V základných školách podľa učiteľov dominuje práca v malých skupinách, frontálna výučba je až treťou najčastejšie označovanou organizačnou formou výučby
Viac ako polovica učiteľov a učiteliek základných škôl preferuje podľa dotazníkového prieskumu To dá rozum vo výučbe prácu v malých skupinách. Druhou najčastejšie označovanou organizačnou formou učiteľmi základných škôl bola práca žiakov vo dvojiciach a treťou frontálne vyučovanie (pozri graf G_3.2.1.2.3.1). Individuálne vyučovanie neoznačila ako často využívanú formu výučby ani tretina učiteľov základných škôl. Menej ako pätina učiteľov zaradila medzi svojich 6 najčastejšie uplatňovaných metód a foriem exkurziu a necelé 4 % z nich samoštúdium. Prehľad aplikovaných foriem výučby naznačuje, že učitelia si uvedomujú význam spolupráce medzi žiakmi. Na druhej strane, preferované metódy, ktoré v tejto položke dotazníka označovali ako často využívané vo výučbe (pozri graf G_3.2.1.2.3.1), nenaznačujú dominanciu skupinovej práce alebo práce vo dvojiciach. Výklad a rozhovor o téme sú typickými metódami, ktoré sa realizujú zvyčajne frontálne. Naproti tomu, metódy, akými sú bádateľské metódy, experimenty realizované žiakmi či metódy praktickej práce nepatria podľa učiteľov základných škôl medzi dominantne aplikované a ich realizácia je viazaná na prácu v skupine alebo vo dvojici. Jedným z vysvetlení (ak si odmyslíme to, že učitelia volili sociálne žiaducu odpoveď) je to, že učitelia si zamieňajú skupinovú prácu s rozložením školského nábytku do útvarov umožňujúcich skupinovú prácu, avšak v skutočnosti prevažuje v týchto skupinách frontálne vyučovanie alebo samostatná práca. Inými slovami, učitelia síce žiakov usporiadajú do skupín, ale všetci pracujú na rovnakej úlohe, resp. prebieha spoločne rozhovor o téme, počúvajú výklad učiteľa alebo pracujú v pracovnom zošite. Zvyčajne táto práca žiakov, i keď sediacich v skupinách, prebieha potichu, bez vzájomnej interakcie medzi deťmi. Proces práce v skupinách alebo vo dvojiciach je učiteľmi občas vnímaný ako strata disciplíny v triede, čo súvisí najmä so živou diskusiou medzi deťmi, výmenou názorov, hľadaním riešenia. Počas skupinovej práce alebo práce vo dvojiciach je prirodzené, že je v triede pracovný ruch, čo sa však nemôže zamieňať s nedostatkom disciplíny. Práve naopak, komunikácia o téme medzi žiakmi poukazuje na ich sústredenie sa na učenie sa, ale aj na výmenu skúseností.
Graf G_3.2.1.2.3.1 Názor učiteľov a učiteliek základných škôl na preferované organizačné formy výučby
Štátna školská inšpekcia vo svojej správe potvrdzuje prevahu frontálneho vyučovania v školách a nízku variabilitu uplatňovaných foriem výučby
Správa Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) o stave pedagogického riadenia uvádza, že prevládajúcou organizačnou formou je práve frontálne vyučovanie1. V správe sa tiež uvádza, že učitelia nevytvárali dostatočný priestor na kooperatívne vyučovanie, čo potvrdzuje aj nespokojnosť učiteľov stredných škôl s úrovňou pripravenosti prichádzajúcich prvákov na prácu v skupine (tabuľka T_3.2.1.2.3.1). Na prevahu frontálnej výučby upozorňuje aj správa o faktoroch ovplyvňujúcich úroveň vzdelávania žiakov v základnej škole v oblasti čitateľskej gramotnosti2. Frontálna práca však podľa tejto správy prevažuje v menej úspešných školách a často je prepájaná s prevahou odovzdávania hotových a pre všetkých žiakov rovnakých poznatkov alebo hlasným či tichým čítaním. Správa ŠŠI3 tiež upozorňuje na to, že nedostatok príležitostí pre žiakov spolupracovať v skupine a spoločne diskutovať viedlo aj k nedostatočne systematickej podpore občianskych a sociálnych kompetencií. Tento stav sa opakovane objavil aj v správe zo školského roka 2016/20174. Kriticky bol v správe ŠŠI hodnotený aj individuálny prístup a rešpektovanie potrieb jednotlivých žiakov. Podľa správy učitelia len zriedkavo optimalizovali učebnú záťaž s ohľadom na individuálne potreby všetkých svojich žiakov5. Individualizovaný prístup ku všetkým žiakom znemožňoval aj nedostatok kompenzačných pomôcok pre začlenených žiakov a žiakov s mentálnym postihnutím. Problémom, na ktorý správa Štátnej školskej inšpekcie upozorňuje, je to, že na pozorovaných hodinách prevažovalo najmä pasívne odovzdávanie poznatkov a nižšia variabilita metód a foriem výučby.
Tabuľka T_3.2.1.2.3.1
V špeciálnych školách učitelia a učiteľky preferujú najmä individuálne vyučovanie a prácu vo dvojiciach, výnimkou nie je ani frontálna výučba
Podľa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl v ich pedagogickej praxi dominuje najmä individuálne vyučovanie, ktoré považuje za často využívanú formu šesť z desiatich učiteľov. Viac ako 40 % učiteľov vníma prácu v skupinách za dominantnú organizačnú formu výučby a pre tretinu je to práca vo dvojiciach. Individuálny prístup v špeciálnych základných školách vychádza z nevyhnutnej potreby rešpektovať osobitosť každého dieťaťa, a to nielen z hľadiska uplatňovaných postupov a stratégií, ale aj obsahu vzdelávania. Toto sa darí uplatňovať, avšak za predpokladu splnenia viacerých požiadaviek. Jednou z týchto požiadaviek je aj potreba asistencie pre konkrétne dieťa alebo aj skupinu žiakov, ale aj dostupnosť potrebných kompenzačných pomôcok a pod. V prípade chýbajúcej asistencie učiteľ síce zabezpečuje individuálny prístup, avšak môže tým trpieť kvalita vzdelávania ovplyvnená napríklad časom, ktorý môže učiteľ venovať žiakovi.
Graf G_3.2.1.2.3.1 Názory učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl na preferované organizačné formy
Exkurzia je organizačne náročná, ale efektívna forma výučby, v ŠZŠ ju využíva približne jeden zo šiestich učiteľov
Približne šestina učiteľov a učiteliek špeciálnej základnej školy označila ako jednu z často aplikovaných metód a foriem výučby exkurziu. Exkurzia predstavuje z hľadiska organizácie náročnú formu výučby, čo môže ovplyvniť mieru jej aplikácie v pedagogickej praxi. Ako však upozorňovali aj učiteľky v materskej škole, táto forma výučby vytvára predpoklady na rozvíjanie viacerých zručností priamo v tzv. reálnych situáciách. Čas a energia, ktorá sa venuje príprave exkurzie alebo aspoň vychádzky, podporí rozvoj sociálnych zručností, občianskych spôsobilostí, jazykových a komunikačných zručností, a samozrejme tých vedomostí, ktoré si žiaci majú osvojiť. Od pamäťového učenia sa tak prechádza k podpore rozvíjania zručností uplatniteľných v každodennom živote aj v ďalšom štúdiu. Pomerne nízka miera využívania exkurzie ako jednej z foriem výučby v špeciálnych základných školách môže súvisieť s potrebou asistencie pri organizácii detí, resp. pri ich pohybe, ale aj dostupnosťou objektov na exkurziu. Nedostatok asistentov pre žiakov môže byť prekážkou nielen pre zaraďovanie exkurzií a vychádzok, ale aj pre využívanie celého spektra aktivizačných metód výučby, ktoré podporujú rozvoj kompetencií žiakov, ale aj pocit uplatniteľnosti a úspechu z vlastnej práce.
Autor:
Petra Fridrichová
Oponent: Alena Tomengova
