Dobre riadené školy vytvárajú podmienky pre kvalitnú prácu učiteľov, vedeckých a umeleckých pracovníkov, a tým aj pre kvalitné vzdelávanie učiacich sa na všetkých stupňoch vzdelávania. Aj keď zistenia z medzinárodných prieskumov poukazujú na to, že jedným z najväčších problémov je ich nedostatočné financovanie, nie je to jediný dôvod, v dôsledku ktorého v týchto oblastiach na Slovensku zaostávame. V regionálnom ani vo vysokom školstve nie sú vedúci pracovníci v oblasti riadiacich zručností profesionálne pripravovaní. Aj keď v prípade regionálneho školstva je po nástupe do riadiacej pozície povinnosť absolvovať tzv. funkčné vzdelávanie, iba malá časť riaditeľov v prieskume To dá rozum uviedla, že im reálne v praxi pomohlo. Na VŠ sa riadiaci pracovníci na riadenie pripravujú najmä prácou na nižších pozíciách, čo môže byť pozitívne pre spoznanie rôznych úrovní riadenia. Môže to však viesť aj k videniu riadenia len z perspektívy danej školy s limitovanou znalosťou iných spôsobov riadenia a cieľov rozvoja VŠ. Taktiež dlhodobé pôsobenie na rovnakej škole môže viesť k väčšej previazanosti s jej zamestnancami, čo môže robiť potrebné, ale nepopulárne rozhodnutia ťažšími.
Rozsah právomocí vedúcich pracovníkov v školstve je relatívne široký (od prevádzkových cez personálne až po odborné v rámci vzdelávania a tvorivej činnosti), ale pri ich praktickom výkone narážajú na množstvo prekážok. Jedným z nich je, že kvôli veľkému rozsahu agendy, za ktorú riadiaci pracovníci na školách nesú zodpovednosť, nemajú kapacity na kvalitný rozvoj ľudských zdrojov a pedagogického procesu, na VŠ aj na rozvíjanie vedeckej a umeleckej činnosti. To môže zhoršovať klímu školy aj celkovú kvalitu vzdelávania. Na súkromných VŠ sa javí, že personálne, ekonomické a prevádzkové otázky riešia majitelia, zatiaľ čo rektori a dekani sa sústreďujú na akademické otázky. Na analyzovaných súkromných VŠ bolo takéto rozdelenie úloh v riadení školy vnímané všetkými stranami pozitívne.
V regionálnom školstve nie sú dostatočne vyjasnené kompetencie medzi zriaďovateľmi škôl a riaditeľmi škôl, čo v praxi komplikuje ich ďalší rozvoj aj bežnú prevádzku. Pri súkromných a cirkevných školách sa zriaďovatelia spravidla aktívne zaujímajú o obsah a výsledky vzdelávania, pri školách zriadenými samosprávami to tak v mnohých prípadoch nie je. V prípade mnohých škôl zriaďovatelia zabezpečujú len také činnosti, ktoré sú pre nich zo zákona povinné, napríklad poukazovanie finančných prostriedkov, kontrolovanie hospodárenia či vyhlasovanie voľby riaditeľa školy. Personálnu a ekonomickú agendu, ako aj otázky spojené s bežnou prevádzkou ponecháva veľká časť zriaďovateľov na samotných školách, pričom práve podpora v týchto aktivitách viacerým riaditeľom chýba a odčerpáva ich kapacitu z riadenia pedagogických a odborných činností.
Na verejných vysokých školách sa ukazuje ako problém aj to, že rektori a dekani zodpovedajúci za riadenie VŠ a fakúlt môžu návrhy len predkladať, ale schvaľujú im ich akademické senáty, v ekonomických otázkach ešte aj správne rady. Schválenie v senáte podľa niektorých dekanov a rektorov dáva ich návrhom vyššiu legitimitu. Na časti VŠ sú senáty miestom presadzovania čiastkových záujmov súčastí VŠ či fakúlt proti záujmom celku. Javí sa, že senáty reprezentujú len časť študentov a zamestnancov, čo v kombinácii s absenciou systematického zbierania dát o fungovaní rôznych súčastí akademickej obce znižuje predpoklad, že VŠ je riadená tak, aby mohla plne rozvíjať svoj potenciál. Študenti, ktorí sú zastúpení v senátoch, majú relatívne silné slovo v témach ovplyvňujúcich celú fakultu či školu aj na mnoho rokov dopredu. Naopak, na najnižších úrovniach (katedra, ústav) nie sú zabezpečené podmienky na systematické zapájanie sa všetkých študentov do skvalitňovania ich vlastného štúdia a podmienok s ním súvisiacich. Taktiež rektor ako najvyšší riadiaci pracovník VŠ nemá priamy dosah na to, čo sa deje na fakultách, ktoré riadia dekani zodpovedajúci sa fakultným senátom. Dáta naznačujú, že fakulty aj nižšie súčasti VŠ (katedry, ústavy) majú tendenciu fungovať nezávisle od seba alebo dokonca až medzi sebou súťažia o študentov a zdroje. To má negatívne dopady na kvalitu vzdelávania a vedeckej a umeleckej činnosti, ktoré týmto prichádzajú o interdisciplinárny charakter a schopnosť riešiť komplexné problémy súčasnosti. Manažment VŠ má takto aj limitovanú možnosť efektívne riadiť prevádzkové a administratívne činnosti. Na riadení VŠ v akademickej oblasti sa okrem senátov podieľajú aj vedecké rady VŠ a fakúlt, ktoré by mali stimulovať kvalitu pedagogického, vedeckého a umeleckého pôsobenia. Dáta však ukazujú, že len v časti vedeckých rád dominujú vedci s medzinárodne nadpriemernými výkonmi, respektíve v lokálne špecifických spoločenských a humanitných oblastiach s nadpriemernými výkonmi v rámci Slovenska. Pri veľkej rôznorodosti poskytovaných študijných programov a výskumných a umeleckých oblastí sa ukazuje, že vedecké rady pri hodnotení kariérneho rastu, ako aj študijných programov môžu mať tendenciu často sa opierať o kvantitatívne a všeobecné indikátory. Dôsledkom toho je, že nie vždy môžu vyhodnotiť daný program či prácu jednotlivca v súlade s trendmi v konkrétnej oblasti poznania. Na súkromných a štátnych VŠ sú línie riadenia jednoduchšie. Kvantitatívne dáta To dá rozum indikujú, že študenti na súkromných VŠ majú viac možností ovplyvňovať obsah a formu svojho štúdia a zároveň sú celkovo so štúdiom spokojnejší ako študenti na verejných VŠ.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Riadenie škôl na Slovensku je relatívne autonómne, no nedostatočne podporované
Riadenie verejných VŠ je komplikované a prispieva k ich vnútornej fragmentácii
Vzdelávací systém, ktorý je efektívne riadený vďaka jednoduchým a zrozumiteľným pravidlám a odbornému riadeniu ľuďmi s líderskými schopnosťami, vytvára podmienky pre kvalitnú prácu učiteľov a akademikov a vzdelávanie i celostný rozvoj učiacich sa. Zistenia To dá rozum naznačujú, že kvalitné riadenie škôl je na všetkých vzdelávacích stupňoch sťažované komplexnosťou a podrobnosťou pravidiel a príliš rozsiahlou agendou. To vedúcich pracovníkov odpútava od strategického rozvoja škôl a skvalitňovania poskytovaného vzdelávania a vedeckej a umeleckej činnosti. Ak sú školy neefektívne riadené, odčerpáva zo škôl potrebné finančné aj ľudské zdroje. Nevyužitým potenciálom pre rozvoj škôl zostáva aj systematické zbieranie dát o fungovaní školy z pohľadu rôznorodých aktérov. Zdá sa, že chýbajú mechanizmy, ktoré by systematicky zapojili študentov a žiakov do skvalitňovania vzdelávania. Keďže systém riadenia škôl je vo viacerých ohľadoch problematický, nevytvára optimálne predpoklady na kvalitnú prácu učiteľov a akademikov a vzdelávanie učiacich sa. Na toto doplácajú nielen školy, ale celá spoločnosť. Slovensko takto prichádza o kvalitné vedecké poznanie, ľudí pripravených na plnohodnotný život, ako aj o podnety a zdroje pre ekonomický, kultúrny a spoločenský rozvoj.
Autor:
Renáta Hall a Peter Dráľ
