Otázka informačno-komunikačnej prístupnosti a dostupnosti študijných materiálov je kľúčová najmä pre študentov a študentky so zrakovým postihnutím, ale aj pre iné skupiny študentov, ktoré majú podľa vyhlášky nárok na podporu pri zabezpečovaní základnej študijnej literatúry, podkladov z prednášok a zadaní z cvičení. Ide o nepočujúcich či nedoslýchavých študentov, študentov s postihnutím horných alebo dolných končatín, ale aj o študentov s psychickým ochorením, autizmom či inými pervazívnymi ochoreniami a poruchami učenia.
Podľa vyhlášky upravujúcej minimálne nároky študenta so ŠP má študent so zrakovým postihnutím nárok mať prístup k informáciám týkajúcim sa štúdia bezbariérovým spôsobom. Pod bezbariérovosťou sa pritom rozumie činnosť bez pomoci inej osoby, s využitím asistenčných technológií. Používateľmi asistenčných technológií nie sú však len ľudia so zrakovým, ale tiež sluchovým a telesným postihnutím a s poruchami učenia.1
Pri posudzovaní informačno-komunikačnej prístupnosti akademického prostredia sa sleduje najmä kvalita webových aplikácií, ktoré sú súčasťou webových stránok, akademických informačných systémov či katalógov knižníc. Zaujímavá z tohto pohľadu je aj webová aplikácia Evidencia záverečných prác, ktorej rozhranie je využívané na mnohých VŠ na Slovensku.
Podľa odborníkov je úroveň technológií v súčasnosti na takom stupni, že osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť plnohodnotne pristupovať k informáciám na webových stránkach a používať webové aplikácie. Ako však dodávajú, podmienkou je správne dodržiavanie platných štandardov pri navrhovaní a tvorbe webového sídla alebo aplikácie.2 Ak sa tieto štandardy nedodržia, dôjde k zníženiu úrovne prístupnosti celého webového sídla, aplikácie. Ako ukázal prieskum realizovaný v rámci projektu UNIALL3 na vybraných vysokoškolských inštitúciách, situácia je z tohto pohľadu veľmi neuspokojivá. Výsledky testovania 47 webových sídiel (z toho 43 webových stránok fakúlt/univerzít a 4 online katalógov univerzitných knižníc) sú pre dotknuté skupiny študentov so ŠP veľmi nepriaznivé. 94 % z nich dosiahlo v roku 2016 v testovaní najhorší výsledok.4 Preukázala sa na nich veľmi nízka úroveň prístupnosti. Najvyššiu úroveň nedosiahlo ani jedno z testovaných webových sídiel. Dobré hodnotenie sa neušlo ani online katalógom univerzitných knižníc. U troch z nich sa preukázala veľmi nízka prístupnosť u jedného nízka. Podobná je aj skúsenosť respondenta To dá rozum, ktorý sa zapojil do rozhovorov. Absolvent VŠ, ktorý v súčasnosti poskytuje podporu študentom so ŠP upozorňoval na viaceré informačno-komunikačné bariéry: Teraz máme tie knižničné informačné systémy na registráciu záverečných prác, máme centrálny register záverečných prác a podobné. Niekde na to mysleli, niekde nie. Z nasledujúcej odpovede nevidiacej študentky je zrejmé, že webové sídla nie sú zďaleka z hľadiska dostupnosti informácií jediným problémom. Zlepšovanie prístupnosti akademického prostredia si vyžaduje mnoho úprav: Je to pre mňa bludisko, keď mám pravdu povedať, lebo čísla na dverách sú malé a strašne dlho mi trvá [sa zorientovať]. Keď už viem, kde čo je, tak je to okej, ale keď mám niečo nájsť, tak je to pre mňa ťažké hľadať, lebo fakt je to strašne zle označené. Takisto aj menovky, keď hľadám nejakého konkrétneho vyučujúceho alebo niekoho, je tam problém.
Organizácia štúdia na VŠ je v súčasnosti založená na elektronických systémoch. Indexy či papierové hárky, na ktoré sa študenti zapisovali na skúšku, sú už minulosťou. Od každého študenta sa očakáva, že sa bude dobre orientovať v akademickom informačnom systéme. Ako však tvrdí predstaviteľ ministerstva školstva, ktorý sa otázkou podpory študentov so ŠP zaoberá, pre týchto študentov systémy nie sú prispôsobené a bez asistencie ich nevedia používať. Rovnaký názor vyjadril aj zástupca občianskeho združenia pre ľudí s telesným postihnutím: Vysokoškolské informačné systémy sú dosť neprístupné. Častokrát sa ľudia so zrakovým postihnutím strácajú v tomto systéme a nie sú prispôsobené ani podľa súčasne platných právnych predpisov. Alebo keď sú prispôsobené, tak nie do bodky. [...] Tak či tak potrebujú asistenciu, lebo sú tam nejaké zádrhely. Podľa dlhoročnej koordinátorky z centra podpory pre študentov so ŠP ide o dôsledok šetrenia finančných prostriedkov: To sa dosť vysoké školy zdráhajú. Viete, sú to peniaze naviac. U nás aj ten akademický systém nie je dobre prístupný pre nevidiacich, pre slabozrakých, kontrast a podobne.
Za pravdu účastníkom rozhovorov To dá rozum dávajú aj výsledky prieskumu UNIALL, v rámci ktorého sa v roku 2015 testovali akademické informačné systémy používané na viacerých VŠ.5 Všetky tieto systémy vykazovali v čase testovania odchýlky od normy a znižovali tak prístupnosť informácií pre určité zdravotne znevýhodnené skupiny študentov.6 Testovanie napríklad ukázalo, že všetky aplikácie obsahujú niekoľko komponentov, ktoré nie sú vôbec prístupné z klávesnice. Ako sa v záverečnej správe uvádza, tento stav znevýhodňuje všetkých používateľov, ktorí pri práci s počítačom nemôžu používať myš.7 Viaceré systémy predstavujú problém pre nevidiacich. Niektoré komponenty sú totiž pre používateľov čítača obrazovky neprístupné. Nedostanú správnu informáciu, alebo sa o nej nedozvedia.8 Hoci tieto výsledky odkazujú na situáciu v roku 2016, je možné, že informačná prístupnosť sa zásadne nezlepšila. Vysoké školy totiž zotrvávajú v používaní zakúpeného akademického informačného systému spravidla dlhé obdobia.
Podľa vyhlášky majú viaceré skupiny študentov so ŠP nárok na zabezpečenie študijných materiálov v prístupnej forme. Podľa získaných dát v rámci rozhovorov To dá rozum môžu mať vysoké školy problém so zabezpečením materiálov pre nevidiacich, resp. slabozrakých študentov. Ako skonštatoval účastník rozhovoru, ktorý poskytuje podporu študentom so ŠP: Nie vždy sú dostupné konkrétne knihy. Pri matike je to dosť bežné. Keby to potrebovali v Braillovom písme, tak je dosť veľký problém. Lebo to nie je možné len tak preložiť do Braillovho písma, lebo ten nevidiaci študent je veľmi špecifický a on potrebuje tie texty aj upraviť. Problémy pociťované na vlastnej koži opísala slabozraká študentka: So skriptami je problém. Keď sú iba v tlačenej verzii a proste majú malé písmo, tak je to pre mňa sťaženie. Z jej ďalších slov sa dá usudzovať, že na škole kde študuje zlyháva aj podpora, čo sa týka zabezpečenia pomôcok. Riešenia ako uľahčiť jej štúdium totiž zjavne existujú: Keď som napríklad videla, ako to prebieha na niektorých základných školách. Že majú k dispozícii tablety, [...] tak to vidia aj na tých tabletoch. Napríklad by som nemusela riešiť to, že sú tam nejaké veci na premietačke alebo nejaké materiály, že by mi proste všetko prišlo [na tablet], kde si to môžem prečítať, zväčšiť veľkosť v tom momente, keď to potrebujem.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Dušan Šimšík
