Vedecké a umelecké rady, okrem iného, rozhodujú o kvalifikačnom raste vedecko- a umelecko-pedagogických zamestnancov v zmysle rozhodovania o udelení titulu docent a schválenia návrhu na udelenie titulu profesor, hodnotia vedeckú činnosť a umeleckú činnosť, schvaľujú kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov.1 Svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú, kto bude na VŠ profesorom, či docentom, ktorí rozvíjajú vedný odbor ako aj študijné programy a v prípade pôsobenia vo funkcii profesora sú garantmi magisterských/inžinierskych/doktorských a doktorandských a v prípade funkcií docenta bakalárskych študijných programov. Zároveň hodnotenie vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti vedeckou a umeleckou radou bude mať vplyv na priebežné aj periodické hodnotenie VŠ Slovenskou akreditačnou agentúrou.2 Jeho výsledok môže viesť k prehodnoteniu akreditácie danej VŠ. Inými slovami, vedecké a umelecké rady majú vplyv na rozvoj vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti VŠ a fakúlt, ako aj na udržanie si práv na jednotlivé činnosti. Je teda dôležité, aby ich členovia patrili medzi špičky vo svojich oblastiach výskumu, či umeleckej činnosti na medzinárodnej alebo na celoštátnej úrovni.
Či členovia vedeckých a umeleckých rád patria medzi špičky vo svojej oblasti, sa dá zhodnotiť okrem iného aj na základe ich výstupov registrovaných v medzinárodných bibliometrických databázach, prípadne slovenských registroch. Toto bol aj prístup v rámci projektu To dá rozum. Pri analýze boli do úvahy brané ohlasy na publikačné výstupy za desať rokov (2007 – 2016) a umelecké výstupy za deväť rokov (2008 – 2016, vysvetlenie pozri nižšie) členov vedeckých a umeleckých rád, ktorí v nich podľa webových stránok fakúlt a VŠ pôsobili medzi 15. 10. a 15. 11. 2017, keď bol vytváraný ich zoznam.
Vedecké a umelecké rady majú 1/4 až 1/3 členov z prostredia mimo danej fakulty či VŠ.3 Pokiaľ ide o ľudí z praxe, tak tí zväčša nepublikujú akademické články, ktoré by boli registrované v medzinárodných databázach alebo slovenských registroch. V prípade umelcov nemajú ľudia zvonka VŠ možnosť registrovať si svoje výstupy v Centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti (CREUČ). Ak ide o akademikov pôsobiacich v zahraničí alebo na Slovenskej akadémii vied, tak tí zase nemajú možnosť registrovať svoje výstupy v Centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti (CREPČ).4 Z tohto dôvodu takíto externí členovia neboli započítavaní do priemerného hodnotenia vedeckej či umeleckej rady. Externí členovia vedeckých rád boli započítavaní do priemerného výkonu rady len v prípade, ak mali registrované výstupy vo Web of Science Core Collection (WoS), ktorý bol zvolený ako referenčná medzinárodná bibliometrická databáza. Výkonnosť vedeckých a umeleckých rád bola porovnávaná ako priemer všetkých jej členov. Dôvodom je, že vedecké a umelecké rady rozhodujú ako kolektívny orgán – pri rozhodovaní o profesúrach a docentúrach musia byť návrhy odhlasované nadpolovičnou väčšinou všetkých členov vedeckej a umeleckej rady.5 Z tohto dôvodu je dôležité sa pozrieť na výkonnosť vedeckej rady ako celku.
Z medzinárodných bibliometrických databáz patria medzi najpoužívanejšie Web of Science Core Collection (WoS) a Scopus.6 WoS sa z viacerých dôvodov javí byť vhodnejšou databázou než Scopus na porovnanie výkonu členov vedeckých rád na Slovensku s vedcami v ich výskumnej oblasti v zahraničí. Výhodou WoS je, že ide o jednu z najrozsiahlejších databáz vedeckých publikácií a citácií (1,7 miliardy citácií zo 159 miliónov záznamov).7 WoS má dlhšiu históriu ako Scopus, má prísnejšie a transparentnejšie kritériá výberu indexovaných zdrojov a limitovanú množinu kľúčových časopisov a konferencií. WoS spracováva celé časopisy, zatiaľ čo Scopus často len ich časti.8 Scopus je menej selektívny, pokrýva o 50 % viac časopisov a môže byť náchylnejší k prenikaniu predátorských časopisov.9 Scopus je produktom Elsevier,10 ktorý je zároveň vydavateľom, čo môže znamenať zaujatosť v prospech vlastných vydávaných titulov.
Porovnanie vedeckej produktivity v rámci WoS bolo použité pri 84 zo 149 vedeckých a umeleckých rád na Slovensku. Išlo o vedecké rady, v ktorých malo 75 % a viac členov aspoň jeden výstup indexovaný vo WoS za 10 rokov (2007 – 2016). Toto bolo indikáciou, že je predpoklad u členov danej vedeckej rady mať publikácie a ohlasy na ne registrované vo WoS. Medzi tieto vedecké rady nepatrila žiadna vedecká a umelecká rada na fakultách a VŠ umeleckého zamerania, preto sa ďalej v tejto časti hovorí len o vedcoch. V tomto prípade boli publikačné výkony každého člena vedeckej rady porovnané s priemernými výkonmi v ich vednej oblasti vo WoS. Vedných oblastí vo WoS je 250. Kritériom bol priemerný počet ohlasov na prácu. Priemerný počet ohlasov na prácu v danom odbore vo WoS bol braný ako 100 % a u hodnotených členov vedeckých rád sa potom počítalo, či ich výkon je rovnaký ako u ich kolegov v zahraničí, teda 100 %, nižší, teda 99 a menej percent, alebo vyšší, čiže 101 % a viac percent. Toto porovnanie výkonov jednotlivých členov vedeckej rady potom bolo spriemerované za celú vedeckú radu. Výsledkom je priemerná výkonnosť vedeckej rady ako celku v porovnaní s výkonnosťou vedcov v zahraničí. Ilustračný príklad tohto postupu je v tabuľke T_5.2.9.1, pričom tento príklad neobsahuje reálne hodnoty pre citovanosť na Slovensku a vo WoS.
Tabuľka T_5.2.9.1 Ilustračný príklad výpočtu priemerného výkonu vedeckej rady v porovnaní s výkonmi vo WoS
Pri analýze výstupov vo WoS boli hodnotené ohlasy na nasledovné výstupy: článok; recenzia umeleckej výstavy; kniha; kapitola v knihe; recenzia knihy; recenzia tanečného vystúpenia; výňatok z literárnej alebo hudobnej práce, ktorý nemôže stáť samostatne (Excerpt); recenzia hudobného vystúpenia; recenzia prepojených hudobných skladieb (Music Score Review); poézia; príspevky z konferencií, seminárov, workshopov, kolokvií, ak neboli publikované ako článok v časopise (Proceedings Paper); recenzie zaznamenanej hudby alebo hovoreného slova (Record Review); scenár; recenzia softvéru; divadelná recenzia; recenzia televíznej relácie (TV Review), recenzia rádiovej relácie (Radio Review) a recenzia videa (Video Review).
Vo viacerých oblastiach vedci na Slovensku nie sú zvyknutí mať výstupy registrované v databáze WoS a majú iné publikačné a citačné zvyklosti, zväčša uprednostňujú domáce monografie. Zároveň vedecké monografie či kapitoly v monografiách boli zohľadňované, či už v rámci metodiky rozpisu dotácií VŠ alebo aj v rámci kritérií na kvalifikačný postup akademikov v zmysle získania vedecko-pedagogických hodností docent a profesor. Okrem monografií boli do úvahy brané aj publikované pozvané príspevky na konferencie. Takéto výstupy indikujú význam práce autora v danej oblasti a v rokoch 2012 až 2014 boli v rámci metodiky financovania oceňované vyšším koeficientom.11 Všetky tieto kategórie by mali zaručovať určitú kvalitu publikačných výstupov, ktorá sa očakáva od špičiek v danom odbore a nie je ľahko dosiahnuteľná.
Na základe uvedeného sa teda brali do úvahy počty a ohlasy na nasledovné kategórie výstupov evidovaných v slovenskej databáze Centrálny register evidencie publikačnej činnosti (CREPČ):
• AAA vedecké monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách, AAB vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách;
• ABA štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách, ABB štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v domácich vydavateľstvách;
• ABC kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v zahraničných vydavateľstvách, ABD kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách;
• AFA publikované pozvané príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách, AFB publikované pozvané príspevky na domácich vedeckých konferenciách.
Zároveň, keďže CREPČ začal systematickejšie evidovať ohlasy na výstupy až od roku 2018, ktorý nespadal do hodnoteného obdobia, tak informácie o ohlasoch boli získané z lokálnych databáz evidencie publikačnej činnosti jednotlivých VŠ, ktoré spravujú akademické knižnice na VŠ. Tieto výstupy boli brané do úvahy pri nasledovných oblastiach výskumu:
• Ekonómia, obchod a manažment
• Pedagogické vedy
• Historické vedy
• Iné humanitné vedy12 (mimo umenia, filozofie a teologických a historických vied)
• Právo
• Filozofia
• Iné spoločenské vedy13 (mimo ekonomických, pedagogických, právnych, športových vied)
• Šport
• Teológia a religionistika
Výstupy v CREPČ u vedcov z uvedených oblastí sa však brali do úvahy len v prípade, ak vo vedeckej rade bolo menej ako 75 % členov s aspoň jedným výstupom vo WoS za 10 rokov (2007 – 2016). V tomto prípade bol porovnaný výkon za roky 2007 – 2016 v zmysle priemerného počtu ohlasov každého člena vedeckej rady s priemerom ohlasov všetkých členov vedeckých rád verejných VŠ v danej oblasti výskumu v CREPČ. Do úvahy tu bol braný priemer z verejných VŠ, pretože mali vo všeobecnosti vyššiu výkonnosť a nastavila sa tým vyššia latka, čo je želateľné, keďže ide o hodnotenie špičkového výkonu pre danú oblasť. Podobne ako pri WoS, priemerný počet ohlasov na prácu v danom odbore v CREPČ bol považovaný za 100 % a u hodnotených členov vedeckých rád sa potom počítalo, či ich výkon je rovnaký ako u ich kolegov na Slovensku na verejných VŠ, teda 100 %, nižší, teda 99 a menej percent, alebo vyšší, čiže 101 a viac percent. Toto porovnanie výkonov jednotlivých členov vedeckej rady bolo následne spriemerované za celú vedeckú radu. Výsledkom je priemerná výkonnosť vedeckej rady ako celku. Priemerný počet ohlasov na publikáciu, ktorý bol v tomto prípade mierkou, alebo benchmarkom, je pre jednotlivé oblasti uvedený v tabuľke T_5.2.9.2.
Tabuľka T_5.2.9.2 Priemerný počet ohlasov na publikáciu vo vybraných oblastiach výskumu
Vo WoS boli výstupy členov vedeckých a umeleckých rád umelecky zameraných VŠ zastúpené len sporadicky a aj v CREPČ mala len veľmi malá časť členov takýchto rád registrované výkony. Z tohto dôvodu boli tieto rady hodnotené len na základe umeleckých výstupov registrovaných v Centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti (CREUČ). Umelecky zamerané fakulty a VŠ boli porovnávané v umeleckých výkonoch medzi sebou, podobne ako v prípade použitia CREPČ. Išlo o vedecké a umelecké rady VŠMU, VŠVU, Akadémie umení, Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach a Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici.
CREUČ vznikol o rok neskôr ako CREPČ, teda v roku 2008. Umelecké výstupy sú preto hodnotené len za deväť rokov – od roku 2008 do roku 2016. Taktiež v CREUČ neboli v skúmanom období zaznamenávané ohlasy na umelecké diela, takže bol porovnávaný len počet umeleckých výstupov. Ako mierka pre porovnanie, alebo benchmark, slúžil priemer počtu umeleckých výstupov na jedného člena vedeckej a umeleckej rady za deväť sledovaných rokov. Tento priemer bol vypočítaný na základe počtu umeleckých výstupov vydeleného počtom všetkých členov sledovaných vedeckých a umeleckých rád na Slovensku, ktorí mali nejaký výstup. Táto hodnota bola 21,3.
Na základe konzultácie s odborníkom, ktorý sa podieľal na akreditácii umeleckých fakúlt a VŠ v minulosti, boli hodnotené nasledovné kategórie CREUČ, ktoré majú určitú výpovednú hodnotu o vplyve umeleckej tvorby na myslenie v danej oblasti:
• ZZZ závažný samostatný výstup (dielo alebo podujatie) väčšieho rozsahu v renomovanej zahraničnej inštitúcii alebo na podujatí, __ZZY __závažný samostatný výstup väčšieho rozsahu v renomovanej domácej inštitúcii;
• ZYZ závažný skupinový výstup väčšieho rozsahu v renomovanej zahraničnej inštitúcii, ZYY závažný skupinový výstup väčšieho rozsahu v renomovanej domácej inštitúcii;
• ZXZ závažný samostatný výstup menšieho rozsahu v renomovanej zahraničnej inštitúcii, ZXY závažný samostatný výstup menšieho rozsahu v renomovanej domácej inštitúcii;
• ZVZ závažný skupinový výstup menšieho rozsahu v renomovanej zahraničnej inštitúcii, ZVY závažný skupinový výstup menšieho rozsahu v renomovanej domácej inštitúcii.
Výsledky hodnotenia vedeckých a umeleckých rád sumarizuje tabuľka T_5.2.9.3. Hlavným zistením je, že len malá časť z 84 vedeckých rád, ktoré boli hodnotené, v porovnaní s vedcami v zahraničí v rámci výstupov vo WoS mala nadpriemerný výkon (štyri), alebo tesne podpriemerný, ale ešte stále veľmi blízko k svetovému priemeru (tri). Podobná situácia je aj pri zvyšku vedeckých rád, kde boli výstupy ich členov vzájomne porovnávané v rámci CREPČ. Len osem z takýchto 54 rád malo celkový výkon nad priemerom produktivity vedeckých rád a dve boli tesne pod priemerom. Pri vedeckých a umeleckých radách boli len dve z jedenástich nad priemerom, jedna priemerná s hodnotou 100 % a zvyšok bol nižšie pod priemerom.
Tabuľka T_5.2.9.3 Výkonnosť vedeckých a umeleckých rád v porovnaní so svetovým alebo slovenským priemerom
Analyzované dáta indikujú, že len malá časť vedeckých rád ako celkov sa pohybuje okolo svetového priemeru vedeckej produktivity a podobne je to aj pri vedeckých a umeleckých radách porovnávaných s priemerom výkonov na Slovensku. Toto otvára otázku, ako naše vedecké a umelecké rady formujú kvalitu vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti na VŠ, na ktorých pôsobia. Táto otázka je v súčasnosti ešte pálčivejšia v súvislosti s novou právomocou vedeckých a umeleckých rád schvaľovať vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania, ktorý musí byť v súlade so štandardmi definovanými Slovenskou akreditačnou agentúrou.14 Práve tento súlad bude hodnotiť Slovenská akreditačná agentúra a na tomto základe rozhodovať o akreditácii študijných programov, ako aj habilitačného a inauguračného konania.15 Inými slovami, vedecké a umelecké rady majú zásadnú úlohu v bytí a nebytí VŠ a ich fakúlt, keď od nich závisí ich budúca akreditácia a teda možnosť poskytovať štúdium či realizovať kariérny rast zamestnancov VŠ. Rovnako je otázka, ako napĺňajú svoju úlohu pri kariérnom raste akademikov a pri ovplyvňovaní toho, kto na základe kritérií, ktoré vedecké a umelecké rady schvaľujú, obsadí funkcie profesorov a docentov, ktorí sú garantmi študijných programov.
Autor:
Renáta Hall
