Viacročné gymnáziá mali byť po vzore historickej tradície školami pre intelektuálnu elitu. Tento zámer však stroskotal. Od začiatku sa počítalo s tým, že tento typ školy bude určený pre 7 – 8 %, max. 10 % populácie. Žiaci mali byť vyberaní na základe prísnych prijímacích skúšok, ktoré zabezpečia, že sa do viacročných gymnázií dostanú len tí intelektovo najschopnejší. V prípade osemročných gymnázií sa však vymkla spod kontroly najmä situácia v Bratislavskom kraji, kde do ich lavíc smerovala v niektorých rokoch takmer štvrtina populačnej skupiny žiakov a žiačok (graf G_4.3.1.2.1). V roku 2018 klesol počet žiakov v tomto regióne v dôsledku zavedenia kvóty pre osemročné gymnáziá. Podľa školského zákona1 počet žiakov prvého ročníka už nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka. Hlavné mesto však dostalo výnimku. V prípade škôl na území Bratislavy tak v školskom roku 2018/19 nesmelo do prvého ročníka nastúpiť viac ako 10 % žiakov z daného populačného ročníka.2 Toto obmedzenie sa však netýka žiakov a žiačok, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.3 Kvóty tiež neplatia pre súkromné a cirkevné osemročné gymnáziá, ak si nenárokujú čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Počet novoprijatých žiakov v tomto type školy sa tak môže napriek obmedzeniam zvyšovať.
Graf G_4.3.1.2.1: Podiel novoprijatých žiakov v osemročných gymnáziách na celkovú populáciu detí v sledovanom veku s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji – vývoj od roku 2003 po súčasnosť
45
Hoci čísla hovoria o tom, že situácia v ostatných krajoch bola a je priaznivejšia (pozri tabuľka T_4.3.1.2.1), výpovede riadiacich pracovníkov a pracovníčok základných škôl naznačujú, že ani osemročné gymnáziá v iných regiónoch nie sú určené len pre skupinu prospechovo najlepších. V rozhovore, ktorý sa konal v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, zdieľal riaditeľ základnej školy v Trnavskom kraji takúto skúsenosť: Od nás odišli štyria. Dvaja, ktorí tam patria a dvaja, ktorí nie. Trojky-štvorky mali a odišli a zobrali ich. Ustúpenie od prijímacieho konania a dôsledného výberu nadaných žiakov pripisoval snahe osemročných gymnázií prežiť v prostredí konkurencie: Kritérium je to, že prijať deti. Aby som dostal peniaze. [...] A hovorím, že horko-ťažko tú jednu triedu pozbierali [...]. Podobnú skúsenosť zdieľala aj zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Trenčianskom kraji: Takže zo stopäťdesiatich žiakov vám tridsať zoberú niekam preč. Akože, neprišlo mi to také, že je to výber, ale že je to skôr nábor“. Podľa tejto respondentky je boj o žiaka cítiť najmä v posledných rokoch, keďže v okruhu 25 kilometrov sa nachádzajú už štyri osemročné gymnáziá: [...] nám sa tam trebárs od nás zo školy hlásilo tridsať, štyridsať detí a zobrali desať. Čiže robili naozaj výber. Teraz sa robil nábor. Lebo máme ich pätnásť. Ešte potrebujeme dva kusy, aby sme mohli otvoriť triedu... Výpoveď zástupkyne riaditeľa v inom kraji zas naznačuje, že na osemročné gymnáziá neodchádzajú len žiaci a žiačky, ktorí boli na základe diagnostikovania zaradení do tried pre nadané deti: Akonáhle príde ten druhý stupeň, tam nastane odliv ešte aj z klasickej triedy na tie gymnáziá. Máme tu dve v [názov mesta], čo je dosť veľa by som povedala vzhľadom na také mesto. Takže vlastne je to mínus aj pre tie bežné triedy [nielen pre triedy pre nadaných žiakov].
Tabuľka T_4.3.1.2.1: Podiel novoprijatých žiakov v osemročných gymnáziách na celkovú populáciu 11-ročných detí s trvalým bydliskom v jednotlivých krajoch za posledných 5 rokov
67
Hoci na Slovensku chýba pedagogický výskum zameraný na sledovanie dosahov diferenciácie vzdelávacích dráh, existuje mnoho zahraničných, ktoré opakovane potvrdzujú, že rozdeľovanie žiakov do rôznych vetiev podľa výkonnosti nemá žiadny vplyv na celkové vzdelávacie výsledky ani v jednej skupine.8 Niektoré dokonca ukazujú, že vedie k zhoršeniu priemerných vzdelávacích výsledkov.9 Potvrdzujú to aj výsledky medzinárodných testovaní (PISA, PIRLS), podľa ktorých skorá selekcia vzdelávacej dráhy negatívne ovplyvňuje výsledky tak žiakov, ktorí dosiahli v testovaní lepšie výsledky, ako i tých, ktorým sa darilo horšie.10 Pochybnosti o tom, že osemročné gymnáziá sú pre nadaných žiakov a žiačky lepšou voľbou, vyvolávajú aj výsledky posledných troch kôl PISA testovania, v ktorých sa preukázal významný pokles v podiele žiakov osemročných gymnázií v tzv. top výkonovej skupine, teda v skupine žiakov, ktorí dosiahli najviac bodov v testových úlohách. Najciteľnejší prepad bol zaznamenaný vo výsledkoch testovania matematickej gramotnosti, kde podiel žiakov osemročných gymnázií v najvyšších TOP úrovniach klesol o 12,4 % oproti meraniam v cykle PISA 2012. Pokles bol však zaznamenaný aj pri porovnávaní výsledkov v oblasti prírodovednej a čitateľskej gramotnosti.11 Otázka, či podchytenie talentov v nižšom veku má očakávaný efekt, je relevantná aj pri zohľadnení skutočnosti, že výsledky žiakov osemročných gymnázií v testovaní PISA 2015 sú porovnateľné s výsledkami žiakov štvorročných gymnázií. V oblasti matematickej gramotnosti došlo k zmazaniu viac než 20 % rozdielu v podiele žiakov osemročných gymnázií v TOP skupinách oproti gymnazistom, ktorí prestupujú na strednú školu vo veku 15 rokov.
Odchodom žiakov s lepšími výsledkami na osemročné gymnáziá sa mení aj učebná klíma v triedach. Učitelia začnú prirodzene prispôsobovať svoje požiadavky žiakom so slabšími učebnými výsledkami. Spolu s ich klesajúcimi očakávaniami klesá aj motivácia žiakov učiť sa, čo môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu ich vzdelávacích výsledkov.
Porovnanie výsledkov testovania PISA 2015 poukazuje na priepastný rozdiel vo výsledkoch 15- ročných žiakov a žiačok osemročných gymnázií a základných škôl. Ako ukazuje tabuľka T_4.3.1.2.2, v tzv. TOP skupine sa umiestnil výrazne menší podiel žiakov a žiačok základných škôl ako v prípade osemročných gymnázií. Tento trend je zjavný vo všetkých sledovaných oblastiach.
Tabuľka T_4.3.1.2.2 Percentuálne zastúpenie žiakov v TOP skupine počas cyklu PISA 2015 – porovnanie základných škôl a osemročných gymnázií
K slabým vzdelávacím výsledkom na základných školách nie sú ľahostajní ani ich učitelia. Svoju zúfalosť z tejto situácie vyjadrovali viacerí respondenti, ktorí sa zapojili do kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Príkladom je vyjadrenie riaditeľa základnej školy v Trenčianskom kraji: [...] cítime to, hovorím aj na tej vedomostnej úrovni. Že naozaj to najlepšie odchádza a potom už taký priemer a podpriemer zostáva. Podobnú skúsenosť má aj zástupkyňa riaditeľky inej ZŠ v tom istom regióne: Väčšinou teda odídu tí najšikovnejší, tak ten potenciál tých dravých, chtivých detí, ktoré sa chcú učiť, sa zníži. Zástupkyňa riaditeľa ZŠ v Žilinskom kraji sa prihovorila za spoločné vzdelávanie a poukázala na fakt, že v prípade menších škôl či tried je odliv tých „šikovnejších“ ešte viac pociťovaný: Aby tá trieda bola taká z každého rožku trošku, to nazvem. Aby tam boli tí ťahúni. Chýbajú. My to cítime v tom vzdelávaní, hej. Že tá úroveň ide dole. Cítime to, určite. Aj vzhľadom na to, že v tých triedach sú menšie počty detí, ako bývali niekedy. Ďalšia riaditeľka ZŠ zas upozornila na problém oslabenia atraktivity školy, keďže po odchode tých najlepších sa výsledky v rámci rodičmi sledovaného testovania T9 zhoršia: To sa týka možno terajších deviatakov [väčší odliv na osemročné gymnáziá]. Ostalo tam teraz devätnásť žiakov a ostal taký priemer až podpriemer. Čo sa veľmi odzrkadlilo aj na terajších výsledkoch testovania deväť. Takže sme skončili v podstate najhoršie .
Odchod žiakov a žiačok na osemročné gymnáziá sa netýka len zhoršenia celkových vzdelávacích výsledkov základných škôl, ale aj sociálnej klímy. Ich riadiaci pracovníci v rozhovoroch pre To dá rozum upozorňovali na nežiaduce zásahy do života triednych kolektívov, ktorým sa nedá vyhnúť. Na tento problém poukázala aj zástupkyňa riaditeľky ZŠ pri komentovaní posunu odchodu žiakov na osemročné gymnáziá o rok neskôr v roku 2009: Ako, nemyslím si, že by to malo zmysel, pretože po minulé roky, keď nám odišlo trebárs desať detí z piateho ročníka, nám to veľakrát narušilo koncepciu úplne, že sme museli spojiť triedy. Čiže vytvorili ste v päťke kolektív, ktorý ste zasa potom v šestke rozbili. Z ďalšej výpovede riaditeľa ZŠ sa dá vyčítať, že vďaka odchodu žiakov na osemročné gymnáziá sa z menších kolektívov stávajú veľké, ktoré majú rozdielnu sociálnu dynamiku: Teraz myslím, že boli nejakí desiati alebo dvanásti na prijímačkách. A z toho nejakí šiesti, myslím, že nastúpili na osemročné gymnáziá. Aj v dôsledku toho my od budúceho roka musíme zlúčiť triedy, keďže nám odídu deti. Takže budeme mať dve veľké triedy. Ak aj nedôjde na základných školách k zlučovaniu tried, sociálna konštelácia v triedach, z ktorých odišli žiaci na výberové školy, sa mení. Žiaci a žiačky sa v priebehu školskej dochádzky musia rozlúčiť s mnohými kamarátmi a kamarátkami. Z vyjadrenia zástupkyne riaditeľa ZŠ v Žilinskom kraji je zjavné, že k takémuto lúčeniu nedochádza len raz: […] v piatom ročníku, keď odíde, ja neviem, päť-šesť detí, už je to veľký odliv. A potom ešte prídu bilingválne z ôsmeho ročníka, keď idú, takže teraz v deviatke nám končí osem detí. A pritom to bola trieda, ktorá bola pomerne veľká. K závažnejšej zmene sociálnej klímy triedy môže dôjsť aj v dôsledku straty učebnej motivácie žiakov, ku ktorej v nevýberových triedach nezriedka dochádza. Tá sa prejavuje aj zvýšeným výskytom problémov s disciplínou, no a ako ukázali výsledky PISA 2015, časté riešenie takýchto problémov má negatívny vplyv aj na prežívanie spolupatričnosti žiakov k škole.13
Pretlak osemročných gymnázií v niektorých regiónoch vytvára konkurenčné prostredie, v ktorom prebieha súperenie o každého žiaka. Riaditeľ strednej školy môže v zmysle zákona otvoriť triedu len v prípade, že získa minimálne 17 uchádzačov či uchádzačiek.14 Zamestnankyňa školského úradu v kraji, kde je registrovaných viac než 15 osemročných gymnázií, v rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum poukázala na napätie, ktoré medzi základnými školami a gymnáziami vzniká: Viete, keď sú rozbroje medzi gymnáziom a základnými školami, je to kvôli osemročnému gymnáziu. Tento rok tvrdia, že neotvoria, že nemajú deti. Ale ja sa bojím, aby cez prázdniny ešte nezohnali. Lebo to robia tak nepekne, viete, že riaditelia ani nevedia. Príčinou konfliktov je bezmocnosť riaditeľov a riaditeliek ZŠ prameniaca z neistoty, či v septembri nastúpia do základnej školy všetci žiaci, s ktorými počítali: Áno, to sa naši riaditelia hnevajú, že teda napríklad, že po prázdninách prídu do školy a zistia, že dieťa im neprišlo. Že išlo na osemročné gymnázium. No a tým pádom, keď nám zoberú deti... Viete, my sme malá oblasť, takže potom, keď im zoberú niekoľko detí, môže im padnúť aj celá trieda. Že trebárs môžu mať tri triedy a ostanú im dve. Tieto problémy potvrdila aj zástupkyňa riaditeľky základnej školy v tom istom kraji, ktorá upozornila aj na to, aký to má vplyv na personálnu politiku školy: […] na zamestnanosť to má, samozrejme, vplyv. Pretože nikdy sme nevedeli s istotou či budeme mať alebo nebudeme mať tie triedy. Odchod žiakov na osemročné gymnáziá, môže zjavne komplikovať tvorbu pedagogických úväzkov. V prípade, že je nepredvídateľný môže priniesť riaditeľom nepríjemné prekvapenia, ktoré môžu skomplikovať začiatok školského roka.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
