorňovanie na dôsledky konania, pripomínanie spoločenských pravidiel) pomáhajú nielen k rozvoju etických postojov, ale aj vnímaniu etických hodnôt. Tieto ciele sú v materských školách podporované aj vďaka systematickému priebežnému hodnoteniu zameranému na poskytovanie spätnej väzby o správaní sa dieťaťa v rôznych spoločenských aj edukačných situáciách. To podporuje schopnosť dieťaťa utvárať a udržiavať dobré medziľudské vzťahy, ale aj sebareguláciu.
Pre učiteľov na 1. stupni je problémom najmä etické správanie prichádzajúcich prvákov, no občianske postoje a zručnosti, či prijímanie odlišností nehodnotia ako problematické
Tretina učiteľov pôsobiacich na 1. stupni základnej školy, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, kriticky hodnotila úroveň etického správania prichádzajúcich žiakov (čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť), zvyšné oblasti, občianske postoje a prijímanie odlišnosti vnímal negatívne len približne jeden učiteľ z desiatich opýtaných. (Graf G_3.2.1.3.2) Tento percentuálny podiel učiteľov na 1. stupni ZŠ súvisí o.i. s tým, že učitelia na tomto stupni vzdelávania nevnímajú rozvoj občianskych postojov a zručností ako kľúčovú oblasť rozvoja detí. Z komplexu občianskych kompetencií očakávajú najmä rozvinutú schopnosť pracovať a správať sa podľa pravidiel, rešpektovať druhých, pracovať samostatne a preberať zodpovednosť za seba a svoje správanie a pod. [pri príchode z MŠ] Očakávame najmä, že by mali vedieť rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym (...) Uvediem to takým príkladom. Deti na 1. stupni a hlavne v 1. ročníku, keď sa v triede niečo stane, nehovoria pravdu. Vždy sú zoskupinkované. Ony proste držia stranu kamarátovi. Sú na jeho strane, lebo je to môj kamarát, aj keď viem, že je to nesprávne. A čoraz častejšie ako predtým riešime sebecké správanie, nedám, nepodelím sa, nepomôžem. To silno prevláda. Aj táto výpoveď skúsenej učiteľky opisuje, že pri príchode do 1. ročníka sledujú postupné osamostatňovanie dieťaťa, preberanie zodpovednosti za seba, ale aj schopnosť spolupracovať, byť súčasťou tímu, ale aj čestnosť a spravodlivosť. Celkovo však učitelia 1. stupňa v kvalitatívnej fáze prieskumu To dá rozum nehodnotili sociálne a etické zručnosti deti negatívne, s výnimkou lokalít s vysokým podielom detí z vylúčených komunít. Išlo však o problémy súvisiace s osvojením si rozsiahleho spektra návykov (vrátane pozdravenia sa, samoobslužných činností a pod.), ktorých súčasťou je aj etické správanie. Táto oblasť však bola učiteľmi vnímaná ako jedna z mnohých, ktoré musia riešiť.
Graf G_3.1.1.3.2 Názor učiteľov a učiteliek na pripravenosť žiakov a žiačok pri príchode z predchádzajúceho stupňa vzdelávania – oblasť občianske postoje, etické správanie a prijímanie odlišnosti a rozmanitosti
Rozvoj etického správania (čestnosti a zodpovednosti) je približne pre pätinu riaditeľov a riaditeliek základných škôl jednou z piatich tém, na ktoré kladú v rámci edukačného procesu dôraz (pozri graf G_3.1.1.3.3). V prípade špeciálnych základných škôl, túto tému ako jednu z piatich dôležitých oblastí rozvoja osobností žiakov označila takmer polovica riaditeľov a riaditeliek zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum (G_3.1.1.3.3). Oblasť etického správania sa často prepája s výučbou vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty9, do ktorej patria predmety etická a náboženská výchova. Čestnosť, zodpovednosť a etické správanie je oblasťou, ktorú učitelia pre 1. stupeň ZŠ vnímajú ako zasahujúcu celý výchovno-vzdelávací proces. Ako naznačujú kvalitatívne dáta, vzniknuté problémy riešia aj mimo hodín etickej výchovy, v podstate hneď, ako sa stanú. Ako však naznačuje analýza kvalitatívnych dát To dá rozum, zvyčajne ide o tzv. disciplinovanie alebo inak povedané „dohováranie“, málokedy učitelia smerujú pozornosť žiaka na dôsledky jeho konania. Žiakov učím, aby si uvedomili dôsledky a následky ich rozhodnutí a činov (disciplína cez prestávky, pravidelné chodenie do školy, ubližovanie si a úrazy z toho plynúce) [...] Hneď ako vznikne problém, riešime ho, poukazujeme na dôsledky, čo to spôsobí inému. Ale úprimne, niekedy sa to nezaobíde bez napomenutí alebo bez trestov.. Uvedený príklad od učiteľky 1. stupňa ZŠ upozorňuje na autentickosť riešenia vzniknutých situácií, snaha o upozorňovania na dôsledky konania. Silným momentom je aj reštrikčný prístup k riešeniu problémov. Pri vzniknutých a vypuknutých problémoch sa menej sa pozornosť sústredí na rozvoj etického správania ako na poukazovanie dôsledkov za svoje konanie (tzv. induktívna disciplína).
Spomedzi všetkých riaditeľov škôl, ktoré sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, najväčší podiel pripisovali oblasti etického správania riaditelia škôl s cirkevným zriaďovateľom. (G_3.1.1.3.3) Ide najmä o rešpektovanie charakteru týchto škôl. Dôraz kladú práve na rozvoj správania v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z ich viery. Etické správanie v súlade s náboženskými normami je často súčasťou vízie týchto škôl a čiastočne sa mu podriaďuje aj obsah výučby a celkové nastavenie komunikácie medzi učiteľmi a učiteľkami navzájom, ale aj komunikácie medzi žiakmi a učiteľmi. Hodnotový systém školy je pre nich dôležitým cieľom v rozvoji osobnosti žiakov.
Graf G_3.1.1.3.3 Podiely riaditeľov základných škôl a špeciálnych základných škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti občianskych kompetencií a etického správania
Niektoré školy vytvárajú vlastné predmety zamerané na rozvoj etických hodnôt
Opačným príkladom škôl, ktoré rozvoj zodpovednosti vnímajú v kontexte upozorňovania na dôsledky negatívnych prejavov správania sa žiakov, sú tie, ktoré do svojich školských učebných plánov zavádzajú predmety cielene orientované na rozvoj etického správania. My máme jednu obrovskú výhodu, že my sami o sebe máme vytvorený predmet, volá sa Ja a svet okolo mňa, Ja Som a potom na druhom stupni je to už v rámci takých openingov [pozn. kratšie vyučovacie jednotky na úvod dňa za účelom rozhovoru o dôležitých témach]. Ale vždy je to polhodina ráno a tieto časy, je to schválené aj ministerstvom školstva, sú venované hodnotám [...], ako je napríklad úcta k ľuďom, vzťah k Bohu, k sebe samému, radosť, šťastie alebo čo tam máme, pokoj, čestnosť. Dávanie a skromnosť máme teraz. [...] A mať charakter je mnohokrát dôležitejšie, ako mať veľké vzdelanie, veľa vedomostí, lebo pre život je dôležité mať charakter a vedieť v živote sa pohybovať. A toto je náš obrovský cieľ, ktorý máme, aby deti boli vedené k hodnotám, aby vedeli používať sociálne zručnosti, rešpekt, komunikáciu a všetko možné, čiže na toto nám slúžia tieto predmety, tieto polhodinky. Ako vysvetľuje jedna z učiteliek súkromnej základnej školy, smerovanie žiakov a žiačok k hodnotám je pre nich dôležité a prejavuje sa to aj v čase, ktorý venujú práve tomu, aby si postupne uvedomovali význam etických hodnôt. Aj vytvorené pravidlá, ktorých spolutvorcami sú žiaci a žiačky školy, prezentujú hodnoty školy, ktoré nie sú vnímané ako opatrenia na prijímanie trestov, ale ich prioritným zámerom je zvnútornenie etického správania postaveného na princípe čestnosti, pravdivosti a zodpovednosti.
Prijímanie odlišnosti a rozmanitosti je v základných školách skôr marginálnou témou spájanou s rozvojom etického správania alebo občianskych kompetencií
Za jednu z piatich priorít rozvoja kompetencií a zručností v ich škole vybralo 6,3 % riaditeľov a riaditeliek základných škôl oblasť prijímanie odlišnosti a rozmanitosti, pričom túto možnosť vybrali výlučne zástupcovia škôl zriadených samosprávou (G_3.1.1.3.3). Kvalitatívne dáta prieskumu To dá rozum čiastočne poskytujú vysvetlenie, prečo riaditelia nezaraďovali vo väčšej miere do pätice oblastí, na ktoré sa kladie v škole dôraz, prijímanie odlišností a rozmanitosti. Často ju chápali ako súčasť etického konania alebo občianskych postojov. Na druhej strane, občianske postoje a zručnosti vníma ako jednu z piatich dôležitých oblastí rozvoja žiakov v ich škole len 5,0 % respondentov. Tak ako v prípade etického správania, aj v prípade občianskych postojov učitelia aj riaditelia škôl túto tému často spájajú s výučbou predmetu občianska výchova na 2. stupni a s výučbou vlastivedy na 1. stupni základných škôl. Jednou z charakteristík občianskych zručností je o. i. aj schopnosť spolupracovať v tíme, byť iniciatívny, argumentovať a diskutovať, či byť schopný riešiť problémy. Uvedené životné zručnosti riaditelia tiež neoznačovali ako jednu z piatich oblastí rozvoja žiakov, na ktoré kladú dôraz na svojej škole. Rozvoj občianskych postojov a zručností nepodporujú ani učiteľmi preferované metódy. Podľa odpovedí učiteľov v dotazníkovom prieskume To dá rozum, v základných školách prevláda rozhovor o téme a výklad učiva. Rozhovor o téme sa ukazuje ako vhodný spôsob rozvíjania občianskych postojov, ako však upozorňujú inšpekčné správy10, rozhovor je zvyčajne jednosmerný (od učiteľa k žiakom) a len v ojedinelých prípadoch smeruje k analýze problému a hľadaniu riešení.
V špeciálnych základných školách riaditelia prikladajú význam rozvoju etického správania, čestnosti a zodpovednosti
Takmer polovica riaditeľov a riaditeliek špeciálnych základných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum považuje rozvoj etického správania, čestnosť a zodpovednosť za jednu z piatich vedomostí a zručností, ktorým pripisujú v rozvoji žiakov dôležitosť (G_3.1.1.3.3). Už v menšej miere medzi 5 top zručností a vedomostí zaraďovali občianske kompetencie a prijímanie odlišností a rozmanitosti. Zaujímavým zistením však je, že občianske postoje a zručnosti do zoznamu 5 najdôležitejších zručností zaradil väčší podiel riaditeľov špeciálnych ako bežných základných škôl. Môže to do istej miery súvisieť s tým, že riaditelia sa pri výbere piatich zručností a vedomostí, ktorým v školách pripisujú najväčší význam, pomerne zhodovali. Súčasne platí, že menší podiel riaditeľov (v porovnaní s riaditeľmi základných škôl) medzi 5 vedomostí a zručností, ktorým sa pripisuje v rozvoji ich žiakov dôležitosť, zaradilo rozvoj vedomostí z jednotlivých predmetov. Samozrejme, vedomosti z jednotlivých predmetov sú dôležitou súčasťou výučby aj v špeciálnych základných školách, no ako ukazuje analýza kvantitatívnych dát, riaditelia špeciálnych ZŠ sa snažia vytvárať priestor na rozvíjanie mravného usudzovania, personálnej a sociálnej zodpovednosti, ale aj čestnosti (či iným oblastiam rozvoja osobnosti žiaka).
Učitelia 2. stupňa ZŠ a stredných škôl najviac problematicky vnímajú úroveň prichádzajúcich žiakov a žiačok v oblasti etického správania, menej nespokojní sú s občianskymi spôsobilosťami a prijímaním odlišností
Pri prechode na 2. stupeň základnej školy (ZŠ) a na strednú školu (SŠ) sa ako problematické ukazuje etické správanie žiakov. Pätina učiteľov pôsobiaca na 2. stupni ZŠ a takmer tretina stredoškolských učiteľov uvádzala v dotazníkovom prieskume To dá rozum, že prichádzajúci žiaci nie sú dostatočne pripravení v oblasti etického správania (čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť). Menej negatívne hodnotili obidve skupiny učiteľov úroveň žiakov v oblasti občianskych postojov a v prijímaní odlišností a rozmanitosti (graf G_3.1.1.3.2). S tým, ako prichádzajú žiaci pripravení z predchádzajúceho stupňa v oblasti občianskych spôsobilostí, nie je spokojná približne desatina stredoškolských učiteľov a 8,7 % učiteľov na druhom stupni ZŠ. Z celkového podielu učiteľov stredných škôl každý šiesty vyučujúci na strednej odbornej škole vyjadril nespokojnosť s pripravenosťou žiakov v oblasti občianskych spôsobilostí. Ako poukazuje aj graf G_3.1.1.3.2, približne 12 % učiteľov 2. stupňa ZŠ a 6,10 % učiteľov stredných škôl hodnotilo prichádzajúcich žiakov ako málo pripravených v oblasti prijímania odlišností a rozmanitosti.
Graf G_3.1.1.3.4 Percentuálne zastúpenie učiteľov a učiteliek podľa typu strednej školy, ktorí vyjadrili nespokojnosť s úrovňou prípravy prichádzajúcich žiakov a žiačok v oblasti občianskych postojov
Inšpekčné správy a výsledky medzinárodného testovania PISA poukazujú na to, že žiakom chýba priestor na spoluprácu, diskusiu, vyjadrovanie názorov a spoločné riešenie problémov. „Podpora rozvíjania občianskych a sociálnych spôsobilostí nebola vo vyučovaní dôsledná. (...) Žiaci nemali vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie svojich názorov na preberané témy, na vyjadrenie svojich pocitov, postojov a dostatočný čas a priestor vzájomne o nich komunikovať.“11 Dôležité zistenie štátnej školskej inšpekcie je to, že žiakom sa vytvára malý priestor na vyjadrovanie názorov na preberané témy, čo je v podstate aj v rozpore s cieľmi štátnych vzdelávacích programov pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie1213. Nezapájanie žiakov do diskusie o témach tiež znižuje schopnosť žiakov argumentovať, otvorene vyjadrovať svoje názory, analyticky a kriticky myslieť, a tak sa aktívne zapájať do riešenia problémov občianskej spoločnosti.
Tretina riaditeľov považuje rozvoj etického správania za jednu z piatich oblastí rozvoja žiakov, na ktoré kladú v škole dôraz, odpovede žiakov na položku dotazníka tento názor potvrdzujú
Tretina riaditeľov a riaditeliek stredných škôl označilo ako jednu z piatich oblastí rozvoja žiaka, ktorým pripisujú dôraz na svojej strednej škole, etické správanie, a podobný názor majú aj žiaci (graf G_3.1.1.3.5). Približne 23 % stredoškolákov si myslí, že ich štúdium v tejto oblasti rozvíja (graf G_3.1.1.3.6). Inú dôležitosť pripisujú oblasti etického správania riaditelia špeciálnych stredných škôl. Viac ako polovica z nich označila túto oblasť rozvoja osobnosti žiakov za jednu z piatich, na ktorú kladú dôraz na svojej škole. V tomto prípade ide o prierezový prístup k problematike a k posilňovaniu čestnosti, ale aj zodpovednosti za svoje konanie. Podobne ako v prípade základných škôl, aj v prvých dvoch ročníkoch strednej školy sa oblasť etického správania prepája najmä s výučbou predmetu etická výchova a čiastočne s občianskou náukou. Negatívnym zistením, ktoré spochybňuje kvalitu výučby občianskej náuky, je to, že odbornosť výučby týchto predmetov neprekračuje 68 %.14 Etickú výchovu vyučujú učitelia prírodovedných predmetov, telesnej výchovy alebo odborných predmetov na doplnenie svojho úväzku.15 Tento stav ovplyvňuje kvalitu výučby etickej výchovy, mieru napĺňania jej cieľov, smerovanie k zodpovednosti a mravnému uvažovaniu. Pre učiteľa etickej výchovy je dôležité vedieť používať rozhovor ako nástroj na rozvíjanie hodnotovej reflexie. Nepripisovanie významu rozvíjaniu etických hodnôt, ale aj čestnosti či zodpovednosti sa prejaví aj na klíme škôl, aj na reflexii a sebareflexii konania. Výsledky analýz kvantitatívnych dát To dá rozum sa v tejto oblasti zhodujú s nálezmi ŠŠI, ktoré naznačujú nedostatok úloh zameraných na kritické myslenie vo všeobecnosti vo výučbe a na etickú analýzu na predmetoch, akými sú etická či občianska výchova alebo dejepis.
Graf G_3.1.1.3.5 Podiely riaditeľov a riaditeliek stredných škôl a špeciálnych stredných škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti občianskych kompetencií a etického správania
Nedostatok pozornosti venovanej rozvoju etického správania v stredných školách sa prejavuje aj v miere podvádzania na vysokej škole
Kritický pohľad na prípravu absolventov stredných škôl v oblasti etického správania majú vysokoškolskí učitelia (graf G_3.1.1.3.2). Viac ako tretina respondentov spomedzi vysokoškolských učiteľov (34,1 %) uvádza, že stredoškoláci prichádzajú nepripravení v oblasti etického správania (čestnosti, zodpovednosti). Súčasne však v dotazníkovom prieskume To dá rozum uviedlo len 7,5 % z nich, že považujú novoprijatých vysokoškolákov za nepripravených na prijímanie odlišnosti a rôznorodosti. Postoje k inakosti označovali ako jednu z piatich oblastí, na ktoré kladú dôraz v rozvoji žiakov, len minimum riaditeľov. Tak ako v predchádzajúcich stupňoch vzdelávania aj v tomto prípade možno stav vysvetliť najmä tým, že učitelia pri hodnotení (ne)pripravenosti prichádzajúcich žiakov a študentov reflektovali najmä tie oblasti, ktoré súvisia s ich oblasťou výučby a nehodnotili tzv. životné zručnosti.
Občianske kompetencie vrátane prijímania odlišnosti a rozmanitosti sú na okraji záujmu rozvoja stredoškolákov
Len necelých 15 % riaditeľov stredných škôl označovalo ako jednu z priorít oblasti prijímania odlišnosti a rozmanitosti alebo občianske postoje a zručnosti (pozri graf G_3.1.1.3.3) a v podobnom duchu odpovedali aj žiaci (graf G_3.1.1.3.4). Približne len pätina žiakov a žiačok stredných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum označilo, že ich škola rozvíja v oblasti prijímania odlišností. Uvedené oblasti rozvoja osobnosti žiakov učitelia stredných škôl v rámci rozhovorov nepovažovali za vzdelávacie priority, podobne ako to je v prípade prierezových kompetencií: To, čo príde, musíme zapracovať, ale neviem, aký to má vlastne význam. Nesleduje sa efekt, aký to má význam, ale len splnenie povinnosti. A ja neviem, aký má význam stále niečo dopĺňať […] poviem to tak, že tie témy zapracujeme, lebo musíme, ale ostávame v tom, aby tie naše deti vedeli hlavne to, čo majú vedieť. Tie praktické veci. No a áno, aj tie zo slovenčiny a iných predmetov. Ale hlavne to praktické, čo využijú vo svojom odbore. Ako demonštruje aj táto výpoveď, učitelia stredných škôl svoju rolu vnímajú v prepojení na odbornú alebo akademickú prípravu v závislosti od typu školy. Prierezové kompetencie alebo sociálne zručnosti vnímajú učitelia ako „niečo“, s čím má žiak strednej školy prísť ako s výbavou pre život, či už z rodiny alebo z predchádzajúceho stupňa vzdelávania. Občianske postoje a zručnosti sú vnímané ako súčasť predmetu občianska náuka či náuka o spoločnosti. V rámci neho sú však prioritne rozvíjané vedomosti súvisiace s občianstvom, čo predznačuje aj štátny vzdelávací program, v ktorom absentujú ciele smerujúce k rozvoju postojov. Rovnako aj správy Štátnej školskej inšpekcie za obdobie posledných troch16 rokov poukazujú na to, že v predmetoch, akými sú etická a občianska výchova, ale aj dejepis, geografia a literatúra, učitelia neformulujú ciele zamerané na rozvoj postojov a etických hodnôt. Hlavným argumentom pre nedostatočné rozvíjanie etických, ale aj občianskych zručností je časový faktor (jednohodinová dotácia) a náročnosť obsahu (zameranie na rozsiahle spektrum vedomostí v rámci občianskej náuky). V prípade týchto predmetov je však relevantné hovoriť aj o miere odbornosti výučby, ktorá sa pohybuje na úrovni necelých 70 %17, čo tiež v mnohých prípadoch neprispieva k zvyšovaniu kvality výučby.
Graf G_3.1.1.3.6 Podiely žiakov stredných škôl vo vnímanom rozvoji v oblasti občianske kompetencie a etické správanie
Rozvoj občianskych postojov a zručností nie je prepájaný so žiackymi samosprávami
Výpovede učiteľov demonštrujú aj ďalší problém, a to je úzke chápanie rozvoja občianskych postojov a zručností, ktoré spájajú len s konkrétnymi vyučovacími predmetmi. Riaditeľ gymnázia vysvetľoval pozíciu žiackej rady na svojej škole takto: No, máme žiacku radu. Ale neviem, ako prebiehajú voľby. V každej triede je to iné. Ale sú tam len tí starší. Mladší by aj tak nemali šancu [...] a čo sa týka ich zapájania do rozhodovaní. Do tej tvorby školského programu tak tam nevstupujú. Ale keď sa im niečo nepáči, tak majú učiteľa, kontaktného, alebo to povedia priamo mne ako riaditeľovi. No a potom je to o tej komunikácii. Kvalitatívne dáta prieskumu To dá rozum naznačujú, že rozvíjanie občianskych zručností nie je vo vnímaní učiteľov spájané so žiackymi samosprávami, aktívnym zapájaním žiakov a žiačok do riešenia tém, ktoré sa ich týkajú alebo s participáciou pri riešení disciplinárnych problémov a pod. Podobné problémy opisujú aj zistenia zo základných škôl.18 To sa prejavuje aj v tom, ako stredoškoláci vnímajú, že ich škola rozvíja v oblasti občianskych postojoch a v zručnostiach. Kým takmer štvrtina respondentov označila, že pociťujú v škole rozvoj etického správania, necelých 15 % žiakov stredných škôl označilo, že ich škola rozvíja v občianskych postojoch a zručnostiach. Tento údaj je v kontexte výsledkov prieskumu Rady mládeže Slovenska o volebných preferenciách prvovoličov19 alarmujúci údaj. Súčasne však toto zistenie ukazuje aj na to, že vzhľadom na to, že žiaci nevnímajú prínos školy na rozvoj ich občianskych zručností a postojov, je tu potenciál, aby sa školy stali v tomto smere aktívnejšie ako doteraz.
Autor:
Petra Fridrichová
Oponent: Alena Tomengova
