Výsledky analýz však ukazujú aj rozdiely medzi školami s rôznymi zriaďovateľmi, ako aj v rámci jednotlivých vzdelávacích stupňov, čo naznačovali už rozhovory realizované v rámci prieskumu To dá rozum. Jedným z hlavných zistení, ktoré vyplynulo z analýzy dát, je to, že kým v materských školách aj v špeciálnych základných školách je tendencia vytvárať podmienky na celostný rozvoj osobnosti detí, na základných a stredných školách sa podľa riaditeľov pozornosť koncentruje na osvojovanie gramotností (čitateľská a finančná). Stredoškoláci zapojení do dotazníkového prieskumu To dá rozum potvrdili, že stredné školy sa sústredia najmä na vedomosti z predmetov, ale súčasne konštatovali, že sprostredkované informácie nepovažujú za aktuálne. Rozdiely sa preukázali aj medzi rôznymi typmi vysokých škôl, ale aj v tom, na čo sa kladie dôraz na zahraničných vysokých školách. Analýza dát z prieskumu To dá rozum odhalila, že kým na súkromných vysokých školách respondenti pociťujú, že ich škola rozvíja v oblasti motivácie aj schopnosti učiť sa, na verejných vysokých školách dominuje okrem vedomostí aj rozvíjanie matematicko-logického myslenia a na zahraničných školách vnímajú respondenti, že ich škola rozvíja v schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kritického myslenia, ale aj v prijímaní odlišnosti a rozmanitosti.
Pohľad na celostnosť a aktuálnosť obsahu v rozvoji žiakov stredných a vysokých škôl dokresľujú aj odpovede špecialistov na ľudské zdroje, ktorí sa vyjadrili k príprave na stredných a vysokých školách v kontexte toho, čo očakávajú od budúcich zamestnancov a ako sú v týchto oblastiach pripravení absolventi škôl. Zamestnanci (nízko-, stredne aj vysokokvalifikovaní) podľa týchto výsledkov spĺňajú očakávania zamestnávateľov len čiastočne, pričom tie oblasti, ktoré sú žiadané najviac (motivácia k učeniu sa a k práci, schopnosť učiť sa), spĺňajú najmenej. Naopak, formálne vzdelanie, ktoré zohráva z pohľadu zamestnávateľov najmenšiu rolu pri prijímaní, spĺňa najväčší podiel záujemcov.
Rozvíjanie širokého spektra zručností a osvojovanie si kompetencií je závislé od kvality učebného prostredia. Analýza kvantitatívnych dát prieskumu To dá rozum naznačuje, že na všetkých stupňoch vzdelávania je prevládajúcou metódou výučby výklad učiva a podľa odpovedí učiteľov a učiteliek aj rozhovor o téme. Žiaci a žiačky stredných škôl, ktorí sa zapojili do prieskumu, uvádzali, že často využívaný spôsob vyučovania je aj diktovanie poznámok. Vysokoškolskí študenti a študentky, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, uvádzali, že im učitelia na hodinách čítajú texty. Aktivizujúce formy a metódy vzdelávania, ktoré vyvolávajú u študentov väčší záujem o preberané témy a uľahčujú ich pochopenie, sa využívajú len v obmedzenej miere. Experimentovanie realizované deťmi aj bádateľské aktivity označovali ako často preferované najmä učiteľky a učitelia pôsobiaci v materskej škole, ale aj na 1. stupni základnej školy. Aj na týchto stupňoch má však silné postavenie výklad učiva. Spomedzi foriem výučby učitelia najčastejšie označovali prácu v malých skupinách, čo je však v rozpore s preferovaným výkladom učiva alebo s rozhovorom o téme, ktoré indikujú skôr frontálnu výučbu. Učitelia, ktorí využívajú vo svojej výučbe aktivizujúce metódy a skupinovú prácu, opisovali viacero problémov a prekážok. Častou bariérou je pociťovaný nedostatok času na realizáciu komplexnejších aktivít, ktorý súvisí so 45-minútovými hodinami, a teda nemožnosťou vyučovať vo väčších blokoch. Problém tiež vidia v nedostatočnej metodickej a odbornej podpore pri vlastnom experimentovaní s novými metódami a formami výučby. Na materských aj na stredných školách učitelia využívajú ako jednu z foriem výučby exkurziu. Aj keď sa na jednotlivých stupňoch vzdelávania líši spôsob, ako sa výsledky exkurzie v edukačnej praxi ďalej využívajú, učitelia v nej vidia príležitosť prepájať učivo so svetom za bránami školy. Okrem exkurzií sa prepojenie s praxou na stredných aj vysokých školách realizuje cez praxe. Prevažná časť praxí, ktoré študenti absolvujú, je povinnou súčasťou štúdia. Napriek tomu, že na nepovinných, dobrovoľných praxiach sa zúčastnila len malá časť študentov zapojených do dotazníkového prieskumu, prínosy praxe vnímali pozitívnejšie ako respondenti, ktorí ju absolvovali povinne.
Spôsoby, akými sa učí, a sústredenie pozornosti na osvojovanie si širokého spektra vedomostí a rozvíjanie gramotnosti sa pretavujú aj do spôsobov hodnotenia učiacich sa. Učitelia a učiteľky základných a stredných škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum uvádzali, že vo svojej edukačnej praxi na preverenie rozvoja vedomostí a zručností najčastejšie využívajú najmä ohlásené písomné práce alebo skúšanie pred tabuľou, prostredníctvom ktorých sa často preverujú najmä pamäťovo osvojené vedomosti, a v prípade dobre zostavených testov aj úroveň aplikácie. Tento prístup k preverovaniu vedomostí a zručností je v súlade s tým, na čo sa kladie v rozvoji žiakov dôraz – osvojovanie si spektra vedomostí z predmetov a rozvíjanie základných gramotností. Pozitívnym zistením však je, že takmer každý štvrtý učiteľ využíva na overenie rozvoja žiakov aj prezentovanie výsledkov školských projektov, ktoré sa na niektorých stredných školách stávajú aj formou maturitnej skúšky a preverujú nielen osvojené vedomosti, ale aj schopnosť žiakov využívať odborné poznatky pri riešení komplexného zadania. Len vo veľmi obmedzenej miere učitelia základných a stredných škôl v školskej praxi využívajú portfóliá, čo potvrdzujú aj odpovede žiakov stredných škôl. Paradoxne, aj keď sa na školách pri hodnotení sústredí pozornosť najmä na overovanie množstva vedomostí, ktoré si žiaci vedia vybaviť z pamäti, v dotazníkovom prieskume To dá rozum sa stredoškoláci vyjadrili, že sú spokojní s tým, ako sú v školách hodnotení. Dôvody možno hľadať najmä v tom, že žiaci nemajú skúsenosti s inými spôsobmi preverovania vedomostí a ich hodnotením, pretože tento spôsob historicky pretrváva už niekoľko generácií.
Zistenia vyplývajúce z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum k téme obsahu a foriem vzdelávania v regionálnom školstve sú rozpracované detailne a v kontexte ostatných zozbieraných dát v týchto kapitolách:
Obsah vzdelávania sa sústredí na osvojovanie vedomostí a základných gramotností, ale nerozvíja komplexne osobnosť ani nepodporuje aktívne občianstvo a etické správanie
V školách učitelia namiesto vytvárania vzdelávacieho prostredia, v ktorom prebieha cieľavedomé učenie sa a bádanie naprieč disciplínami, prevláda výklad učiva a žiaci sú pasívnymi prijímateľmi informácií
Obsah vzdelávania nie je vymedzený tak, aby učiacim umožnil popri nadobudnutí dôležitých vedomostí aj rozvinutie potrebných zručností a vytvorené príležitosti na učenie sa nepodporujú aktívne bádanie ani rozvíjanie kritického myslenia, etického správania, tvorivosti, schopnosti spolupracovať či občiansky sa angažovať. Obsah vzdelávania, ako aj spôsoby výučby sa orientujú najmä na osvojovanie spektra vedomostí z odboru na stredných a vysokých školách alebo z jednotlivých predmetov na základných školách a gymnáziách. Rozvíjanie mäkkých zručností, kritického myslenia, tvorivosti, ale aj spolupráce či etického správania a občianskeho angažovania nie je systematické a je prioritou len malého podielu škôl. Sústredenosť na osvojovanie si izolovaných vedomostí podporujú aj využívané metódy výučby, v ktorých prevládajú také spôsoby výučby, v ktorých je žiak alebo študent zväčša pasívnym prijímateľom informácií. Nedostatočná podpora rozvoja takých zručností, ktoré umožnia žiakom a študentom osvojiť si stratégie podporujúce učenie sa, komunikovať a spolupracovať s druhými ľuďmi, byť otvorení k zmenám a dobre sa s nimi vyrovnávať, riešiť rôzne typy problémov, ale byť aj angažovanými občanmi s osvojeným etickým správaním, môžu byť prekážkou pre plnohodnotný osobný, občiansky aj pracovný život. Nielen izolované vedomosti, ktoré si človek dokáže vybaviť z pamäti, ale práve rôzne typy zručností, či osobnostné predpoklady sú podmienkou pre vytváranie vízie vlastného života a hľadanie ciest k jej napĺňaniu. Práve z tohto dôvodu by sa obsah, spôsoby výučby aj hodnotenia osvojovaných vedomostí a zručností mali meniť tak, aby podporovali rozvoj osobnosti komplexne a popri potrebných vedomostiach rozvíjali aj tie zručnosti, ktoré umožnia človeku prežiť plnohodnotný život.
Autor:
Petra Fridrichová a Stanislav Lukáč
