Nástup umelej inteligencie ako východisko pre zmenu edukačných cieľov
Digitálne zručnosti predstavujú dôležitú spôsobilosť pre život a prácu v 21. storočí, ktorá sa znásobuje najmä nárastom digitalizácie v bežnom aj pracovnom živote. Škola a vzdelávanie sa musí prirodzene prispôsobiť zmene, ktorá prichádza spolu s priemyselnou revolúciou 4.0, pretože tá vyvolá zmenu v systéme zamestnaní tak, ako ich poznáme dnes. Predpokladá sa, že školy sa vplyvom zmien vyvolaných radikálnejším nástupom umelej inteligencie (ďalej AI) sa budú musieť komplexne zmeniť v priebehu 15 – 20 rokov. A. Seldon hovorí o AI revolúcii, ktorá ovplyvní nielen zamestnania s prevahou manuálnych činností, ale aj viac akademické povolania a profesie.1 Na túto zmenu treba sa pripraviť komplexnou zmenou v školách a sústredením sa na rozvoj spôsobilostí. Podľa International Society for Technology in Education sú v súčasnosti dôležité pre mládež tieto kompetencie:
• Tvorivosť a zmysel pre inovácie
• Komunikácia a spolupráca
• Vedecké myslenie a práca s informáciami
• Kritické myslenie, riešenie problémov a schopnosť rozhodovať
• Digitálne občianstvo a celoživotné vzdelávanie
• Digitálna gramotnosť2
Rozvíjanie digitálnych zručností ako súčasti informačnej gramotnosti je v rámci súčasných štátnych vzdelávacích programov prioritne obsahom vzdelávacích oblastí matematika a práca s informáciami. Jej súčasťou sú predmety matematika a informatická výchova. V predškolskom vzdelávaní je cieľ vzdelávacej oblasti postupné rozvíjanie zručností spojených s jednoduchou prácou v digitálnom prostredí vrátane základov programovania. Následne, v rámci 1. stupňa ZŠ sa cieľ informatickej výchovy sústredí viac na oblasť rozvíjania práce s počítačom: „Cieľom je zoznámiť sa s používaním počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku žiaci získajú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.“3 Zámery informatickej výchovy na 2. stupni základnej školy štátny vzdelávací program popisuje ako: „Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Rozvíja schopnosť žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu, spracúvaniu a uloženiu informácií.“4 Až v gymnaziálnej charakteristike vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami sa stretávame so zdôraznením významu rozvíjania etických a bezpečnostných pravidiel využívania internetu a digitálnych technológií: „Podporuje schopnosť efektívnym a tvorivým spôsobom využívať informačno-komunikačné technológie, informačné zdroje a možnosti aplikačného programového vybavenia. Buduje informatickú kultúru, založenú na rešpektovaní právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov.“5 Obsah vzdelávania v oblasti digitálnych zručností naznačuje, že sa skôr sústredí na osvojenie si práce s IKT, menej na oblasť etických aspektov či bezpečnosti práce v online prostredí.
Testovanie digitálnych zručností odhaľuje nedostatky žiakov základných aj stredných škôl v oblasti bezpečnosti a počítačových systémov súvisiace s kritickým myslením
Od roku 2011 sa realizuje dobrovoľné testovanie IT zručností, pričom výsledky v tomto overovaní digitálnych zručností v 5 oblastiach poukazuje na kolísavé výsledky zapojených respondentov. Ako informuje stránka IT Fitness, testy sú oddelené pre základné a stredné školy a sledujú úroveň digitálnych zručností v 5 oblastiach: internet, bezpečnosť a počítačové systémy, kolaboratívne nástroje a sociálne siete, kancelárske nástroje, komplexné úlohy.6 V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie ostatného testovania realizovaného v roku 2019. Predbežné výsledky naznačujú, že priemerná úspešnosť bola 51 %. Ide o zlepšenie oproti roku 2018, keď priemerná úspešnosť testu pre stredné a vysoké školy klesla zo 36,6 %. Došlo tak k výraznému zlepšeniu oproti predchádzajúcemu prepadu výsledkov, keďže podľa zverejnených dát, výsledky v roku 2017 boli 42,59 %. Riešitelia v teste pre stredné a vysoké školy dosiahli najnižšiu úspešnosť v kategórii Bezpečnosť a počítačové systémy ̶ priemerná úspešnosť študentov bola 20,82 %, pričom problémom bolo kritické myslenie, ale aj schopnosť odhaliť dôveryhodnosť informácií, čo rovnako súvisí s kritickým a analytickým myslením. Podľa zverejnených výsledkov bola priemerná úspešnosť základných škôl v teste 46,10 %, no nedostatky mali v rovnakých oblastiach ako žiaci stredných škôl.
Približne štvrtina riaditeľov a riaditeliek MŠ a desatina špeciálnych MŠ zaraďuje rozvoj digitálnych zručností medzi 5 oblastí, na ktoré kladú dôraz v rozvoji detí
Rozvíjanie digitálnych zručností považuje za jednu z piatich oblastí, ktorým pripisujú dôraz v rozvoji detí necelá štvrtina riaditeľov a riaditeliek materských škôl, no len necelá desatina riaditeliek špeciálnych materských škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum (graf G_3.1.1.9.1). Pomerne vysoký podiel riaditeliek, ktoré pripísali dôležitosť rozvoju digitálnych zručností, súvisí aj s tým, že v rámci štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy patrí táto oblasť do spôsobilostí, ktorými by mali absolventi materskej školy disponovať na veku primeranej úrovni. Oblasť digitálnych zručností je tiež jednou z podoblastí vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami: „Podoblasť Práca s informáciami je úvodom do práce podľa návodu prostredníctvom digitálnych hračiek a hier.“7 Oblasť digitálnych technológií zaraďuje štátny vzdelávací program do oblasti práce s informáciami a naznačuje trend, ako by mala byť aj ďalej rozvíjaná. Zaradenie rozvoja digitálnych kompetencií do širšieho kontextu, do práce s informáciami, usmerňuje pozornosť na to, aby sa digitálne zručnosti chápali komplexnejšie, nielen v rovine poznávania technológií. Napriek tomu v materskej škole si deti osvojujú najmä jednoduchú prácu v digitálnom prostredí vrátane základov programovania, čo je však limitované materiálnymi podmienkami materských škôl.
Graf G_3.1.1.9.1 Podiely riaditeľov a riaditeliek materských a špeciálnych materských škôl na dôležitosť rozvoja digitálnych zručností detí v ich škole
Prichádzajúci prváci ovládajú technológie, ale len za účelom hry, nie pre učenie alebo pre prácu
Spomedzi respondentov zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum, učiteľov a učiteliek na všetkých stupňoch škôl, sa vyučujúci pôsobiaci na 1. stupni základných škôl vyjadrili k pripravenosti žiakov a žiačok v oblasti digitálnych technológií najviac negatívne. Približne jedna učiteľka z desiatich pôsobiacich na 1. stupni základnej školy (13,2 %) vyjadruje nespokojnosť s úrovňou prípravy prichádzajúcich prvákov: Deti sa vedia hrať na počítači, ale používajú len šípky, tie hore, dole a enter – kvôli hrám. Cielene s počítačom nepracujú. To sa učia až na základnej škole. Respondentka zo základnej školy vysvetľuje výhrady, ktoré majú učiteľky pri príchode prvákov do škôl. Prichádzajúci prváci sú zvyknutí hrať sa hry na počítačoch, resp. ešte častejšie zvládajú prácu so smartfónmi. Na druhej strane, etické aspekty alebo bezpečnosť v online priestore nie sú dostatočne zvládnutými oblasťami (vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy).
Graf G_3.1.1.9.2 Názor učiteliek a učiteľov na nepripravenosť žiakov a žiačok v oblasti digitálnych zručnostiach po príchode z predchádzajúceho stupňa vzdelávania
V základných školách sa digitálne zručnosti spájajú najmä s predmetom informatická výchova, niektorí učitelia využívajú technológie pri vyhľadávaní informácií, no prekážkou je obmedzený čas na prácu
Menej ako dvadsať percent riaditeľov a riaditeliek základných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum zaraďuje do pätice oblastí, ktorým pripisujú význam v rozvoji žiakov vo svojich školách, zaradili digitálne zručnosti, pričom rozvoj v tejto oblasti spájali najmä s informatickou výchovou. Ešte menší podiel riaditeľov špeciálnych základných škôl zaradilo túto oblasť do pätice zručností, ktorým venujú zvýšenú pozornosť v rozvoji žiakov. Kvalitatívne dáta však indikujú, že učitelia spájajú rozvoj digitálnych zručností najmä s informatickou výchovou. Sú však aj takí, ktorí vnímajú IT ako prostriedky na vyhľadávanie informácií a prácu s nimi: Digitálne zručnosti okrem informatiky rozvíjam na hodinách matematiky, aj slovenčiny a aj na iných predmetoch. Ak mám čas, hľadáme informácie a tak. Pre deti je to zábava, ale je to náročnejšie na čas. Respondentka opísala problém, ktorý sa objavuje pomerne často pri vysvetľovaní toho, prečo učitelia nevytvárajú priestor na samostatnú prácu žiakov pri vyhľadávaní informácií alebo čo je dôvodom nízkej miery využívania inovatívnych metód vo výučbe. Problémom z pohľadu učiteľov je časový faktor. Súčasne je tu aj ďalší faktor, ktorým je prepájanie predmetov, resp. obsahov, ktoré spolu súvisia. Ako sa však ukazuje, učenie sa v súvislostiach patrí medzi menej využívané prístupy k výučbe. Na 2. stupni ZŠ je tento problém ešte vypuklejší, čo súvisí najmä s rozdrobenosťou obsahu vzdelávania do predmetov a špecializovanú výučbu každého z nich. Učiteľ informatiky tak reálne napĺňa ciele predmetu, ale bez vzťahu ďalším predmetom.
Graf G_3.1.1.9.3 Názory riaditeľov a riaditeliek ZŠ a špeciálnych ZŠ na dôležitosť rozvoja digitálnych zručností žiakov a žiačok ich školy
Učitelia 2. stupňa základných škôl, ako aj stredných škôl nie sú nespokojní s prípravou prichádzajúcich žiakov v oblasti digitálnych zručností, hodnotenie je ovplyvnené mierou využívania IT vo výučbe pre samostatnú a skupinovú prácu žiakov
Učitelia pôsobiaci na strednej škole alebo na 2. stupni ZŠ nie sú v zásade kritickí k úrovni prípravy prichádzajúcich žiakov v oblasti digitálnych zručností. Na jednej strane možno hľadať súvislosť s plnením cieľov, ktoré vyžaduje štátny vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ. Na druhej strane, predmetová špecializácia môže byť prekážkou pri objektívnom hodnotení toho, ako sú žiaci pripravení na využívanie IT alebo ako majú rozvinuté digitálne kompetencie. Učitelia, ktorí nevyužívajú technológie vo výučbe pre samostatnú alebo skupinovú prácu žiakov, neočakávajú, že žiaci budú aktívne pracovať v online prostredí, neodhalia nedostatky žiakov pri práci na internete. Rovnako, vzhľadom na obmedzený čas, ktorý učitelia trávia spolu so žiakmi, nevedia objektívne posúdiť mieru etického správania, ale aj bezpečnosť pri práci v online prostredí.
Stredoškolskí riaditelia rozvíjanie digitálnych zručností nezaraďujú do pätice kľúčových oblastí, ktorým venujú zvýšenú pozornosť
Len malý podiel riaditeľov a riaditeliek stredných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum zaraďuje do pätice zručností a vedomostí, ktorým pripisujú dôraz v rozvoji žiakov, digitálne zručnosti. Najväčší podiel respondentov, ktorí považujú digitálne zručnosti za dôležité na svojej škole, sú gymnaziálni riaditelia (tabuľka T_3.1.1.9.1). Pre nízky počet respondentov, ktorí značili digitálne zručnosti ako kľúčové v rozvoji žiakov na svojej škole, nie je možné výsledky zovšeobecniť. Odpovede riaditeľov v rámci dotazníkového prieskumu však potvrdzujú, že rozvíjanie digitálnych zručností nie je pre väčšinu riaditeľov problematickou oblasťou, ktorej treba venovať zvýšenú pozornosť. Stredné odborné školy spájajú digitálne zručnosti najmä s odborom, ktorý žiaci študujú, pričom pri mnohých odboroch ani jeden z riaditeľov neindikoval ako jednu z piatich kľúčových oblastí rozvíjanie žiakov v tejto oblasti, čo potvrdzujú aj kvalitatívne dáta. Riaditelia stredných odborných škôl s technickým zameraním si uvedomujú potrebu rozvoja žiakov aj v oblasti digitálnych technológií, ale len v miere, ktorá sa dotýka odboru, ktorý študujú. Všetko sa opakuje [vo všeobecnom vzdelávaní], ale na odbornej škole, ako som úvodom povedal v tej technickej revolúcii, sa opakujú len niektoré základné poznatky. Sú tu nové princípy vedy a techniky, ktoré treba jednoducho dostať do tých žiakov. Že ho teraz naučme, že budeš aspoň dobrý opravár televízorov, áut, že budeš vedieť zložité technologické postupy opravovať. A tuto, v tom vidím [...] absolútny rozdiel oproti iným všeobecným školám. Že teda, toto ten náš pedagóg, náš učiteľ si musí osvojiť nové postupy, nové technológie [...] Ako aj dneska sme riešili problém, ako ich [učiteľov] preorientovať. Niektoré odbory utekajú už preč, nepotrebuje ich spoločnosť. Riaditeľ strednej odbornej školy vysvetľoval, aj na príklade učiteľov, ako sa technické odbory menia, niektoré dokonca zanikajú vplyvom technologického pokroku, iné vznikajú. Sám však v rámci rozhovoru nekonštatoval, že sa v rámci vzdelávania, či už všeobecnej časti, alebo odbornej, na rozvoj digitálnych zručností. Gymnaziálni učitelia pripisujú dôraz na rozvoj vedomostí a zručností viažucich sa k programovaniu a práci s databázami, teda v súlade so vzdelávacími štandardmi predmetu.
Graf G_3.1.1.9.4 Podiely žiakov, ktorí uvádzajú, že ich štúdium na strednej škole rozvíja v oblasti digitálnej gramotnosti
Štvrtina stredoškolákov si myslí, že ich škola rozvíja v oblasti digitálnych zručností, pričom väčší podiel týchto žiakov študuje na gymnáziách
Niečo viac ako štvrtina žiakov a žiačok stredných škôl, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, hodnotí (25,7 %) že ich škola rozvíja v oblasti digitálnych zručností. Z tohto podielu väčšina žiakov študuje na gymnáziách. Paradoxne, pätina riaditelia a riaditeľky gymnázií zaradila rozvoj digitálnych zručností do pätice oblastí, ktorým pripisujú dôraz v rozvoji žiakov a žiačok. Spomedzi všetkých žiakov, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum, ani jeden žiak konzervatória neuviedol, že škola podporuje rozvoj digitálnych zručností. Približne pätina žiakov odborných škôl vníma prínos školy v rozvoji tejto oblasti. Tento podiel možno vnímať negatívne vzhľadom na to, že podľa polovice zamestnávateľov zapojených do prieskumu CELSI a To dá rozum patrí oblasť jednoduchej práce s počítačom medzi dôležité až kľúčové zručnosti.8 Necelá desatina zamestnávateľov sa domnieva, že prichádzajúci absolventi stredných škôl nespĺňajú očakávania v oblasti jednoduchej práce s počítačom, no každý štvrtý zamestnávateľ sa kriticky vyjadril k pripravenosti uchádzačov o zamestnanie v oblasti pokročilej práce s počítačom (práca s databázami a pod.). V porovnaní so zamestnávateľmi, len desatina učiteľov vysokých škôl, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, považuje prichádzajúcich prvákov nedostatočne pripravených v oblasti digitálnych zručností. Ak sa však predpokladá, že na vysokej škole študenti využívajú nielen maily a textové editory, je očakávaná práca s počítačom na úrovni toho, čo zamestnávatelia označovali ako pokročilá práca s PC. V tejto rovine teda možno predpokladať, že medzi stredoškolákmi, ktorí pokračujú v štúdiu na vysokej škole a tými, ktorí idú do praxe, je zásadný rozdiel v digitálnych zručnostiach. Iným vysvetlením je, že je odlišné hodnotenie pripravenosti je výsledkom očakávaní. Zároveň, vychádzajúc z výsledkov IT Fitness testu z roku 2018, v ktorom výsledky stredoškolákov aj vysokoškolákov poukázali na nedostatky v oblasti kancelárskych nástrojov a komplexných úloh, keď úspešne riešilo test v tejto oblasti len približne 30 % respondentov.9
Autor:
Petra Fridrichová
Oponent: Alena Tomengova
