Formálna starostlivosť o deti do 3 rokov môže mať rôznu podobu. Môže sa realizovať v rôznych zariadeniach či centrách, ale môže mať tiež formu práce s rodinou v prirodzenom prostredí domova. Tento model sa uplatňuje najmä vo vzťahu k deťom so sociálnym či zdravotným znevýhodnením. Takéto programy sa považujú za veľmi prínosné pre rozvoj každého dieťaťa, ktoré v prvých rokoch života potrebuje prežívať predovšetkým láskyplný vzťah s matkou a otcom. Jeho ďalší vývin ovplyvňuje najmä kvalita vzťahovej väzby s rodičom, zvlášť s matkou.1 Príliš skoré odlúčenie od najbližšej osoby môže mať aj negatívny vplyv.2 Aj z týchto dôvodov sa o inštitucionálnej ranej starostlivosti vedie polemika. Ani výsledky výskumov nie sú celkom jednoznačné. Niektoré hovoria o ziskoch, iné o stratách. O tom, či zapojenie dieťaťa do inštitucionálnej ranej starostlivosti prinesie výhody, rozhoduje kvalita jeho rodinného prostredia, ako aj kvalita poskytovaných programov.3 Rozhodujúci je tiež čas, ktorý dieťa v zariadení strávi.4
V krajinách OECD bola v roku 2014 v priemere jedna tretina detí do 3 rokov zapojená do nejakého inštitucionálneho programu ranej starostlivosti. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami boli však výrazné. V severských krajinách (s výnimkou Švédska) a v krajinách Beneluxu bola zapojená do takéhoto programu viac ako polovica detí. Na druhej strane boli krajiny, kde sa inštitucionálna starostlivosť týka len veľmi malej skupiny detí. Najmenšia účasť bola zaznamenaná v susednej Českej republike a na Slovensku, kde v roku 2014 zariadenia ranej starostlivosti navštevovalo okolo 5 % detí.5 Novšie porovnávacie štúdie už pracujú s kategóriou detí od 0 do 2 rokov. Výsledky sú však veľmi podobné (graf G_4.1.3.1.1). Priemerná návštevnosť zariadení pre deti v tomto veku v rámci krajín OECD bola v roku 2016 33 %, pričom najväčšia bola v severských krajinách (okolo 50 %), a, naopak, najmenšia v krajinách východnej Európy. Obzvlášť nízka bola opätovne v Českej republike (6,8 %) a na Slovensku (5,4 %).
Graf G_4.1.3.1.1: Podiel detí vo veku od 0 do 2 rokoch v programoch ranej starostlivosti (ISCED 0 a iné registrované programy) v roku 2016 a neskôr (podľa dostupnosti)
6
Na rozdielnej účasti detí do 3 rokov na programoch inštitucionálnej ranej starostlivosti naprieč krajinami sa podpisujú viaceré faktory. Tým najsilnejším je miera zamestnanosti matiek. Je preukázané, že formálna starostlivosť o deti do 3 rokov stúpa so zvyšujúcim sa skóre návratu matiek do pracovného života. Je prirodzené, že v krajinách, kde rodičia dostávajú príležitosť stráviť čas so svojimi deťmi doma, nie sú zariadenia ranej starostlivosti také vyhľadávané. Slovensko medzi takéto krajiny patrí. Od 90. rokov 20. storočia prevláda u nás politický názor, že dieťa by malo prežiť svoje prvé roky života v osobnej starostlivosti rodičov. Tento názor sa pretavil do nastavenia systému sociálnej podpory.8 Rodič, najčastejšie matka, ktorá splnila zákonné podmienky, získava nastúpením na materskú dovolenku nárok na materské, a to najčastejšie v trvaní 34 týždňov. V prípade osamelej matky 37 týždňov, v prípade narodenia viacerých detí 43 týždňov.9 Výška materského predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu. Rodič, ktorý sa rozhodne zostať s dieťaťom doma aj po uplynutí materskej, získava nárok na rodičovský príspevok, a to až kým dieťa nedovŕši vek troch rokov. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa dokonca do šiestich rokov. Ten v roku 2019 predstavoval sumu 220,70 eura. V porovnaní s ostatnými krajinami OECD a EÚ môžu teda matky, resp. otcovia na Slovensku spolu s rodičmi v Estónsku zostať doma s deťmi najdlhšie (graf G_4.1.3.1.2). Nápomocná je i pracovnoprávna legislatíva, ktorá zabraňuje zamestnávateľom rozviazať pracovný pomer s rodičom počas čerpania materskej či rodičovskej dovolenky.10 Ak si to teda rodina môže dovoliť alebo ak nemá inú možnosť, deti na Slovensku zostávajú často až do nástupu do materskej školy v rodinnom prostredí.
Graf G_4.1.3.1.2: Platená materská a rodičovská dovolenka – počet týždňov (2016)
11
Rozhodnutie zostať s dieťaťom prvé tri roky jeho života doma nemusí byť dôsledkom len vnútorného presvedčenia rodičov. Niektorí by sa možno aj radi vrátili do práce, no nemôžu si to dovoliť. Narazia totiž na nedostatok zariadení, na ktoré by im stačil príspevok od štátu.
V mnohých krajinách je zabezpečenie ranej starostlivosti o deti do 3 rokov cielenou stratégiou boja proti starnutiu populácie. Ponuka programov prichádza ako pomoc rodičom, ktorí sa snažia zosúladiť pracovný a rodinný život. Je preukázané, že túto pomoc vyhľadávajú najmä vysokovzdelané matky.12 Slovensko patrí medzi tie krajiny Európy, ktoré starnú najrýchlejšie.13 Napriek tomu majú rodičia detí do 3 rokov na Slovensku návrat do práce sťažený. Štát síce poskytuje pracujúcim a študujúcim rodičom príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku (v prípade detí s nepriaznivým stavom až do 6 rokov veku), no možností, ako ju zabezpečiť, nie je veľa.
Prvou možnosťou je zabezpečenie starostlivosti o dieťa inou osobou (napr. starý rodič). V tom prípade však štát prispieva len sumou 41,10 eura. Od roku 2016 môžu rodičia požiadať aj o príspevok na umiestnenie dieťaťa do samosprávou alebo obcou zriadenej materskej školy (najviac 80 eur mesačne).14 Túto možnosť však mnohí rodičia nemôžu využiť, keďže kapacity miest v materských školách sú nepostačujúce a v niektorých obciach a mestách majú riaditelia problém prijať aj deti staršie ako 3 roky. V roku 2017 navštevovalo samosprávou zriadenú materskú školu 13 % 2-ročných detí. V Bratislavskom kraji, kde je najväčší boj o miesto v MŠ, mnohí rodičia detí mladších ako 3 roky pravdepodobne neuspeli. MŠ tu navštevovalo len 4,5 % 2-ročných detí, čo je podstatne menej ako priemer v rámci krajiny.
Poslednou možnosťou rodičov je využiť služby súkromných materských škôl alebo zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov, tzv. detských jaslí (ďalej jasle). Výška štátom poskytovaného príspevku je v tomto prípade max. 280 eur mesačne.15 Príspevok postačuje väčšinou len na pokrytie výdavkov samosprávou či obcou zriadených jaslí. Tých bolo vo februári 2019 na Slovensku len 37. Situácia v jednotlivých krajoch je rôzna (tabuľka T_ 4.1.3.1.1). V Bratislavskom boli všetky kapacity miest sústredené v hlavnom meste. No pri referenčnej populácii viac než 13-tisíc detí dokáže Bratislava umiestniť vo verejných jasliach len 215 z nich. V ostatných okresoch tohto kraja nemajú rodičia možnosť využívať verejné služby starostlivosti pre deti do 3 rokov. Ešte horšia je situácia v krajských mestách Košického, Nitrianskeho a Prešovského kraja. V Košiciach a Nitre majú rodičia k dispozícii len jedny verejné jasle a v Prešove ani jedny.16 Riešením pre mnohých rodičov na Slovensku sú tak neverejné zariadenia. Ich zriaďovateľmi sú živnostníci, ale i neziskové organizácie či firmy, ktoré sa snažia pomôcť svojim zamestnancom a zamestnankyniam. Aj tých je však v jednotlivých regiónoch málo, keďže nároky na ich prevádzkovanie sa prijatím novely zákona o sociálnych službách17 v roku 2017 (tzv. jasličkového zákona) zvýšili a pre mnohé dovtedy prevádzkované jasle boli likvidačné. Ceny v tých, ktoré majú rodičia k dispozícii, sú pomerne vysoké. Pohybujú sa spravidla v rozpätí od 300 do 500 eur mesačne vrátane stravného. Pre mnohé matky (prípadne otcov) je preto návrat do zamestnania finančne veľmi nevýhodný, či dokonca nemožný.
Tabuľka T_ 4.1.3.1.1: Registrované zariadenia starostlivosti o deti do 3 rokov (tzv. detské jasle) – počet zariadení a kapacity miest v nich
Dopyt po zariadeniach ranej starostlivosti pre deti do 3 rokov celosvetovo stúpa. V rámci OECD krajín ide priemerne o 8 % nárast medzi rokmi 2005 a 2014.18 Návrat do práce volia čoraz častejšie aj rodičia na Slovensku. Štátnu podporu vo forme rodičovského príspevku môžu síce čerpať v porovnaní s ostatnými krajinami dlhšie, no výška príspevku nahrádzala v sledovanom období len 23 % priemerného hrubého príjmu. Väčšina krajín OECD pritom ponúka výhody, ktoré nahradia približne 40 % až 60 % predchádzajúcich zárobkov.19 Návrat na pracovný trh prirodzene vedie k zvýšenému záujmu rodičov o inštitucionálnu starostlivosť o dieťa. Dopyt po týchto programoch stúpa aj v súvislosti so zvyšovaním dôchodkového veku. Nie všetky rodiny sa môžu spoľahnúť na pomoc starých rodičov. Vo väčšine krajín, v ktorých v 80. a 90. rokoch 20. storočia stúpal trend domácej starostlivosti, počet detí v opatere rodinných príslušníkov v súčasnosti dramaticky klesá.20
Stúpajúci záujem o umiestnenie dieťaťa v zariadení ranej starostlivosti na Slovensku možno dokladovať rastúcim počtom poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa zvýšil medzi rokmi 2015 a 2017 priemerne viac ako o 30 % (graf G_4.1.3.1.3). Okolo 70 % týchto prostriedkov sa pritom využilo na pokrytie výdavkov v zariadeniach starostlivosti o deti.21 O záujme rodičov o tieto služby vypovedá aj dynamický nárast prevažne neverejných prevádzkovateľov týchto zariadení. V druhom polroku roku 2018 sa zaregistrovalo do centrálneho registra 81 nových subjektov. Obce a mestá zriadili v období júl – december 2018 dve nové zariadenia starostlivosti o deti do 3 rokov.22
Graf G_4.1.3.1.3: Počet poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa za obdobie 2012-2017
23
Detské jasle sú v zmysle zákona sociálnou službou realizovanou ambulantnou formou. V zmysle tradície sú dodnes chápané predovšetkým ako služba rodičom. Ciele politiky ranej starostlivosti sa však vo svete postupne odkláňajú od sociálnej témy uspokojovania rodičovských potrieb. Do popredia sa dostáva pedagogický diskurz o jej význame pre rozvoj dieťaťa a jeho ďalšiu vzdelávaciu dráhu.
Hoci podľa zákona24 majú jasle poskytovať aj výchovu, ďalšie usmernenia ako realizovať pedagogickú činnosť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevydalo. V zariadeniach pre najmenších môžu v zmysle zákona pracovať zamestnanci a zamestnankyne, ktoré ukončili také stredné odborné vzdelávanie, vďaka ktorému si osvojili teoretické poznatky a praktické zručnosti z oblasti starostlivosti o dieťa. Túto činnosť môžu vykonávať aj osoby, ktoré absolvovali akreditované kurzy opatrovania detí. Ich pedagogická činnosť však nie je ďalej nijak usmerňovaná. Potvrdila to v rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum aj zamestnankyňa detských jaslí: Nemáme nič také. Nejaké metodické usmernenia nemáme. Pracovníčky v tomto segmente nemajú ani rámcový výchovno-vzdelávací program, ktorý by zabezpečil kontinuitu s programom predškolského vzdelávania a zjednotil postupy v jednotlivých zariadeniach. Ak takýto program chýba a neexistujú ani žiadne metodické usmernenia, existuje možnosť, že v niektorých zariadeniach sa výchovnej činnosti venuje len okrajová pozornosť. V iných sa ich zamestnankyne vracajú do minulosti a hľadajú pomoc v dokumentoch z dôb socializmu. Jedna z nich na otázku, či tvoria výchovný program pre deti, odpovedala: Viete čo, tento výchovný program u nás funguje už od 70., 80. rokov. Ale to už nie je záväzné. Vychovávateľky či zdravotníčky pracujúce v tzv. detských jasliach nemali roky príležitosť rozvíjať si svoje pedagogické spôsobilosti. Keďže od roku 1993 do roku 2017 neboli regulované, ďalšie vzdelávanie sa v tejto oblasti bolo len záležitosťou vôle a samoštúdia jednotlivcov. Hovoria o tom aj slová riaditeľky detských jaslí v Trnavskom kraji: Jasličky nepatrili nikam. Takže sme sa s nikým neradili, že aké metódy sú nové alebo tak. Žiadne semináre, žiadne schôdze, že čo je dobré, čo by sme mali, to nebolo.
Kým bude starostlivosť o deti v ranom veku ponímaná len ako sociálna služba, nemožno očakávať, že začnú tzv. detské jasle plniť pedagogickú funkciu. Rovnako nemožno očakávať, že sa vytvoria podmienky pre systematický profesijný rast v oblasti pedagogickej práce ich zamestnancov a zamestnankýň. Rovnako v tejto chvíli nemožno očakávať, že by pedagogická činnosť v zariadeniach ranej starostlivosti bola monitorovaná. Kontrola sa v zmysle zákona vzťahuje na kritériá, štandardy a indikátory kvality sociálnych služieb.26 Sleduje sa tiež hygiena a miera zdravotných rizík, ktorá spadá do kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR, pričom v roku 2017 vyhovelo všetkým stanoveným požiadavkám 87 % zariadení. Vo zvyšných sa našli drobné nedostatky, ktoré pravdepodobne neovplyvňujú zdravie detí.27 Informácie o tom, či a ako sa v detských jasliach realizuje výchovno-vzdelávacia činnosť na Slovensku, nemáme.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
