Vedecké a umelecké rady (ďalej len vedecké rady) ovplyvňujú štúdium vysokoškolákov, ako aj kariéru akademikov pracujúcich na VŠ. Ich dôležitosť pre život VŠ a fakúlt narástla s novelou zákona o VŠ č. 270/2018 a s novým zákonom o zabezpečovaní kvality VŠ vzdelávania č. 269/2018, ktoré preniesli viac právomocí a zodpovednosti za kvalitu vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti na VŠ a zmenili proces akreditácií VŠ. Kvalitatívne aj kvantitatívne dáta získané v rámci projektu To dá rozum tieto zmeny neodzrkadľujú, pretože boli zbierané ešte pred vstupom týchto pravidiel do platnosti. Avšak aj analýza legislatívy ukazuje, že pozícia vedeckých rád bola posilnená, čo je dôležité z pohľadu ich pripravenosti na vykonávanie kompetencií vrátane kvality ich členov. Pripravenosť je analyzovaná tak v súvislosti s novými, ako dlhšie existujúcimi právomocami vedeckých rád.
Najdôležitejšou zmenou, ktorú priniesla legislatíva v roku 2018 z pohľadu vedeckých rád, je, že schvaľujú na návrh dekana, na úrovni fakulty, a na návrh rektora, na úrovni VŠ, vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania, ktorý musí byť v súlade so štandardmi definovanými Slovenskou akreditačnou agentúrou.1 Slovenská akreditačná agentúra by tento súlad mala vyhodnocovať raz za 10 rokov a rozhodovať o akreditácii študijných programov, ako aj habilitačného a inauguračného konania. Zároveň súlad vnútorného systému kvality VŠ a jeho implementácie so štandardmi pre vnútorný systém je podmienkou udelenia práva vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy vo vymedzených študijných odboroch a stupňoch.2
Ďalšou dôležitou právomocou vedeckých rád v súvislosti s akreditáciou je ich každoročné hodnotenie vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti fakulty, respektíve vysokej školy.3 Toto hodnotenie bude používať akreditačná agentúra na priebežný dohľad nad plnením štandardov, ktorý bude agentúra vykonávať najmenej raz za dva roky a zároveň aj pri posudzovaní akreditácie habilitačného a inauguračného konania.4 Vedecké rady mali kompetenciu robiť toto hodnotenie aj v minulosti, ale minuloročnou právnou úpravou sa stalo priamo súčasťou akreditácie VŠ a ich hodnotenie tak naberá na dôležitosti pre fungovanie VŠ.
Okrem nových právomocí ostali vo viac či menej modifikovanej forme vedeckým radám aj právomoci, ktoré už mali zakotvené v predošlej legislatíve. V súvislosti so študentmi schvaľujú externých skúšajúcich na štátnych skúškach na všetkých troch stupňoch VŠ štúdia a pre doktorandov schvaľujú aj školiteľov.5 Inými slovami, majú vplyv na to, kto bude hodnotiť výstupy študentov potrebné na absolvovanie štúdia a kto bude môcť ako školiteľ ovplyvňovať štúdium a rast doktorandov, ktorí by sa mali stať budúcimi vedcami a VŠ učiteľmi. Podľa zákona o VŠ účinného do novembra 2018 vedecké rady schvaľovali aj študijné programy.6 Novela zákona o VŠ č. 270/2018 toto zmenila a ustanovila, že súčasťou vnútorného systému zabezpečovania kvality VŠ/fakulty schvaľovaného vedeckými radami budú aj pravidlá tvorby študijných programov. V rámci týchto pravidiel má vedecká rada schvaľovať návrh na to, ktorý orgán VŠ bude schvaľovať študijné programy na danej VŠ/fakulte. Je teda možné, že vedecké rady si ponechajú právomoc schvaľovať študijné programy tak, ako to bolo do predmetnej novely. Navyše zákonom o zabezpečovaní kvality VŠ vzdelávania získali v rámci schvaľovania vnútorného systému zabezpečovania kvality aj právomoc schvaľovať kritériá určujúce fungovanie VŠ a jej súčastí. Vnútorný systém totiž upravuje okrem iného pravidlá vytvárania a uskutočňovania študijných programov, ktoré zabezpečujú vymedzenie, čo sa učí v rámci študijného programu a pravidlá vstupu študentov a zamestnávateľov do študijných programov; pravidlá výberu vyučujúcich jednotlivých predmetov, prijímacieho konania, schvaľovania vedúcich a školiteľov záverečných prác, či pravidlá určovania požiadaviek na výber VŠ učiteľov.7
Vedeckým radám tiež ostali viaceré právomoci ovplyvňujúce kariérny rast akademikov a prijímanie nových profesorov a docentov na fakulty a vysoké školy. I keď aj niektoré z nich boli modifikované. Z pohľadu kariérneho rastu je dôležité, že vedecká rada schvaľuje kritériá na udelenie titulov docent a profesor a tiež samotné návrhy na udelenie týchto titulov. Návrh kritérií pre jednotlivé fakulty a návrh na udelenie titulu profesor prichádza do vedeckej rady VŠ z fakultných vedeckých rád. Návrhy na udelenie titulu docent schvaľujú priamo vedecké rady fakúlt.8
Právomoc fakultných vedeckých rád bola v roku 2018 aj čiastočne obmedzená, keď ich novela zákona o VŠ č. 270/2018 oslabila tým, že dala rektorovi možnosť vrátiť im návrh na menovanie docentov a profesorov, ktoré prerokovávali. Podkladom môžu byť dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá VŠ na vyhodnotenie splnenia podmienok získania titulu docent alebo profesor, alebo že počas konania došlo k procesným chybám.9 Zatiaľ čo procesné chyby má rektor kapacitu identifikovať, pri posudzovaní dodržania kritérií VŠ pri plnení podmienok získania daného titulu vzniká otáznik. Splnenie týchto podmienok totiž môže byť špecifické pre konkrétnu vedeckú alebo umeleckú oblasť uchádzača o titul, a táto oblasť môže byť úplne iná, ako je zameranie rektora. Zároveň, keďže rektor predsedá vedeckej rade VŠ, tak minimálne v prípade návrhu na udelenie profesorského titulu má možnosť sa k nemu vyjadriť už počas rozhodovania vedeckej rady.
Poslednou z kľúčových kompetencií vedeckých rád z pohľadu VŠ učiteľov je, že schvaľujú kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov. Funkčných miest je na VŠ menej, ako je ľudí s akademickými titulmi profesor a docent a sú spojené s vyšším platovým ohodnotením, ako aj s možnosťou získať pracovnú zmluvu až do veku 70 rokov daného akademika.10 Vedecká rada VŠ schvaľuje všeobecné kritériá aj konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie funkčných miest profesorov a všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest docentov. Ak ide o miesta na fakulte, tak je to na návrh fakultnej vedeckej rady.11
Vedecké rady by mali byť garantom kvality vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti vysokých škôl. Takto vnímali ich úlohu viacerí účastníci rozhovorov To dá rozum. Jeden z predsedov akademických senátov pomenoval úlohu vedeckej rady nasledovne: Vedecká rada je po tej odbornej stránke garantom, správna rada po ekonomickej stránke a senát kombinuje všetko. Dekanka na inej škole priamo uvádza, že na rozdiel od akademických senátov, vedecká rada na jej škole ovplyvňuje kvalitu činností fakulty: [Vedecká rada fakulty] určuje to smerovanie, hej? Proste tam hovoríme, kým pri senáte sú to také, by som povedala, že veci operačnej povahy, že proste to je o tom riadení a o tej kontrole toho, ako to manažujete, tak tá vedecká rada je o tom, že určujete tú kvalitu. Rektor úlohu vedeckej rady na jeho škole zhrnul nasledovne: Vedecká rada sa zameriava len na kvalitu vedeckého a vzdelávacieho procesu. Tento respondent jasne pomenoval, že vedecká rada, napriek svojmu názvu, má pomáhať rozvíjať kvalitu nielen vedeckej a umeleckej činnosti, ale aj vzdelávacieho procesu.
Jedna z otázok, ktorá sa spája s týmto pohľadom na vedecké rady, je, do akej miery je reálne, aby členovia vedeckej rady do hĺbky poznali trendy v jednotlivých študijných programoch, respektíve konkrétnych vedných oblastiach. Študijných programov sú stovky a sú fakulty, ktoré sú veľmi rôznorodé, ako napríklad filozofické fakulty, ktoré pokrývajú programy od filológie, cez históriu, učiteľstvo až po filozofiu či sociológiu. Napríklad Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave má v súčasnosti akreditovaných viac ako 130 študijných programov.12 Je teda otázne, ako dokáže vedecká rada zhodnotiť kvalitu jednotlivých študijných programov. Ilustruje to výrok jedného z bývalých dekanov: Ale [senát] nemôže povedať do toho, že či ten, či nejaký predmet tam patrí alebo nepatrí. A toto je vec, ktorú ten senát si musí uvedomiť, a vedecká rada zas naopak, tá by mala práve rozhodovať aj o tom, povedzme že teda naozaj, že či tou svojou štruktúrou a tak ďalej je ten študijný program dobrý alebo zlý, ale musím povedať pravdu, že viete, pri veľkosti našej fakulty a pri množstve študijných programov, tak to je proste tento úkon, ktorý má tá vedecká rada prejsť, tak pokiaľ prišiel na senát garant toho programu a predstavil ho, tak tí členovia vedeckej rady spravidla ani nejaké veľké zmeny nevymýšľali, lebo skrátka to ani fyzicky si neviem predstaviť. Inými slovami, na škole, kde tento respondent ako dekan pôsobil, vedecká rada skôr formálne schválila podklady predložené garantom konkrétneho programu, lebo nemala kapacitu sa každému z nich detailne venovať.
Podobne to je aj pri habilitáciách a inauguráciách, kde môže byť situácia v jednotlivých vedných a umeleckých oblastiach veľmi špecifická v zmysle toho, čo sa považuje za kvalitné výstupy. Medzi členmi vedeckej rady môže byť len pár odborníkov na konkrétnu vedeckú či umeleckú oblasť, ktorej sa ašpirant venuje, prípadne tam nemusí nikto taký byť. Keďže vedecké rady rozhodujú o výsledku udelenia titulu docent a o návrhu na titul profesor nadpolovičnou väčšinou všetkých členov,13 tak nedostatočná znalosť umeleckej alebo výskumnej oblasti veľkou časťou ich členov môže ovplyvniť odbornosť ich rozhodnutia. Toto môže byť menej problematické pri VŠ úzko špecializovaných na jednu oblasť poznania, respektíve príbuzné oblasti poznania. Otázku kvalifikovanosti rozhodnutia ukazujú nasledovné výroky. Prvý z nich poukazuje na prípad, keď vedecká rada nebola garantom toho, že by neschválila návrh na docentúru pochybnej kvality, ktorú indikoval aj externý oponent, avšak habilitačná komisia uchádzačku odporučila: Naša kolegyňa nemenovaná zaplatila tri aj pol tisíca euro na [názov fakulty], kde získala titul docentky. Habilitovala bez toho, že by publikovala jeden jediný článok. A tá práca vznikla, neviem ako kto jej to napísal. Ale tam som sa zaujímal, tak som sa pozrel na tú stránku. Tak tam visel recenzný posudok pražského profesora, ktorý s hrôzou skonštatoval, že kde má tá kolegyňa, čo i len citáciu alebo teda čo i len jeden vlastný článok? Nič. Ona úplne uletela. Ona to riešila cez prodekana, ktorého mala kamaráta, ktorý to zariadil. Ale to je zariadené tak na tej univerzite, čo je smutné, že oni vám najskôr zvolajú takzvanú skúšobnú komisiu vybraných ľudí, ktorých odskúšajú, a vedecká rada, ktorá schvaľuje nakoniec, dostane už len návrh, pričom ten habilitant vôbec nepredstúpi pred vedeckú radu, kde by predniesol v podstate svoj referát a obhájil ho pred tou vedeckou radou. Na inej VŠ respondentka tiež vnímala vedeckú radu ako skôr formálny orgán, ktorý schváli všetko, čo mu je predložené: No toto je asi taký pomerne slabý orgán z hľadiska, by som skôr povedala, takého obsahového, akože áno, vedecká rada fakulty väčšinou schváli všetko, čo dostane na schválenie.
Druhý príklad, naopak, poukazuje na to, že vedecká rada danej fakulty rozhodovala negatívne aj v prípadoch, keď uchádzači získali pozitívne hodnotenie habilitačných komisií, ktoré sa skladajú priamo z odborníkov na témy uchádzača o titul: Na tej habilitácii je vždy povinný počet ľudí, ktorí tam musia byť priamo na tom habilitačnom konaní, kde sa to robí pred, niekde sa to robí pred celou vedeckou radou. U nás to nebolo možné, lebo máme veľa tých práv. Čiže tá vedecká rada by musela zasadať veľmi často. Tak preto u nás bol ten model, že je tam minimálne päť alebo šesť členov prítomných povinných vedeckej rady na každom habilitačnom. Ale inauguračná prednáška, to je niečo iné. Tá sa robí pre vedeckú radu. No a teraz viete, vy za to nemôžete, že skrátka, že ten habilitant tam neprešiel, hoci prešiel v tom prvom kole, ale vo vedeckej rade schválený nebol. To, že sa neschválenie návrhov na docentov alebo profesorov môže diať na viacerých školách, ilustruje aj dekan fakulty na inej VŠ: Dobre, ale u nás teraz niekoľko habilitácií neprešlo a teraz sa ako obávajú, hovoria že alebo aj tí profesori a potom ľudia zvažujú a idú niekde do Českej republiky. Obmedzená možnosť poznať špecifické zvyklosti vo vedeckých a umeleckých výkonoch v jednotlivých oblastiach môže byť ešte vypuklejšia pri profesúrach, kde je finálne rozhodnutie na vedeckej rade celej VŠ, v rámci ktorej je väčšina členov z úplne iných vedeckých a umeleckých oblastí ako uchádzač o titul.
V súvislosti so schopnosťou posudzovať špecifiká jednotlivých oblastí vedy a umeleckej činnosti pri výstupoch uchádzačov o tituly profesor a docent sa javí ako problematická aj nová kompetencia rektora VŠ, ktorý môže návrhy vrátiť vedeckej rade fakulty, ktorá návrh predložila, a to aj z dôvodu, že podľa neho neboli dodržané kritériá VŠ na získanie daného titulu (pozri vyššie). V tomto prípade ide už o odborné kritériá a vzniká otáznik o odbornosti rektora pre vyhodnotenie naplnenia kritérií v rôznych vedných oblastiach. Pričom pravdepodobnosť absencie poznania konkrétnej oblasti môže byť u rektora či rektorky ešte väčšia ako u členov vedeckej rady, keďže je odborníkom len na jednu oblasť či špecifickú problematiku. Navyše, rektor nemusí byť ani špičkovým vedcom či umelcom vo svojej oblasti vzhľadom na to, že toto je len jedným z kritérií pri jeho výbere. Rektorom sa stáva človek najširšie akceptovaný členmi akademického senátu univerzity, ktorí ho zvolili.
Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že pokiaľ vedecká rada neberie ako absolútne smerodajné odporúčanie inauguračnej a habilitačnej komisie, tak jej hodnotenie sa primárne opiera o všeobecné kritériá v oblasti publikačnej alebo umeleckej činnosti. V týchto prípadoch sa nehodnotí špecifická spôsobilosť a najmä prínos daného jednotlivca pre jeho vedeckú alebo umeleckú oblasť. Dôraz sa skôr kladie na hodnotenie napĺňania kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré nemusia dostatočne odrážať kvalitu práce daného jednotlivca. Jeden z predsedov fakultných senátov to zhrnul nasledovne: Isté veci sa proste úplne formálne zvrhli, keď pri tých habilitáciách, inauguráciách, sa počítajú čiarky do tabuľky a nikto sa neopýta, či uchádzač o profesorský titul priniesol vôbec nejaký nový poznatok, pretože ak ho v tej prednáške žiaden neuvedie, pretože keby ho mal, by ho asi uviedol, ale ono to zjavne nikomu nevadí [...] Tá vedecká rada funguje tak, ako funguje, lebo ono je to zase naviazané samozrejme na existenciu alebo rušenie niektorých pracovísk vnútri fakulty, na to, či bude, nebude garant nejakého študijného programu. Prodekanka pre vedeckú činnosť, ktorá bola v procese získania profesúry, to vyjadrila nasledovne: Ja som v procese profesúry na polovicu, to najťažšie mám splnené, ale chýba mi, my to voláme, že vata publikačná, čiže už, už to najťažšie mám splnené, ale musím doplniť tých päťdesiat publikácií, no tak jasné, že trochu viac ako. Čiže ja teraz musím písať tie menej významné, keď chcem naplniť, a to tiež sa mi moc nepáči, pretože načo budem mať dvadsať zbytočných publikácií len preto, aby som naplnila vatu.
Zaujímavé tiež je, že napriek tomu, že profesúra i docentúra sú nielen vedeckými/umeleckými, ale aj pedagogickými hodnosťami, tak nikto z účastníkov rozhovorov To dá rozum nespomínal hodnotenie vzdelávacej činnosti daného VŠ pedagóga ako významnú súčasť procesu habilitácií a inaugurácií vo vedeckých radách. Vyhláška upravujúca proces habilitácií a inaugurácií hovorí, že pedagogické schopnosti uchádzača o titul docenta/profesora sú preverené počas habilitačnej/inauguračnej prednášky, ktorá je verejná. V prípade habilitácií sa koná pred minimálne piatimi členmi vedeckej rady a habilitačnou komisiou a v prípade inaugurácií sa koná pred celou vedeckou radou a najmenej troma členmi inauguračnej komisie a aspoň dvoma oponentmi. Ďalším vstupom pre hodnotenie sú predložené výsledky pedagogickej činnosti, ktorá uchádzačovi vyplýva z dovtedajšej pozície – pri docentúre pozícia odborného asistenta a pri profesúre pozícia docenta.14 Otázka je, do akej miery habilitačná a inauguračná prednáška poskytuje komplexný obraz o pedagogických schopnostiach uchádzača. Tiež nie je zrejmé, ako predložené materiály o pedagogickej činnosti odzrkadľujú jej kvalitu a nielen fakt, či uchádzač realizoval aktivity definované v zákone ako prednášky, vedenie záverečných prác a podobne. Zároveň, vzhľadom na to, že o tejto téme nikto z respondentov nehovoril, je tiež možné, že aj zo strany vedeckých rád, ako aj habilitačných a inauguračných komisií sa hodnotí skôr formálne splnenie týchto kritérií ako kvalita pedagogickej činnosti.
V prípade, že pedagogická činnosť nie je dôsledne preverovaná a hodnotená, by to mohlo viesť k tomu, že držiteľ daného titulu môže byť dobrým vedcom či umelcom, ale nie až takým dobrým pedagógom. Ilustruje to skúsenosť predsedu správnej rady jednej zo súkromných VŠ, ktorý opisoval, ako vníma odporúčania ich vedeckej rady na to, aby škola získala viac profesorov či docentov, ktorí by zvýšili kvalitu vzdelávania u nich: A potom je druhá vec, že častokrát máme profesora a keď ide do triedy, tak máme zrazu samé sťažnosti. Takže niekedy tie kapacity majú potom problém. V podobnom duchu komentovali situáciu s VŠ učiteľmi, ktorí majú vyššie akademické tituly, aj študenti v rámci skupinových rozhovorov: Podľa mňa veľký problém celkovo škôl na Slovensku je to, že učia ľudia, ktorí nie sú učitelia a nikdy ani len neabsolvovali základ nejakého, ako učiť, a to, že je docent, vôbec neznamená, že on vie, ako to má niekoho naučiť.
Zloženie vedeckých rád súvisí s tým, akú úlohu od nich očakáva rektor či dekan, ktorí sú zároveň predsedami vedeckých rád, ktoré vytvorili. Je na to dostatočný priestor, keďže zákon definuje ich členstvo len rámcovo. Podľa zákona o VŠ vedecké rady navrhuje na fakultnej úrovni dekan a na univerzitnej úrovni rektor a na oboch úrovniach ich schvaľuje príslušný akademický senát. Zákon určuje len rámcové požiadavky na členov vedeckých rád, keď hovorí, že má ísť o významných odborníkov v oblastiach, kde škola vykonáva vedeckú, umeleckú a pedagogickú činnosť. Zároveň jedna štvrtina až jedna tretina má pochádzať zvonku danej VŠ.15 Počet členov ani ďalšie kvalifikačné požiadavky na nich zákon neuvádza.
Respondenti z radov dekanov a rektorov hodnotili vedecké rady ako dobre fungujúce orgány, s ktorými mali dobrú spoluprácu, keďže ich sami navrhovali. Jeden z dekanov opísal vedeckú radu nasledovne: Vedecká rada je vlastne orgán, ktorý vyberá dekan a schvaľuje senát. No, to znamená, že ja som si vybral ľudí, s ktorými som vedel, že nebudem mať problém. To znamená, tam boli dekani tých fakúlt, kde som zase ja vo vedeckej rade. Teda, aby sme sa navzájom nejak nepoznali, boli tam z Prahy ľudia, z Pardubíc, z Brna, potom univerzít alebo fakúlt z Nitry, z Trnavy, z Košíc. Takže nebol problém. Vedecká rada bola jeden výkonný dobrý orgán. V opisovanom kontexte je v tomto citáte najdôležitejšie, že tento dekan potvrdzuje, že vedeckú radu si vyberal sám a zároveň ju vnímal ako veľmi výkonný orgán. Ďalším zaujímavým momentom je, že tento výrok naznačuje istú reciprocitu členstva vo vedeckých radách medzi dekanmi. Môže sa tak stať, že niekto sa stane členom vedeckej rady nie kvôli svojim kvalitám vo vedeckej, umeleckej či pedagogickej činnosti, ale preto, že pozval do svojej vedeckej rady iného dekana či rektora. Takéto nominovanie členov môže mať negatívny vplyv na kvalitu práce vedeckých rád. Zároveň však účasť dekanov či rektorov z iných VŠ nemusí byť automaticky problémom a môže pomôcť k vymieňaniu si skúseností medzi vedením škôl, ktoré sa na riadenie škôl pozerajú z komplexnejšieho pohľadu. Dekani a rektori z iných škôl môžu prinášať aj nové inšpirácie z ich domovského prostredia, či už pre smerovanie vedeckej, umeleckej alebo pedagogickej činnosti.
Príslušný akademický senát síce vedecké rady schvaľuje, ale do ich zloženia na analyzovaných VŠ zasahoval skôr sporadicky. Jeden z predsedov VŠ senátov úlohu senátu pri tvorbe vedeckej rady na jeho škole opísal ako usmernenie rektora v zmysle komplexnejších informácií o kandidátoch: To [tvorba vedeckej rady, pozn. autorky] je všetko na predsedovi vedeckej rady, čo je rektor, samozrejme. Čiže to je v jeho kompetencii, on pripravuje a dáva návrhy, ktoré, samozrejme, senát môže a nemusí schváliť takisto. Ale tu sa mi zdá, že je to korektné v tom prípade, že ak by tam boli nejakí veľmi kontroverzní, ktorých rektor pozná z jednej strany, ale sú tam ľudia, ktorí zase jednotlivých členov fakúlt alebo senátori poznajú zase aj z inej strany, takže môžu konfrontovať vzájomné pohľady na toho človeka. Ďalšia úloha senátu, ktorú videl tento respondent, je dohliadať na to, aby vo vedeckej rade boli zastúpené všetky dôležité oblasti, v ktorých VŠ realizuje vedeckú, umeleckú a pedagogickú činnosť: Samozrejme, je na rektorovi a on to aj tak koncipuje, aby bola nejaká tá vyváženosť, aby z každých tých oblastí. Pretože sa robia obhajoby doktorských dizertačných prác a vystúpenia docentov a profesorov, takže aby sa tam každý nejakým spôsobom našiel. Takže je na ňom, ako to ustráži, ale je dobré, aby bol senát aspoň informovaný, kto stráži tú odbornú úroveň.
Na jednej z analyzovaných VŠ sa rektorka radila o zložení vedeckej rady aj s dekanmi, ktorí boli jej súčasťou: Rektor aj vlastne navrhuje členov, ktorých schvaľuje akademický senát. Ja všetky tieto návrhy, všetkých členov niečoho, ktoré súvisia s fakultami, zásadne vždy preberám s dekanmi. Ako nechcem ich obísť. Keby som mala nejaký iný názor alebo by som nesúhlasila s niečím, by som sa rozhodla ja sama. Ale ja urobím nejaký návrh a vždycky sa poradím s dekanmi, ako aj oni na to hľadia, aj na tých externých členov, akože, chcem, aby tá atmosféra bola, spravidla dekani sú tiež členmi tej rady, tak aby aj oni v tom svojom cítili také zázemie, aby sme vedeli, že vieme sa naladiť tak pri tých veciach na jednu nôtu. Takýto postup nebol uvádzaný na iných školách, kde boli realizované rozhovory, a je prejavom participatívneho riadenia, kde je pre manažéra dôležitý súlad s ostatnými riadiacimi pracovníkmi na nižších pozíciách. Tí lepšie poznajú situáciu v špecifických oblastiach, v ktorých fakulty pôsobia.
Analýza kvalitatívnych dát To dá rozum naznačuje, že jedna zo stratégií, ktorú rektori a dekani, ktorí sa zúčastnili na rozhovoroch, používajú pri tvorbe vedeckých rád a práci s nimi, je pragmatický prístup, ktorého cieľom je, aby fakulta alebo VŠ mohla bez problémov poskytovať študijné programy. Znamená to, že vedecká rada by mala schváliť prípadné zmeny v študijných programoch, ako aj dostatočný počet profesorov a docentov, ktorí sú potrební na garantovanie študijných programov (VŠ učiteľ vo funkcii minimálne docenta pre bakalársky študijný program, vo funkcii profesora pre magisterský a doktorandský stupeň a pri PhD. ešte aspoň dvaja spolugaranti vo funkcii minimálne docenta).16 Na niektorých školách sa môže stať, že pragmatizmus preváži nad potrebou zvyšovať kvalitu vedeckej, umeleckej či pedagogickej činnosti školy.
Pragmatický pohľad na vedeckú radu ilustruje vyjadrenie jedného z dekanov: No, keď mám byť pragmatický, tak vám to poviem úplne jasne. Vedecká rada samozrejme, okrem tých bežných štandardných vecí [...] najdôležitejšie pre mňa je to, aby sme poschvaľovali vždy ten graduačný rast tých mojich pracovníkov či už na docentúru, alebo na profesúru [...] Samozrejme, sú tam ešte aj ďalšie schvaľovačky, ale podstatné pre život a budúcnosť fakulty je vždy to, aby sme mali dostatočný počet docentov, profesorov a aby naďalej mohla zabezpečovať to, čo má zabezpečovať. Dekanka na inej VŠ hovorila o dôležitosti členstva garantov a spolugarantov študijných programov vo vedeckej rade, čo by malo zase zabezpečiť realistické požiadavky na existujúce programy: My máme u nás úzus, že členmi a členkami vedeckej rady sú garanti a spolugaranti [...] Sú tam naozaj garanti a spolugaranti, to znamená, že ľudia, ktorí zodpovedajú za kvalitu študijných programov na pracoviskách. Čiže my keď tam proste diskutujeme, tak hovoríme o tom, akú mám ja predstavu a kam tá fakulta má ísť a oni o tom, akú majú oni predstavu a schopnosti zabezpečiť tú kvalitu, hej? Čiže nemôžeme napríklad povedať, že moja priorita, môžem teda povedať, moja priorita je internacionalizácia, ale jednoducho, keď sa pozrieme na kvalitu a obsah niektorých študijných programov, tak vieme, že v tom anglickom alebo inom jazyku nezabezpečíme to rovnako kvalitne ako v tom slovenskom jazyku. Čiže môže ostať priorita tá internacionalizácia, ale nebude sa realizovať vo všetkých programoch.
Ako už naznačuje predchádzajúci citát, pragmatizmus v súvislosti s tým, čo má vedecká rada zabezpečovať, sa na niektorých analyzovaných VŠ pretavil aj do toho, kto je členom vedeckej rady. Prodekan pre vedu opisoval, ako bola na jeho fakulte v minulosti formovaná vedecká rada. Prioritou bolo, aby jej členovia mali dosť času a teda išlo o ľudí, ktorí neboli vedecky veľmi aktívni. Z pohľadu tohto respondenta, ktorý bol prodekanom pre vedeckú činnosť, vedecká rada v takomto zložení nemá legitimitu posudzovať kvalitu práce iných vedcov: Keď ja som bol členom akademického senátu, do vedeckej rady sme zvolili niekoľko žien, takých tetiek z domácnosti, človeka, čo nemá ani PhD., potom takého človiečika, už je profesorom teraz v Trnave, čo mal dva výstupy, také dva články v časopise Filozofia, to podľa mňa ani neni proste garancia, aby niekto z našej fakulty, kto má dva články v časopise Filozofia. A ešte pár takýchto týpkov, tak som proti argumentoval. No tak pani dekanka mi povedala, že síce je to pekné, čo hovorím, ale že tá vedecká rada musí byť uznášaniaschopná, teda schopná, že musia tam tí ľudia chodiť a tým pádom si tam nemôžeme zavolať nejakých géniov, ale ľudí, ktorí tam prídu [...] A teraz si pozrite, pán kolega, výstupy väčšiny týchto akademických feudálov v spoločenských vedách na Slovensku, nehovorím, že všetkých, ale väčšiny. Aké oni majú právo sa vôbec kriticky vyjadrovať k hocičomu a hocikomu? V tomto citáte je poukázané na to, že nie je jednoduché mať uznášaniaschopnú vedeckú radu. Toto je pomerne náročné najmä pri rozhodovaní o udelení titulu docent a o návrhu na profesora, kde musia byť návrhy schválené nadpolovičnou väčšinou všetkých členov vedeckej rady,17 čo je dosť vysoká požiadavka a vyžaduje disciplinovanosť členov vedeckej rady. Tento respondent však namietal legitimitu takto vytvorenej vedeckej rady v zmysle odbornosti a schopnosti posudzovať prácu akademikov, ktorí sa uchádzajú o titul profesora alebo docenta.
Ako ukazuje ďalší citát, jedna z respondentiek, ktorá pôsobila ako externá členka vedeckej rady, bola dokonca odvolaná, keďže svojím kritickým prístupom nabúrala pragmatický pohľad na úlohu vedeckej rady. Jej vysoké požiadavky na VŠ učiteľov danej fakulty boli vedením vnímané ako neopodstatnené a zbytočné. Miesto toho, aby došlo k zvýšeniu nárokov na akademikov na danej škole, tak bola z vedeckej rady táto respondentka odvolaná: Jeden z dôvodov, pre ktorý ma vylúčili, bolo to, že som skritizovala zahraničnú... zahraničnú oblasť profesorov a docentov a PhD. a neviem koho... Lebo 95 % mali v Českej republike na univerzitách typu Karlova, Karviná, Olomouc a tak ďalej a ja som sa spýtala, či je to adekvátne pódium na zahraničné a prečo to neni na iných univerzitách. Na západných univerzitách. Lebo neviete po anglicky.
Takéto pragmatické vnímanie vedeckej rady, v zmysle uľahčovania si cesty, môže mať negatívny vplyv na kvalitu a ďalší rozvoj študijných programov a vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti danej fakulty. Je totiž možné, že dekan navrhne takú vedeckú radu, ktorá schváli všetky potrebné, i keď nemusia byť najkvalitnejšie, návrhy na docentov a profesorov, ktoré prídu z habilitačných, respektíve inauguračných komisií, ktoré tiež tvorí dekan. Zároveň dekan, po súhlase vedeckej rady, navrhuje aj oponentov pripravujúcich podklady pre tieto komisie.18 Analogický postup je aj pri udeľovaní titulu profesor, kde však návrh schválený vo vedeckej rade fakulty ešte musí prejsť vedeckou radou VŠ, ktorú však koncipuje rektor. Ako však bolo uvedené vyššie, vedecká rada VŠ nemusí mať kapacitu posudzovať špecifické oblasti poznania a umenia, podobne ako ani rektor, ktorý má konečné slovo na úrovni VŠ v celom procese udeľovania titulov docent a profesor. Rektor a vedecká rada VŠ by mohli skôr mať tendenciu stotožniť sa s odporúčaniami odborníkov z fakultnej úrovne, s výnimkou situácie, keď narazia na procesné chyby alebo nesplnenie formálnych kritérií. V horšom prípade tak môžu konať z dôvodu osobných výhrad k adeptovi na titul. Takéto zásahy nemajú významný dosah na systematický rozvoj kvality vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti na VŠ. V lepšom prípade eliminujú najproblémovejšie prípady kariérneho rastu VŠ učiteľov a v horšom pre nedostatočné porozumenie špecifík a trendov v danej oblasti poznania alebo umenia zastavia kariérny rast kvalitného VŠ učiteľa, ktorý mohol prispieť k rozvoju študijných programov, alebo vedeckej či umeleckej práce na danej škole.
Počas individuálnych rozhovorov s predstaviteľmi vysokých škôl bol zaznamenaný aj iný prístup k vedeckým radám a to, že vedecká rada prispieva k strategickému rozvoju danej fakulty alebo VŠ. Jeden z bývalých dekanov vedeckú radu na jeho škole zhodnotil nasledovne: Tá vedecká rada má skrátka svoju vlastnú agendu, svoju vlastnú autonómiu, svoje vlastné portfólio zodpovednosti [...] habilitácie, inaugurácie, aj keď povedzme z hľadiska dôležitosti sú ako niekde prioritne, niekde hore. Ale však tam sú aj mnohé iné veci vôbec, keď sa analyzuje. My sme mali systém, že sa vždy predkladali tie správy, ktoré hodnotili jednotlivé typy činnosti [...] To je tiež dôležité mať takú reflexiu. Hej? Čiže, aby som to ako nezužoval len na habilitácie, inaugurácie. Tento respondent teda poukazoval na dôležitosť spätnej väzby k fungovaniu fakulty, ktorú môže vedecká rada vďaka istému odstupu a aj členom zvonka VŠ poskytnúť.
Na školách, kde vedecká rada bola vnímaná ako orgán prispievajúci k strategickému rozvoju, sa toto, podobne ako pri pragmatickom prístupe k vedeckým radám, premietlo do výberu členov. Táto personálna stratégia je zachytená v nasledovných výrokoch. Rektor jednej z univerzít uviedol: Ako vedecká rada na univerzite [názov] je postavená na najvyšších osobnostiach na Slovensku a v Českej republike, ktoré máme. Vedeckých osobnostiach. Žiadnych iných. Žiadne iné osobnosti ma tam nezaujímajú. Dekan na inej škole sa zmienil, že pre neho bolo kľúčové mať vo vedeckej rade aj ľudí zo vzdialenejšieho zahraničia, lebo mu poskytovali iný, nezaujatý pohľad na fungovanie školy, čo ho posúvalo v myslení v tom, ako školu riadiť a čo prípadne zmeniť: My sme tam mali dvoch ľudí, ktorí boli zo zahraničia, ale z takého ďalekého zahraničia. Jeden bol z Kanady, z univerzity v [názov mesta] a druhý bol z Talianska z [názov mesta] a to je tiež dobré, lebo ten pohľad takýchto... To boli síce naši pracovníci bývalí, ktorí ale teda emigrovali a odišli tam, vypracovali sa na veľmi slušné pozície. A zase bolo veľmi dobré vidieť ich pohľad, viete, na to, čo sa deje u nás. Predstaviteľka inej školy, podobne ako tento dekan, využila pozície externých členov vedeckej rady pre ľudí, ktorých vnímala najmä ako odborníkov z iných fakúlt alebo z praxe. Títo členovia na základe svojich skúseností nielen hodnotili retrospektívne prácu danej VŠ, ale formulovali aj návrhy na zlepšenia a nové smerovanie školy: No a vedecká rada, to už je pre mňa taký orgán, ktorý je normálne výkonnejší, lebo to sú ľudia už odborníci aj z fakúlt, aj z praxe. Takisto tí externisti, je vždycky otázka, že koho pozveme do tej rady, lebo niekto je viac do tej problematiky tej školy, aj keď je, povedzme, z inej inštitúcie, z nejakej, z [názov vrcholnej inštitúcie z praxe v oblasti pôsobenia danej školy] alebo čo ja viem odkiaľ, že má k nám bližšie, no potom môže to byť niekto úplne z inej školy, ja neviem, z filozofickej fakulty, ktorý zase možno má iné nejaké nápady a tak [...] Že tam sa hovorí aj o každým rokom musí byť hodnotenie tvorivej a pedagogickej činnosti. To sa deje na rade. Takže tam sa vlastne dávajú aj také odporúčania, čo by sme mali robiť, aj sa menujú problémy, keď máme z partnerských škôl, oni nám hovoria svoje skúsenosti [...] A tá rada, tá má taký, ona tak rozmýšľa o tom, že čo škola má robiť a čo by jej prospelo.
Podobný pohľad na vedeckú radu mal aj dekan fakulty na jednej súkromnej VŠ, ktorý ju vnímal ako priestor na vymieňanie si skúseností medzi fakultami podobného zamerania a ako orgán, ktorý funguje rovnako na verejných, ako na súkromných VŠ: S vedeckou radou, napríklad toto je niečo, čo sme úplne prevzali, lebo zo zákona to platí, že dekan je predsedom vedeckej rady. Všetko funguje tak, ako má byť [...] Takže viem, že kolegovia z iných fakúlt po tom, ako zistili, že my spúšťame nejaké nové zameranie, tak si pýtali tie podklady, že prejavili záujem, že by si to implementovali na tých iných fakultách alebo inštitúciách, kde pôsobia oni. Ja som veľmi rád, že naša vedecká rada nie je formálnym orgánom, ale tam sú aktívne diskusie, zapájajú sa tí kolegovia a to sa následne aj realizuje.
Takýto strategický prístup k vedeckej rade sa javí byť prínosný pre fakulty a VŠ, pretože ich aktivity dáva do širšej perspektívy praxe a iných škôl zo Slovenska a prípadne zo zahraničia. Toto môže školám pomáhať hľadať nové cesty rozvoja. Zároveň pri takomto ponímaní vedeckej rady nie je až taký problematický ani moment, že vedecká rada je kombináciou rôznych oblastí vedy, umenia a výučby, keďže tu sa javí ako ťažisko skôr inštitucionálny rozvoj.
Napriek tomu, že na vedecké rady súkromných VŠ sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na verejných VŠ,19 z analýzy rozhovorov zo súkromných VŠ sa javilo, že vedecké rady na týchto školách boli skôr spomínané v súvislosti so zabezpečením kvalitného vzdelávania a menej sa objavovala zmienka o ich dôležitosti pre habilitácie a inaugurácie. Toto môže byť dané aj tým, že súkromné VŠ majú menej práv habilitovať a inaugurovať a že ich hlavným predmetom činnosti je vzdelávanie študentov, ktorí ich primárne financujú prostredníctvom školného. Tento uhol pohľadu reflektuje názor predstaviteľa jednej zo súkromných škôl, ktorý jeho vedeckú radu porovnáva s vedeckou radou na verejnej vysokej škole: Niekedy mi pripadá vedecká rada, akože poďte teraz ku mne, porozprávame sa a tam tak to riešime. Všetko je to nejaké menej formálne [...] Takže nie je to to, čo som zažil napríklad na [názov verejnej VŠ], tam to bolo také ako veľké tie vedecké rady a stále hlasovali o nejakých inauguráciách, neinauguráciách a tuto nie [...] Ale hovoríme o tom, čo by sa malo. Ako či pôjdeme napríklad na PhD. Alebo tam preberáme, či otvoríme v angličtine pre cudzincov PhD. No tak sme sa dohodli, že áno. Okrem toho, že pre tohto respondenta bol kľúčový vstup vedeckej rady do otázok vzdelávania, vnímal aj tento orgán ako menej formálny a efektívnejší v porovnaní s verejnými VŠ, kde sú vedecké rady, podobne ako akademické senáty, ťažkopádnejšie.
Dekan na inej súkromnej VŠ tiež vnímal úlohu vedeckej rady u neho na fakulte ako kľúčovú najmä v súvislosti s koncipovaním študijných programov: Máme tam interných, externých zástupcov praxe, zástupcov akademickej sféry a musím povedať, že napríklad naša vedecká rada je veľmi aktívna napríklad pri koncipovaní predmetov.
Autor:
Renáta Hall
Oponent: Beata Kosová
