Schopnosť diskutovať, obhajovať svoje názory, prezentačné schopnosti, písomný a ústny jazykový prejav
Komplexné rozvíjanie jazykových kompetencií detí patrí v materskej škole medzi ich hlavné vzdelávacie priority
Rozvoj jazykových a komunikačných kompetencií je jedným z kľúčových cieľov predškolského vzdelávania.1 Neprekvapuje teda, že viac ako 40 % riaditeľov a riaditeliek materských škôl ju v dotazníkovom prieskume To dá rozum zaradilo medzi 5 vedomostí a zručností, na ktoré kladú dôraz pri rozvoji detí. V oblasti jazykových kompetencií sa v materskej škole význam pripisuje nielen rozširovaniu slovnej zásoby, čistoty jazykového prejavu, gramatickej správnosti vyjadrovania a pod. Podľa vzdelávacích štandardov pre predprimárne vzdelávanie sa v rozvoji komunikačných kompetencií kladie dôraz na sociálnu primeranosť používania jazyka a dodržiavanie komunikačných konvencií. V tomto kontexte – s ohľadom na komunikačné situácie – sa posudzuje aj dodržiavanie požiadaviek na spisovné vyjadrovanie.2 To sa prejavuje aj v tom, že sa v materskej škole kladie dôraz na osvojovanie si komunikačnej etiky aj primeraného vyjadrovania vlastných názorov. Aj z tohto dôvodu viac ako štvrtina riaditeľov materských škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum medzi najdôležitejšie oblasti rozvoja detí zaradili schopnosť diskutovať a obhajovať svoje názory. Táto oblasť rozvoja súvisí aj s riešením konfliktných situácií medzi deťmi, ktoré učiteľky riešia práve cez diskusiu, vyjadrovanie postojov a názorov detí na veku primeranej úrovni. Vzhľadom na vekové osobitosti je prirodzené, že najväčší dôraz sa kladie na ústny jazykový prejav. Dôležitá je však aj príprava na písanie. Súčasťou rozvoja písomného prejavu v materskej škole je v prvom rade pochopenie funkcie písanej reči, ale aj porozumenie významu textu.3 Medzi päť oblastí, ktorým pripisujú z oblasti jazykových a komunikačných kompetencií riaditelia MŠ, najmenej často zaraďovali riaditelia MŠ prezentačné schopnosti a takmer vôbec cudzí jazyk (3,4 %).
Zaujímavým sa ukazuje rozdiel v pripisovanej dôležitosti rozvoja jednotlivých oblastí komunikačných a jazykových kompetencií riaditeľmi a riaditeľkami materských škôl podľa zriaďovateľskej pôsobnosti. Analýza kvantitatívnych dát poukazuje na to, že rozvoj komunikačných kompetencií je prioritou najmä pre školy so súkromným zriaďovateľom. Rozvoj ústneho jazykového prejavu dokonca označili všetci riaditelia súkromných materských škôl. Percentuálny podiel riaditeliek materských škôl s cirkevným zriaďovateľom pri jednotlivých položkách tvoriacich komplex jazykových a komunikačných kompetencií, je približne podobný ako podiel respondentiek zo škôl so samosprávnym zriaďovateľom. Výnimkou je oblasť písomného vyjadrovania myšlienok, ktorú ako jednu z piatich oblastí, ktorým pripisujú najväčší dôraz v rozvoji detí, neuviedla ani jedna respondentka – riaditeľka cirkevnej materskej školy.
Graf G_3.1.1.4.1 Podiely riaditeľov materských škôl a špeciálnych materských škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti jazykových kompetencií v slovenskom jazyku a v cudzom jazyku, prezentačných schopností a diskusie
Učitelia a učiteľky základných škôl nie sú spokojní s úrovňou jazykových kompetencií detí prichádzajúcich do 1. ročníka
Napriek tomu, že oblasť rozvoja komunikačných a jazykových kompetencií patrí podľa tretiny riaditeliek materských škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum do jednej z piatich najdôležitejších oblastí rozvoja detí, polovica učiteliek a učiteľov z 1. stupňa ZŠ uvádza, že žiaci a žiačky prichádzajúci do 1. ročníka základnej školy nie sú dostatočne pripravení v oblasti jazykových ani komunikačných kompetencií. Graf G_3.1.1.4.2 ukazuje, že nie je rozdiel medzi spokojnosťou učiteliek a učiteľov v pripravenosti žiakov komunikovať v cudzom jazyku a ústnym jazykovým či písomným prejavom. A to napriek tomu, že komunikáciu v cudzom jazyku nepovažuje väčšina (približne 94 %) riaditeliek za jednu z piatich preferovaných oblastí rozvoja a naproti tomu ústny jazykový prejav patrí medzi jednu zo vzdelávacích priorít v materskej škole.
Graf G_3.1.1.4.2 Názor učiteľov a učiteliek na pripravenosť žiakov a žiačok pri príchode z predchádzajúceho stupňa vzdelávania v oblasti jazykových a komunikačných kompetencií
Dosahy nedostatočného zaškoľovania detí sa prejavujú aj na nedostatočnej jazykovej úrovni detí prichádzajúcich do 1. ročníka ZŠ
Nesúlad medzi priorizovanými oblasťami rozvoja detí v materskej škole (graf G_3.1.1.4.1) a pociťovanou nepripravenosťou detí pri nástupe do 1. ročníka základnej školy z pohľadu učiteliek a učiteľov (pozri Graf G_3.1.1.4.2) môže súvisieť s tým, že nie všetky deti absolvujú predškolské vzdelávanie. Ako uvádzajú aj zistenia projektu To dá rozum , deti z vylúčených rómskych komunít často nenavštevujú materskú školu, čím dochádza k problémom pri adaptácii aj vzdelávaní. Práve dôvod slabého zaškolenia a s tým súvisiace nedostatky v komunikačných schopnostiach detí (porozumenie hovorenej reči v slovenskom jazyku, nedostatočná slovná zásoba a pod.) uvádzali ako prekážku pri vzdelávaní učiteľky zo škôl s vysokým podielom detí z vylúčených rómskych komunít: Viac-menej už aj v tom nultom ročníku sa snažíme, aby tie deti používali čo najčastejšie jazyk slovenský, pretože tým, že sú tak krátky čas v tej škole, tak ony sú stále v tom rómskom jazyku. Ale začať by sa malo oveľa skôr. Dali by sa robiť naozaj veľké pokroky, ale musí sa už začať nie päť- – šesťročné deti, ale povedzme už trojročné deti podchytiť niekde tak, aby sa vyňali z toho bezcieľneho života v tej osade. Aby proste sa naštartovali už ako menšie, lebo už, povedzme si tak, keď má niekto už šesť rokov, je ťažšie ho naučiť rozprávať, povedzme po slovensky, ako také dieťa, čo je malé a sa bude hrať a bude tam používať tieto slová a dokonca sa aj svojou činnosťou naučí chápať význam toho, čo to slovo znamená. Podľa mňa by to malo oveľa väčší význam, ako už len si myslieť, že dieťa v prípravnom ročníku alebo v nultom ročníku dobehne majoritu. Iná učiteľka upozorňuje na to, že to, že tie deti nevedia význam základných slov, kdeže odborných, to je problém aj pri náročnejších úlohách, napr. na prírodovede. To ony nechápu, čo je slovo predpoklad. Na príklade nezvládania komunikácie detí prichádzajúcich do školy v štátnom jazyku sa ukazuje jedno z rizík ich nezaškolenia v predškolskom veku. Kým materské školy považujú túto oblasť za jednu z piatich významných, a podriaďujú rozvoju komunikačných kompetencií učebné situácie, deti nenavštevujúce materské školy a navyše pochádzajúce z málo podnetného prostredia majú už na vstupe rozdielne podmienky pre následný rozvoj (nielen) komunikačných kompetencií.
V oblasti jazykových kompetencií najväčší podiel riaditeľov základných škôl pripisuje dôležitosť písomnému vyjadrovaniu myšlienok a schopnosti komunikovať v cudzom jazyku, v špeciálnych základných školách prevažuje ústny jazykový prejav
Medzi päticu vedomostí a zručností, ktorým sa pripisuje dôležitosť v rozvoji žiakov a žiačok, približne štvrtina riaditeľov a riaditeliek základných škôl zaradila písomný jazykový prejav a schopnosť komunikovať v cudzom jazyku. Dotazníkový prieskum To dá rozum (pozri graf G_3.1.1.4.3) tiež poukázal na to, že približne pätina riaditeľov základných škôl označilo ako jednu z piatich najdôležitejších oblastí rozvoja žiakov na svojej škole schopnosť diskutovať a obhajovať svoje názory, prezentačné schopnosti a ústny jazykový prejav. V špeciálnych základných školách je situácia mierne odlišná, viac ako tretina riaditeľov a riaditeliek kladie dôraz na ústne vyjadrovanie myšlienok a pätina z nich na písomné vyjadrovanie myšlienok (graf G.3.1.1.4.3). Naproti tomu, riaditelia špeciálnych základných škôl ako jednu z piatich zručností, na ktoré kladú v škole dôraz pri rozvoji, neoznačovali schopnosť komunikovať v cudzom jazyku či prezentačné zručnosti. Tieto zistenia sú v súlade s charakterom vzdelávania v špeciálnych školách, pričom je však dôležité rozlišovať, aký je vzdelávací potenciál žiakov navštevujúcich tento typ škôl.
Graf G_3.1.1.4.3 Podiely riaditeľov základných škôl a špeciálnych základných škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti jazykových kompetencií v slovenskom jazyku a v cudzom jazyku, prezentačných schopností a diskusie
Písomný jazykový prejav patrí podľa štvrtiny riaditeľov základných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi päť oblastí, ktorým pripisujú v základnej škole dôraz. Do oblasti písomného jazykového prejavu spadá jednak poznanie jazyka (vrátane gramatiky, štylistiky atď.), jednak schopnosť používať jazyk v rozličných kontextoch a situáciách na vyjadrenie svojich myšlienok aj názorov. Úloha základnej školy sa chápe v kontexte prípravy žiakov a žiačok na ďalšie vzdelávanie. Preto aj dôraz na rozvoj čítania (čitateľská gramotnosť patrí medzi najčastejšie označované oblasti rozvoja žiakov v hodnotení riaditeľmi) a písania (v zmysle pravopisne, štylisticky a gramaticky správneho vyjadrovania) je prirodzený, najmä na 1. stupni základnej školy: Mojím hlavným cieľom je to, aby žiaci, keď odchádzajú zo 4. ročníka vedeli plynule čítať jednoduché odborné texty a rozprávky a aby vedeli písať, pokiaľ možno bez chýb, nielen prepisovať text. Výpoveď učiteľky demonštruje to, čo vnímajú ako kľúčové ciele pre ročníky 1 – 4. No približne tretina učiteľov 2. stupňa v dotazníku To dá rozum uviedla ako jednu z oblastí, v ktorých prichádzajú žiaci z predchádzajúceho stupňa nepripravení, písomné vyjadrovanie myšlienok (graf G_3.1.1.4.2). Tento trend pokračuje aj na strednej škole, kde s pripravenosťou žiakov vyjadrovať myšlienky písomne nie je spokojná polovica opýtaných učiteľov (graf G_3.1.1.4.2). Problémy, ktoré môžu súvisieť s pocitom nedostatočnej pripravenosti, môžu byť aj nedostatok času venovaného voľnému vyjadrovaniu myšlienok písomnou formou, alebo na vytváranie vlastných textov (odborných aj umeleckých). To, čo je v ústnom jazykovom prejave rozvíjané od materskej školy – vyjadrovať sa správne gramaticky a v súlade s komunikačnou situáciou - sa v písomnom prejave zužuje najmä na jazykovú správnosť a prepisovanie zadaní či diktovaného textu.
Stredné školy s pripravenosťou žiakov a žiačok na vyjadrovanie vlastných názorov nie sú spokojné, chyby možno hľadať aj v preferovaných metódach v základných školách
Napriek tomu, že pätina riaditeľov a riaditeliek základných škôl uviedlo, že schopnosť diskusie a obhajoby vlastných názorov považuje za jednu z piatich tém, ktorým prikladajú v rozvoji osobnosti žiakov význam, 40 % opýtaných učiteľov stredných škôl považuje túto oblasť za nedostatočne rozvinutú u žiakov prichádzajúcich zo základných škôl. V tejto oblasti rozvoja významnejšie vynikli súkromné školy, z ktorých polovica zapojených riaditeľov túto tému označila ako jednu z dôležitých. Dokladuje to aj vyjadrenie riaditeľky súkromnej školy, ktorá konštatovala, že je dôležité viesť žiakov k diskusii. Učitelia v našej škole si na to museli zvyknúť, že žiaci otvorene vyjadrujú svoje názory a pochvália, ale aj kritizujú, ak sa im niečo nepozdáva. Schopnosť diskutovať je prepojená aj s oblasťou ústneho vyjadrovania myšlienok. Rozvoj tejto oblasti považuje 20 % riaditeľov zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum za dôležitú tému vo svojej škole. Podobný podiel riaditeľov označilo ako jednu z piatich oblastí rozvoja žiakov v ich škole aj schopnosť diskutovať a obhajovať svoje názory. Problémom pri tom môžu byť preferované metódy výučby v základných školách. Učitelia v dotazníkovom prieskume uvádzali, že vo výučbe preferujú výklad a rozhovor o téme. Ako však dokazujú aj opakujúce sa zistenia štátnej školskej inšpekcie, učitelia vo svojej výučby nevytvárajú dostatok priestoru diskusii, a to či už medzi žiakmi navzájom, alebo žiakmi a učiteľmi.4 Žiaci podľa inšpekčných správ nedostávajú v rámci výučby dostatočný priestor na vyjadrovanie vlastných myšlienok či názorov. Kritiku v tejto oblasti vyjadrili aj učitelia stredných škôl, ktorí sú o.i. nespokojní s pripravenosťou žiakov v oblasti prezentačných zručností. Pätina riaditeľov základných škôl síce považuje túto kompetenciu za dôležitú v rozvoji žiakov svojej školy, avšak podľa inšpekčných správ5 sa prezentácii výsledkov vlastnej práce v školách venuje len malý priestor. Realizácia diskusných aktivít vo výučbe na základnej škole je skôr výnimkou ako pravidlom, a výmenu názorov medzi žiakmi nepodporuje ani viac-menej preferovaná frontálna výučba. Podobný problém v oblasti komunikácie v škole opisujú aj zistenia viacerých výskumov, ktoré naznačujú, že komunikačné schémy v základných školách podporujú viac jednosmernú komunikáciu (teda od učiteľa k žiakom) a hodiny majú prevažne charakter monológu učiteľa.6 Takýto spôsob výučby neprispieva k rozvoju komunikačných ani jazykových kompetencií a nepodporuje rozvíjanie schopnosti diskutovať a argumentovať.
Pätina učiteľov stredných škôl nie je spokojných s prípravou žiakov v oblasti komunikácie v cudzom jazyku na základných školách
Komunikáciu v cudzom jazyku považuje za jednu z piatich významných schopností rozvíjaných na svojej škole štvrtina riaditeľov základných škôl (pozri graf G_3.1.1.4.3). Dôležitosť tejto oblasti rozvoja pripisujú približne rovnaký význam riaditelia škôl zriadených súkromným, cirkevným alebo samosprávnym zriaďovateľom. S pripravenosťou žiakov na komunikáciu v cudzom jazyku nie je spokojných približne 20 % učiteľov stredných škôl. Nespokojnosť s kvalitou prípravy žiakov v oblasti komunikácie v cudzom jazyku môže súvisieť s viacerými faktormi, napr. kvalita učiteľov cudzích jazykov (cudzie jazyky patria medzi predmety s pomerne vysokým percentom nekvalifikovanej výučby7), ale aj nevhodnosť využívaných metód, ktoré sa sústredia najmä na osvojovanie gramatiky, menej na schopnosť komunikovať v cudzom jazyku písomnou alebo ústnou formou. Na druhej strane, podiel učiteľov, ktorí nie sú spokojní s úrovňou prípravy prichádzajúcich žiakov, je menší ako v prípade ostatných oblastí tvoriacich komplex komunikačných a jazykových kompetencií. Tento stav môže odzrkadľovať to, že štátne kurikulum z cudzích jazykov vychádza z európskeho referenčného rámca. Vzdelávacie štandardy tak kopírujú požiadavky na jednotlivé úrovne tohto rámca v každej z oblastí rozvoja (písanie, rozprávanie, čítanie) a obsah výučby jazykov naprieč vzdelávacími stupňami je konzistentný, špirálovite usporiadaný.
Riaditelia a riaditeľky stredných škôl považujú rozvoj komunikačných kompetencií za dôležitú súčasť rozvoja žiakov na svojich školách, žiaci pociťujú, že ich škola rozvíja najmä v komunikácii v cudzom jazyku
V oblasti komunikačných kompetencií sa podľa hodnotenia riaditeľov stredných škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum presúva pozornosť od pripisovania dôležitosti rozvíjať žiakov vo vyjadrovaní myšlienok písomnou a ústnou formou k schopnosti prezentovať svoju prácu (38 %), komunikovať v cudzom jazyku (34 %) a diskutovať (32 %). (graf G_3.1.1.4.5) V dotazníkovom prieskume To dá rozum sa takmer polovica žiakov a žiačok vyjadrila, že škola vytvára podmienky na rozvoj schopnosti komunikovať v cudzom jazyku (49,1 %). Druhou najsilnejšou oblasťou, ktorú vnímajú ako školou rozvíjanú, je schopnosť prezentovať svoju prácu (40 %). (graf G_3.1.1.4.6) Zmena prerozdelenia pozornosti v oblasti komunikačných kompetencií oproti predchádzajúcim stupňom vzdelávania je prirodzená a súvisí s vnímanou úlohou stredoškolského vzdelávania. Stredná škola sa chápe ako vstup na trh práce alebo do ďalšieho vzdelávania. Komunikačné schopnosti patria podľa zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili na prieskume To dá rozum medzi relatívne dôležité kritérium (59,15 %)8 pre stredne- a nízkokvalifikované pozície. Podobné výsledky boli získané aj v štúdii Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) – 64,4 % zamestnávateľov považuje komunikačné schopnosti za jedno z 5 kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec.9 Aj z tohto dôvodu je pozitívnym zistením, že riaditelia stredných škôl v dotazníkovom prieskume častejšie uvádzali ako jednu z piatich dôležitých oblastí rozvoja na svojej škole prezentačné zručnosti ako ústne alebo písomné vyjadrovanie. Rozvíjanie prezentačných zručností súvisí najmä s prípravou na prezentáciu projektov spracovávaných v skupine alebo samostatne. Dochádza tak k posunu od sústredenia sa na osvojovanie si gramatickej stránky jazyka k jeho používaniu v rozličných kontextoch, najmä vo vzťahu k prezentácii. V rozpore s uvedeným zistením je však opakované zistenie štátnej školskej inšpekcie, ktoré konštatuje, že v stredných školách sa vytvára dostatočný priestor na vyjadrovanie vlastných názorov10, a tiež zistenie štúdie PAS, v ktorej sa konštatuje, že každý šiesty uchádzač o zamestnanie, absolvent strednej školy, nie je dostatočne pripravený v oblasti komunikačných schopností. Ide o celkovo najčastejšie označovanú jednu z piatich oblastí, ktorú pociťovali zamestnávatelia ako najmenej zvládnutú u absolventov.11
Graf G_3.1.1.4.4 Podiely riaditeľov stredných škôl a špeciálnych stredných škôl pripisujúcich dôležitosť zručnostiam a vedomostiam v oblasti jazykových kompetencií v slovenskom jazyku a v cudzom jazyku, prezentačných schopností a diskusie
Viac ako tretina riaditeľov stredných škôl zaradila do pätice oblastí, na ktoré kladú dôraz v rozvoji žiakov, cudzie jazyky (pozri graf G_3.1.1.4.4). Pozitívnejšie rozvoj v tejto oblasti vnímajú žiaci, z ktorých až polovica z nich v dotazníku To dá rozum uviedla, že ich škola rozvíja práve v komunikácii v cudzom jazyku (graf G_3.1.1.4.5). Komunikácia v cudzom jazyku je dôležitým predpokladom zamestnanteľnosti či vzdelávania v cudzom jazyku. Znalosť cudzieho jazyka je skôr menej dôležitý predpoklad zamestnateľnosti pri nízkokvalifikovaných a stredne kvalifikovaných pozíciách. Podľa troch štvrtín zamestnávateľov zapojených do prieskumu To dá rozum a CELSI 12 je však pri vysokokvalifikovaných pozíciách aktívna znalosť cudzích jazykov jeden z kľúčových predpokladov.13 V prípade nízkokvalifikovaných a stredne kvalifikovaných pozícií však napriek tomu, že ide o menej dôležitú zručnosť, až 41,7 % respondentov konštatovalo, že prichádzajúci absolventi nespĺňajú očakávania v komunikácii v cudzom jazyku. Menej kritickí boli vysokoškolskí učitelia, z ktorých tretina konštatovala, že prichádzajúci prváci nie sú v oblasti schopnosti komunikovať v cudzom jazyku dostatočne pripravení (graf G_3.1.1.4.2). Nespokojnosť s prípravou na komunikáciu v cudzom jazyku nie je len dôsledkom vzdelávania na strednej škole. Približne rovnaký podiel respondentov zo stredných škôl nie je spokojný s úrovňou komunikácie v cudzom jazyku prichádzajúcich zo základných škôl. Jednou z príčin tohto stavu môže byť aj miera odbornosti výučby cudzích jazykov, ale aj sústredenosť na gramatickú rovinu prípravy žiakov na úkor komunikačnej roviny.
Graf G_3.1.1.4.5 Podiely žiakov a žiačok stredných škôl vo vnímanom rozvoji komunikačných a jazykových kompetencií, v prezentačných zručnostiach a schopnosti diskutovať
Kým len jeden z desiatich riaditeľov stredných škôl považuje ústne vyjadrovanie názorov za zručnosť, na ktorú kladú v škole dôraz, viac ako tretina žiakov ju považuje za školou rozvíjanú
Rozdiel v tom, čo žiaci vnímajú ako oblasť rozvíjanú školou, a toho, ktorých päť oblastí považujú riaditelia za priority na svojich školách, je najvýraznejšia v oblasti ústneho vyjadrovania názorov. Za 5 top zručností a vedomostí, ktorým riaditelia priradili dôraz, označil len približne jeden z desiatich riaditeľov (10,4 %). Naproti tomu, 34,5 % žiakov ju označovala ako školou rozvíjanú schopnosť, čo je o niečo viac ako podiel žiakov, ktorí označovali oblasť diskusie a vyjadrovanie názorov. Pre žiakov je pomerne náročné rozlíšiť medzi ústnym vyjadrovaním myšlienok a schopnosťou diskusie a obhajobou názorov vzhľadom na to, do akej miery sa v školách uplatňujú metódy podporujúce argumentáciu a diskusiu . Na to, že stredné školy vytvárajú málo priestoru na vyjadrovanie názorov a myšlienok žiakov, resp. na diskusiu medzi žiakmi, upozorňujú aj vysokoškolskí učitelia. Viac ako polovica z nich (52,3 %) považuje študentov vysokých škôl nepripravených práve v tejto dimenzii komunikačných kompetencií (graf G_3.1.1.4.2).
Vysokoškolskí učitelia považujú prichádzajúcich študentov nepripravených v oblasti písomného vyjadrovania myšlienok a názorov
Najväčšia miera nespokojnosti v oblasti jazykových a komunikačných kompetencií študentov a študentiek z pohľadu vysokoškolských vyučujúcich vyjadrená v dotazníkovom prieskume To dá rozum smeruje k úrovni písomného vyjadrovania myšlienok a názorov. Šesť z desiatich respondentov, učiteľov na vysokých školách, v dotazníku uviedlo, že v tejto oblasti sú študenti nedostatočne pripravení z predchádzajúceho stupňa vzdelávania (pozri graf G_3.1.1.4.2). Kvalitatívne dáta prieskumu To dá rozum naznačujú, že najväčšia miera kritiky je smerovaná najmä k schopnosti tvoriť texty podľa rôznych štýlov, korektne využívať zdroje, odkiaľ čerpajú informácie, a pod. Spomedzi všetkých ponúkaných možností z balíka komunikačných a jazykových kompetencií, označovali žiaci stredných škôl v rámci dotazníka To dá rozum túto oblasť najmenej často. Do pätice najdôležitejších oblastí ju zaradila len desatina stredoškolských učiteľov (pozri graf G_3.2.1.4.4). Zistenia v tejto oblasti potvrdzujú aj odpovede respondentov na otázku o využívaných metódach výučby . Až 75 % žiakov uvádzalo v dotazníkovom prieskume To dá rozum ako najčastejšiu metódu diktovanie poznámok (teda pasívny prenos informácií smerom k žiakom), práca s knihou či tvorba vlastných textov (odborných alebo umeleckých) je v porovnaní s výkladom a diktovaním poznámok skôr marginálnou metódou výučby. No s ohľadom na každodenný život stredoškolákov je zrejmé, že práve písomné vyjadrovanie (najmä komunikácia prostredníctvom četu a e-mailu) je pre nich prirodzenou formou komunikácie a zdieľania každodenných situácií. Záujem žiakov o písomné vyjadrovanie možno využívať aj na vzdelávacie účely, najmä ak sa vychádza z predpokladu, že učenie prebieha efektívnejšie, ak je prepojené aj s osobnou potrebou učiacich sa. Pre žiakov môže byť nielen užitočné, ale z ich pozície aj potrebné naučiť sa komunikovať písomnou formou efektívne a v súlade so spoločenskými normami a netiketou.
Autor:
Petra Fridrichová
Oponent: Alena Tomengova
