Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Prekážky v uplatňovaní aktivizačných metód výučby
Prekážky v uplatňovaní aktivizačných metód výučby

Prekážky v uplatňovaní aktivizačných metód výučby

Učitelia a učiteľky základných škôl aj špeciálnych základných škôl preferujú vo svojej výučbe využívanie rozhovoru o téme, výklad učiva alebo prácu s knihou. Bádateľské aktivity, experimenty realizované žiakmi a žiačkami, alebo metódy a techniky dramatickej výchovy či praktická práca sú využívané asi pätinou respondentov. Analýza kvalitatívnych dát prieskumu To dá rozum naznačuje, že učitelia si uvedomujú potrebu aplikácie aktivizujúcich metód výučby a podpory kooperácie medzi žiakmi. Súčasne však pomenovali niekoľko prekážok, ktoré im bránia v plnohodnotnom uplatňovaní týchto metód. Medzi hlavné prekážky učitelia zaradili nedostatok času v zmysle 45-minútových hodín, v rámci ktorých nestíhajú realizovať reflexiu aktivít, a tiež náročnosť prípravy na takýto typ hodín. Druhým typom prekážok, ktoré vyplynuli z rozhovorov, je nedostatok metodickej podpory pre učiteľov, ale aj absencia odbornej asistencie pre žiakov, ktorí z rôznych príčin takúto podporu počas výučby potrebujú.

45 minút nestačí na aplikáciu aktivizujúcich metód

Prekážkou pri využívaní bádateľských metód a experimentovania realizovaného žiakmi či žiačkami vo výučbe môžu byť aj 45-minútové hodiny

Učitelia a učiteľky zo základných škôl si v rozhovoroch realizovaných v prieskume To dá rozum uvedomovali potrebu využívania aktivizujúcich metód výučby, praktického vyučovania, skupinovej práce aj práce vo dvojiciach, avšak mnohí z nich ich vnímali ako niečo, čo sa realizuje nad štandard „bežného“ vyučovania. Súčasne mnohí z respondentov v rozhovoroch pomenovali akési prekážky častejšieho zaraďovania tejto skupiny metód do ich výučby. Častým problémom, ktorý učitelia pôsobiaci v základných školách pomenovali, bol časový faktor: Limitujú ma 45-minútové hodiny. Výhodnejšie by bolo učiť vo väčších blokoch, ale keďže vo svojej triede neučím len ja (pozn. učiteľka pre 1. stupeň ZŠ, vyučuje v 3. ročníku), nemôžem si dovoliť spojiť hodiny flexibilne tak, ako ich aktuálne potrebujem. Na experimentovanie určte potrebujem viac času, aby deti mohli premýšľať aj nad formuláciou záverov, lebo samostatne to nevedia. Výpoveď učiteľky pôsobiacej na 1. stupni ZŠ ilustruje častý problém, ktorý opisovali učitelia – limit 45-minútových vyučovacích hodín. Aj napriek tomu, že ide o organizačnú časť výučby, ktorej úpravu má v rukách vedenie školy, len v malej miere sa pristupuje k zavádzaniu vyučovania v blokoch. Iným problémom, ktorý patrí medzi časové faktory, je potreba väčšej prípravy zo strany učiteľov na výučbu: Také vyučovanie je náročnejšie na prípravu. Čiže, ak mám čas sa tomu venovať a pripraviť všetko dopodrobna, a nie vždy je na to čas popri iných povinnostiach, ktoré v škole mám. Také ako knižnica alebo aj metodické združenie, ale aj výkazy a tak. Nie je toho málo. Príprava vyučovacích hodín alebo blokov je o niečo náročnejšia a predpokladá, že učiteľ pripravuje pomôcky, premýšľa nad štruktúrou učiva, rozdelením žiakov do skupín, časovým faktorom, ale aj nad reflexiou, ktorá sa viaže k danej téme a pod. V prípade rozsiahlejších projektov, experimentov a programov môže príprava trvať aj niekoľko hodín, dokonca v rozsahu jedného pracovného dňa (8 hodín). Ak neexistuje pre učiteľov podpora na prípravu takýchto projektov, či už vo forme mentoringu alebo online zdrojov a súčasne je učiteľ zahrnutý inými pracovnými povinnosťami, môže byť zaraďovanie aktivizujúcich metód do výučby vnímané ako náročné. S týmto sa znižuje aj ochota aplikovať tento typ metód vo výučbe žiakov.

Absencia metodickej podpory

Učitelia a učiteľky pri zavádzaní nových metód výučby necítia istotu v správnosti postupu a ocenili by metodickú podporu priamo v triede

Nižšiu mieru využívania aktivizačných metód v porovnaní so spôsobmi výučby, v ktorých sú žiaci pasívnymi prijímateľmi, je možné vysvetľovať aj chýbajúcou podporou pre učiteľov aj žiakov. Učitelia v rozhovoroch prieskumu To dá rozum naznačovali, že si nie sú istí správnosťou postupu pri realizácii aktivizujúcich metód a skupinovej práce: Je to náročné na udržanie disciplíny, v triede je väčší hluk, je to náročné (...) všetko trvá dlho a nič sa nenaučia a aj tak im musím výsledok nadiktovať. V tejto výpovedi sa stretlo niekoľko obáv a problémov súvisiacich s uplatňovaním bádateľských aktivít, experimentovania realizovaného žiakmi, dramatickej výchovy aj skupinovej práce či práce vo dvojiciach. Prvým pomenovaným problémom je obava zo straty „disciplíny“ v triede. Práca v skupinách so sebou prináša v triede zvýšený hluk, pretože žiaci medzi sebou komunikujú, vymieňajú si skúsenosti, názory, hľadajú riešenia a pod. Pre učiteľa alebo vonkajšieho pozorovateľa môže tento priebeh rozhovorov medzi deťmi vzbudzovať dojem nekoordinovanosti a akéhosi „chaosu“ v triede. Súčasne však rozhovory, ktoré žiaci medzi sebou pri riešení problému vedú, môžu smerovať k vzájomnému učeniu sa, pripomínaniu si toho, čo už bolo povedané na iných hodinách, hľadaniu súvislostí a pod. Pri nesprávnom časovom manažmente (viac času na splnenie úloh, ako je potrebné) však môže vzniknúť situácia, že deti budú riešiť aj iné témy ako tie, ktoré súvisia s témou hodiny. Druhým problémom, ktorý vyplýva z výroku učiteľky, je akoby chýbajúca metodická podpora či pedagogická supervízia. Pri zavádzaní metód výučby, ktoré sú pre učiteľa nové, alebo má s nimi málo skúseností, je dôležitá podpora iného učiteľa alebo človeka, ktorý by mu poskytol spätnú väzbu súvisiacu s výučbou – vedenie rozhovoru, zadávanie inštrukcií, reakcia na pozitívne a negatívne javy a pod. Tretím, závažným problémom, je pocit, že bez výkladu učiva a nadiktovania výsledkov sa žiaci neučia. Tento pocit súvisí najmä s tým, ako učitelia chápu procesy učenia sa a preberanie zodpovednosti za výučbu. Inými slovami, učiteľ vníma len mieru svojej zodpovednosti za prebraté učivo, plnenie plánu, ale nepreberá zodpovednosť za výsledky učenia sa, ktoré v sebe zahŕňa aj osvojenie si procesov utvárania poznania1.

Pedagogické (ne)znalosti sú bariérou aktivizácie žiakov.

Veľká diverzia žiakov a žiačok v triede a nedostatočné pedagogické znalosti z oblasti vyučovacích metód a foriem obmedzujú učiteľov a učiteľky v aplikácii aktivizujúcich metód výučby

Nedostatok pedagogických asistentov v školách môže byť tiež jedným z dôvodov, prečo učitelia a učiteľky nezaraďujú aktivizujúce metódy vo výučbe. V triede mám 25 detí a z toho 5 s nejakou diagnózou. Riaditeľka odmieta žiadať o asistentov (...), takže som na to sama. Ja viem, že sa dá učiť inak, ale neviem, ako to mám zvládnuť s toľkými deťmi a naviac s piatimi, ktoré potrebujú moju pomoc, aj keď len píšeme. Podpora učiteľov a pomoc žiakom, ktorí ju potrebujú, je predpokladom na vytvorenie takých podmienok, aby sa každé dieťa mohlo plnohodnotne zapojiť do procesu učenia sa. Výpoveď učiteľky nesvedčí len o problémoch spojených s nedostatkom asistentov, ale aj o schopnosti diferencovať metódy a formy výučby pre rôznych učiacich sa, ale aj rovesnícke učenie. Aj napriek tomu, že potreba asistentov je kľúčovou otázkou pre vytváranie rovnakých šancí na vzdelávanie pre všetkých žiakov, otázka prispôsobenia prístupu k sprostredkovaniu učiva je otázkou expertnosti učiteľov. Profesionalita učiteľov sa prejavuje práve v schopnosti rozpoznať rôzne potreby učiacich sa a prispôsobiť tomu výučbu. To predpokladá osvojenie si širokého spektra metód a stratégií výučby, ktoré dokážu využívať na plnenie cieľov a rozvíjanie žiakov. Ako však poukazuje aj správa z pilotného testovania pedagogických znalostí učiteľov ITEL, slovenskí učitelia naprieč vzdelávacím systémom majú nedostatky súvisiace s poznaním rôznych metód, stratégií a foriem výučby.

Záver

Uplatňovanie aktivizujúcich metód výučby je v očiach mnohých učiteľov a učiteliek na Slovensku vnímané ako potrebné, ale zároveň ich považujú v súčasných podmienkach viac za doplnkové metódy ako ťažiskové pri nadobúdaní vedomostí a rozvíjaní zručností a schopností žiakov. Pomenované prekážky súvisia s nedostatočným časovým priestorom na realizáciu a vyhodnotenie aktivizačných metód, ale aj absenciou podpory pre učiteľov pri zavádzaní nových metód do výučby. Ak je cieľom vzdelávania aktívny prístup k osvojovaniu si vedomostí a zručností, je potrebné do výučby aplikovať také metódy, formy a stratégie výučby, ktoré budú motivovať žiakov a žiačky k objavovaniu a bádaniu v rozličných situáciách. Na to je však nevyhnuté vytvoriť také podmienky, aby učitelia mali rozsiahly diapazón metód, foriem a stratégií výučby a vedeli ich rôzne uplatňovať v závislosti od potrieb učiacich sa. Súčasne by mali byť v školách vytvorené také organizačné podmienky, ktoré aplikáciu rôznych metód umožňujú tak z časového, ako aj materiálneho hľadiska. Dôležitým predpokladom je tiež dostatok metodickej podpory učiteľom, ktorá by reflektovala priamo potreby konkrétnych vyučujúcich a podporila ich v aplikácii rozličných metód a foriem výučby tak, aby sa plnili ciele, ktoré sú stanovené.

Autor:

Petra Fridrichová

Oponent: Alena Tomengova

Zdroje:

1: Viac informácií o tejto téme v Tomengová, A. et at. Pedagogické znalosti a rozvoj profesionality učiteľov. Banská Bystrica : Belianum, 2017.


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku