Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Obsah vzdelávania od MŠ po VŠ
Na aký obsah sa kladie v školách dôraz?

Obsah vzdelávania od MŠ po VŠ

Obsah vzdelávania sa sústredí na osvojovanie vedomostí a základných gramotností, ale nerozvíja komplexne osobnosť, ani nepodporuje aktívne občianstvo a etické správanie

Obsah v jednotlivých stupňoch vzdelávania nie je vymedzený ani realizovaný tak, aby podporoval celistvý rozvoj osobnosti. Väčšina riaditeľov a riaditeliek, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, kladú dôraz rozvoju vedomostí z jednotlivých predmetov alebo vzdelávacích oblastí (v prípade materských škôl). Jednou z piatich oblastí, ktorým pripisujú riaditelia význam, je aj rozvoj čítania s porozumením a v prípade základných a stredných škôl aj práca s osobnými financiami. Osobnostné charakteristiky, motivačné činitele či podpora zdravého životného štýlu nepatrí medzi preferované oblasti rozvoja žiakov základných a stredných škôl, ani vysokoškolákov na Slovensku. Tieto zistenia potvrdzujú aj odpovede žiakov stredných škôl a vysokoškolákov. Dáta prieskumu To dá rozum však naznačujú rozdiely medzi stupňami vzdelávania (najmä odlišnosti materských od ostatných škôl), ale aj medzi jednotlivými zriaďovateľmi, a to aj v prípade vysokých škôl. Podobné vzdelávacie priority, ako majú materské školy (podpora spolupráce, etické správanie a pod.), deklarovali aj riaditelia špeciálnych materských aj základných škôl. Analýza dát z dotazníkového prieskumu To dá rozum odhalila aj rozdiely v tom, čo pociťujú vysokoškoláci z rôznych vysokých škôl ako školou rozvíjané oblasti. Študenti súkromných VŠ v prieskume označovali, že štúdium ich rozvíja v oblasti motivácie, schopnosti učiť sa, ako aj v podnikavosti a iniciatívnosti, častejšie než respondenti z iných typov VŠ. Dotazníkový prieskum To dá rozum sledoval aj rozdiely v tom, aké oblasti označovali študenti zo Slovenska navštevujúci vysoké školy v zahraničí. Najväčšie rozdiely v podieloch respondentov medzi študentmi na Slovensku a v zahraničí, ktorí deklarovali jednotlivé oblasti ako rozvíjané, boli zaznamenané v schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kritického myslenia a v prijímaní odlišnosti a rozmanitosti.

Pohľad na celostnosť a aktuálnosť obsahu v rozvoji žiakov stredných a vysokých škôl dokresľujú aj odpovede špecialistov na ľudské zdroje, ktorí v súvislosti so všetkými typmi zamestnancov (nízko-, stredne- aj vysokokvalifikovaní) konštatovali, že spĺňajú len limitované množstvo očakávaných zručností, pričom paradoxne tie oblasti, ktoré sú žiadané (motivácia k učeniu sa a k práci, schopnosť učiť sa), záujemcovia spĺňajú najmenej a naopak, formálne vzdelanie, ktoré spĺňa najväčší podiel záujemcov, je pre zamestnávateľov najmenej dôležitý faktor.

Zistenia vyplývajúce z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum k téme obsahu a formám vzdelávania na vysokých školách sú rozpracované detailne a v kontexte ostatných zozbieraných dát v nasledujúcich kapitolách:

V školách sa kladie dôraz na vedomosti a na čítanie s porozumením

Na všetkých stupňoch vzdelávania sa kladie dôraz najmä na vedomosti z predmetov a na čitateľskú gramotnosť

Čítať viac

Obsah vzdelávania na VŠ

Študenti vysokých škôl na Slovensku sa nerozvíjajú komplexne

Čítať viac

Záver

Obsah vzdelávania tak, ako je v súčasnosti vymedzený a realizovaný na všetkých stupňoch vzdelávania, nepodporuje komplexný rozvoj osobnosti. Vo vzdelávaní sa kladie dôraz na osvojovanie si izolovaných vedomostí z jednotlivých predmetov, avšak menší dôraz sa kladie na učenie sa v súvislostiach, analytické alebo kritické myslenie. Podľa odpovedí respondentov (riaditeľov, žiakov a študentov) sa v menšej miere ako na vedomosti kladie dôraz na osobnostný rozvoj žiakov, zdravý životný štýl či aktívne občianstvo. Ak hovoríme, že cieľom výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávania by mal byť celistvý rozvoj osobnosti, je potrebné zabezpečovať vyvážené osvojovanie si poznatkov a ich využívanie pre ďalšie napredovanie v štúdiu, ale aj v občianskom, osobnom a spoločenskom živote. Potrebné je teda podporovať taký obsah v štúdiu, ktorý človeku umožní získať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre získanie práce podľa potenciálu a vlastných predstáv. Súčasne by vzdelanie malo podporiť motiváciu v učení sa a k práci, čo je predpokladom pre kariérne napredovanie. Ak je vzdelanie jednostranne zamerané, viaceré z uvedených aspektov rozvoja osobnosti sa nenapĺňajú a teda človek musí hľadať cesty k ich získaniu inými cestami, a ostáva s pocitom, že škola nezabezpečila rozvíjanie tých oblastí, ktoré sú potrebné pre jeho následný život. Jedným z dôsledkov potom je znižovanie hodnoty a potreby vzdelávania.

Autor:

Petra Fridrichová



Analýza zistení o stave školstva na Slovensku