Ďalším dôležitým špecifikom vývinového obdobia dospievania, ktoré sa prekrýva s prechodom na nižší sekundárny stupeň, je „tendencia dospievajúcich diskutovať, premýšľať, špekulovať, možno až pseudofilozofovať“.1 Najmä vo výberových školách, kde je predpoklad vyššej úrovne rozumových schopností, sa môže táto tendencia objavovať s väčšou intenzitou.2 Táto danosť mladých dospievajúcich kladie nové nároky na učiteľov a učiteľky, ktorí by mali nielen prejaviť porozumenie pre túto vývinovú potrebu, ale tiež zručnosť tvoriť učebné prostredie, v ktorom bude dominovať výučba založená na dialógu a bude zacielená na rozvoj kritického myslenia. Tak na 2. stupni základných škôl, ako aj v triedach osemročných škôl by mal byť vytváraný dostatočný priestor na ústne, resp. písomné vyjadrovanie myšlienok.
Zistenia z dotazníkového prieskumu To dá rozum naznačujú, že žiaci základných škôl majú podľa učiteľov dostatočný priestor na diskutovanie a vyjadrovanie vlastných myšlienok. Tak učitelia a učiteľky 1. stupňa ZŠ, ako i 2. stupňa cez svoje odpovede deklarovali, že ich najčastejšie volenou učebnou metódou je rozhovor o téme a diskusia. Zaujímavé však je, že v prípade prvostupniarov bol zaznamenaný významne vyšší počet takýchto odpovedí (učitelia 1. stupňa 86,5 %; učitelia 2. stupňa 78,8 %). Podľa výpovedí učiteľov sa teda dá usudzovať, že žiaci a žiačky prechádzajú z prostredia, kde sa s nimi diskutuje a rozpráva viac do prostredia, kde sa táto metóda používa o niečo menej. Inak povedané, prechodom na druhý stupeň sa priestor pre rozhovory a dialóg skôr zužuje, ako rozširuje.
Na základe odpovedí v dotazníku nemožno posúdiť, čo presne učitelia chápali pod diskusiou či rozhovorom. Ako ukazujú české výskumy, v praxi môže ísť aj o jednosmernú komunikáciu od učiteľa, či učiteľky k žiakom.3 Ak by rozhovory so žiakmi mali povahu obojsmernej komunikácie, kde v popredí nie je slovo učiteľa, dalo by sa očakávať, že zo základnej školy budú žiaci odchádzať s dobre rozvinutými vyjadrovacími schopnosťami, ako aj s dobrými komunikačnými zručnosťami, medzi ktoré patrí schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory. Časté využívanie metódy tvorivého dialógu či metódy filozofovania s deťmi by zas malo viesť k primerane rozvinutému kritickému mysleniu . Ako však ukazujú výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, práve tieto zručnosti a schopnosti nemajú žiaci a žiačky na výstupe zo základnej školy dostatočne rozvinuté. Viac než polovica učiteľov stredných škôl potvrdila, že žiaci prichádzajú na strednú školu s neprimeranou úrovňou rozvoja písomného prejavu a nevedia dostatočne vyjadrovať svoje myšlienky prostredníctvom písaného textu. Viac než 40 % opýtaných vidí problém aj v schopnosti žiakov vyjadrovať sa ústne. Učitelia a učiteľky stredných škôl zdieľali v dotazníku nespokojnosť aj s úrovňou rozvoja ich schopnosti diskutovať a obhajovať svoje názory. Viac než tretina má skúsenosť s tým, že žiaci nemajú po absolvovaní základnej školy primerane rozvinuté kritické myslenie (pozri tabuľka T_4.3.2.2.1). Tieto výsledky vyvolávajú minimálne pochybnosť o tom, či učebné prostredie na 2. stupni ZŠ skutočne vytvára dostatočný priestor na uspokojenie potreby dospievajúcich mladých ľudí diskutovať, premýšľať či dokonca filozofovať.
Tabuľka T_4.3.2.2.1 Názory učiteľov a učiteliek stredných škôl na mieru rozvoja vybraných zručností a schopností žiakov na výstupe zo základnej školy
Učitelia všetkých typov stredných škôl komunikovali prostredníctvom svojich odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum, že na ich vyučovaní sa veľa rozpráva a diskutuje. Takmer 86 % učiteľov a učiteliek gymnázií označilo metódu rozhovoru o téme a diskusiu za jednu zo šiestich najviac využívaných metód spomedzi 16 ponúknutých možností. Túto odpoveď dokonca zvolilo najviac opýtaných. Žiaci však vnímajú realitu inak. V dotazníku, v ktorom mali možnosť označiť ľubovoľný počet odpovedí na otázku, ktoré metódy a formy výučby sa na ich škole najviac využívajú, zvolila odpoveď rozhovor o téme ani nie tretina žiakov a žiačok osemročných gymnázií . Tak ako v prípade úvah o kvalite výučby na základných školách, ani v tomto prípade nemožno na základe týchto dát posúdiť, ako prebiehajú rozhovory so žiakmi a do akej miery sa pri nich vytvára priestor na otvorenú diskusiu, špekulovanie či premýšľanie. Zistenia z dotazníkového prieskumu však naznačujú, že tento priestor nie je dostatočný. Len 20,1 % žiakov osemročných gymnázií uviedlo, že štúdium im pomáha v rozvoji ich kritického myslenia (pozri tabuľka T_4.3.2.2.2). Ani nie tretina (29,4 %) opýtaných označila schopnosť diskutovať a obhajovať svoje názory a písomné vyjadrovanie svojich myšlienok a názorov za jednu z oblastí, ktorú škola najviac rozvíja. O niečo viac respondentov z tohto typu strednej školy sa priklonilo k tvrdeniu, že škola ich rozvíja v ústnom vyjadrovaní názorov a myšlienok (35,3 %). Faktom však zostáva, že spomedzi ostatných odpovedí siahali respondenti na tieto voľby pomerne často, a teda sú oblasti, ktoré sú podľa názorov žiakov rozvíjané ešte menej. Naopak, výsledky naznačujú, že štúdium na osemročných gymnáziách posúva žiakov a žiačky najviac vo vedomostiach z jednotlivých predmetov, v znalosti cudzieho jazyka či matematicko-logickom myslení . Obraz o tom, v akej miere sa na stredných školách so žiakmi diskutuje, dotvárajú aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi učiteľmi vysokých škôl, ktoré by mali byť pre študentov osemročných gymnázií priam automatickou voľbou. Respondenti svojimi odpoveďami potvrdili, že žiaci prichádzajúci zo stredných škôl nemajú dostatočne rozvinutú schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory. Zhodla sa na tom viac než polovica učiteľov a učiteliek vysokých škôl. Táto schopnosť sa dokonca zaradila medzi prvé tri najviac problematické oblasti rozvoja spomedzi 22 ponúknutých možností.
Tabuľka T_4.3.2.2.2: Názory žiakov a žiačok osemročných gymnázií na to, v čom ich štúdium najviac rozvíja
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
