Pracovný portál profesia.sk1 pre účely projektu To dá rozum vyhodnocoval, do akej miery sa čerství absolventi a absolventky VŠ na Slovensku po absolvovaní svojho štúdia zamestnávajú v odboroch, ktoré vyštudovali. Zdrojom údajov boli životopisy absolventov a absolventiek VŠ vytvorené na portáli profesia.sk (nejde teda o reprezentatívnu vzorku), v ktorých uviedli, že v období rokov 2013 – 2015 skončili štúdium na pedagogickej fakulte a zároveň si počas tohto obdobia aktívne hľadali prácu. Z grafu G_2.1.2.1 vyplýva, že najväčší podiel čerstvých absolventov pedagogických fakúlt (až 46 %) sa hlási na pozíciu „administratívneho pracovníka, referenta“. Tieto dáta indikujú iba prejavený záujem o nejaké profesie a nedokazujú, akú pozíciu daní uchádzači nakoniec prijali. Napriek tomu zistenie, že najväčší podiel absolventov učiteľských odborov sa hlási na neučiteľskú pozíciu, predstavuje vážny problém. Vyštudovaní učitelia a učiteľky sa vo vysokej miere hlásia aj na pozíciu sekretárky, recepčnej a personalistu.
Graf G_2.1.2.1: Pozície, na ktorých najčastejšie hľadali prácu absolventi a absolventky pedagogických fakúlt v období 2013 – 2015
1
Súčasní vysokoškolskí študenti a študentky učiteľstva a iných pedagogických vied však v prieskumoch zväčša nepriznávajú, že by po skončení štúdia nechceli pôsobiť v učiteľskej profesii. Podľa online prieskumu To dá rozum, na ktorom sa zúčastnili študenti a študentky učiteľstva a iných pedagogických vied na magisterskom stupni VŠ vzdelávania, plánuje pracovať v študovanom alebo príbuznom odbore až 64,7 % respondentov a respondentiek (pozri tabuľku T_2.1.2.1.). Hoci nejde o reprezentatívnu vzorku respondentov, tieto údaje minimálne poskytujú určitú indikáciu širšieho trendu.
Tabuľka T_2.1.2.1.: Plány po ukončení štúdia magisterských študentov a študentiek učiteľstva a iných pedagogických vied, ktorí sa zúčastnili online dotazníkového prieskumu To dá rozum
Rôzni respondenti a respondentky (učitelia, riaditelia, študenti) na všetkých úrovniach vzdelávania v kvalitatívnom zbere dát projektu To dá rozum opisovali svoje vnímanie situácie v spojitosti s odlivom čerstvých absolventov učiteľských odborov do iných profesií. Podľa týchto respondentov problémom nie je len skutočnosť, že na pedagogické odbory sa v súčasnosti hlásia trojkári a štvorkári, ale aj to, že títo študenti a študentky primárne učiteľstvo ani nechceli študovať a po absolvovaní VŠ štúdia neplánujú učiť. Podľa riaditeľky ZŠ ich hlavným cieľom je len aby získali nejaký vysokoškolský diplom. Vysokoškolská učiteľka na pedagogickej fakulte sa v tomto ohľade vyjadrila: V podstate do učiteľstva idú všetko ľudia až druhoplánovo. Keď som robila rozhovory na vysokých školách, [...] tak ja som bola zhrozená, keď som im dávala len zdvihnúť ruku, že kto chcel naozaj byť učiteľom, tak nikto. Riaditeľ strednej odbornej školy tento názor podporil vyjadrením: Mnohokrát aj na tých vysokých školách študujú študenti, ktorí vôbec možno už od prvého momentu, čo prídu na vysokú školu, nemajú záujem byť v školstve. I keď na základe týchto vyjadrení nie je možné robiť zovšeobecňujúce závery, musíme pripustiť možnosť, že z vysokých škôl vychádza nezanedbateľný podiel absolventov a absolventiek učiteľských odborov, ktorí nikdy nebudú učiteľskú prácu vykonávať.
Hoci mnohí učitelia a učiteľky prejavujú spokojnosť so svojou voľbou pôsobiť v učiteľskej profesii, veľký podiel učiteľov premýšľa nad odchodom do inej profesie. Konkrétne podľa najnovších medzinárodných dát TALIS 20182 až 42,8 % vyučujúcich 2. stupňa ZŠ na Slovensku súhlasilo s výrokom, že sa zamýšľajú, či by to nebolo lepšie vybrať si inú profesiu. Priemerná hodnota všetkých krajín OECD bola v tejto otázke 33,8 %, teda výrazne nižšia. V otázke, či nad výhodami súvisiacimi s učiteľskou profesiou jasne prevažujú nevýhody, súhlasilo 66,8 % učiteľských respondentov a respondentiek na Slovensku, pričom priemerná hodnota v krajinách OECD bola 76 %.
Podľa kvalitatívnych dát projektu To dá rozum hlavným dôvodom zvažovania alebo zrealizovania prechodu do inej profesie sú nízke učiteľské platy. Hoci niektorí učitelia a učiteľky uznávajú, že v určitých regiónoch Slovenska môže byť učiteľský plat dostačujúci, napríklad učitelia a učiteľky angličtiny či informačných technológií, alebo technických či praktických predmetov na stredných odborných školách si často dokážu nájsť lepšie platenú prácu mimo školstva i v týchto regiónoch. Je to hlavne o tých peniazoch. To je prvoradé. On [vyučený automechanik] si zarobí v čistom 1000 euro niekde, to je jedno či na živnosť alebo akýmkoľvek spôsobom. Tu v živote nikdy 1000 euro nedostane, ani keby sme mu dali 100 % osobný príplatok, tak nemá šancu. Na druhej strane nemáme zdroje, teda z čoho zaplatiť kvalitných ľudí. Pretože v podstate ten odborník vám nie je potrebný, ak nie je odborník. A zase, ak je odborník, tak nejde do tohto segmentu, posťažovala sa riaditeľka strednej odbornej školy. Inými slovami, zistenia kvalitatívneho zberu dát indikujú, že na rôznych úrovniach vzdelávania hlavnou príčinou odlivu z učiteľskej profesie sú nízke platy.
Pracovný portál profesia.sk3 hodnotil pre projekt To dá rozum nielen čerstvých absolventov a absolventky, ale zameral sa aj na životopisy, v ktorých záujemcovia a záujemkyne o zamestnanie vyštudovali VŠ s pedagogickým zameraním (na pedagogických i nepedagogických fakultách) aj v minulosti (teda nejde len o čerstvých absolventov, ale všetkých absolventov pedagogických smerov). Z výsledkov uvedených v grafe G_2.1.2.2 vyplýva podobný záver ako v prípade grafu G_2.1.2.1. Absolventi a absolventky VŠ s pedagogickým zameraním registrovaní v databáze Profesia.sk majú najväčší záujem o pozíciu „administratívny pracovník, referent“ (39 %). Riziko odlivu do inej profesie predstavujú aj pozície „sekretárka“ (20 %), „recepčná“ (17 %), „office manager“ (11 %) a iné. Hoci z týchto dát nie je jasné, aký podiel z týchto uchádzačov o zamestnanie v súčasnosti pôsobí v učiteľskej profesii, napriek tomu tento údaj poskytuje určitú indikáciu o trende odlivu vyštudovaných učiteľov do iných profesií.
Graf G_2.1.2.2: Pozície, na ktoré sa absolventi a absolventky VŠ s pedagogickým zameraním hlásili najčastejšie v roku 2015
Nedostatok učiteľov a učiteliek v prípade niektorých škôl eskaluje až do situácie, že na nich nemá určité predmety kto učiť.4 Najhoršia situácia je v bratislavskom regióne. „Kým v roku 2015 bolo na špecializovanom portáli edujobs 702 pracovných ponúk, tento rok [2018] do 20. augusta školy zverejnili 2999 inzerátov. Pred štyrmi rokmi priemerne na jeden inzerát kliklo 14 a pol človeka, v tomto roku len 6,5.“5 Hoci ide o nereprezentatívne dáta, keďže nie všetci uchádzači o zamestnanie využívajú portál profesia.sk, napriek tomu ide o vyjadrenie trendu, ktorý nemožno úplne podceňovať. Ako potvrdzuje kvalitatívny zber dát projektu To dá rozum, v prípade majstrov odbornej výchovy na stredných odborných školách sa nedostatok týka aj malomestských oblastí, teda aj mimobratislavských krajov. V Bratislave je situácia problematická vo viacerých aprobáciách. Napríklad riaditeľka ZŠ v Bratislave sa k tejto téme vyjadrila: Na trhu je absolútny nedostatok učiteľov prvého stupňa, vlastne na všetkých školách. Aspoň v Bratislave to pozorujem. Je tu veľká výstavba, veľa rodín má práve deti vo veku tých 6-7 rokov a málo učiteľov. Medzi školami si kradneme učiteľov, predbiehame sa jedna druhú, aby sme nejakého schytili, len aby bol kvalifikovaný. V určitých oblastiach a školách teda už nejde o výber čo najkvalitnejšieho uchádzača či uchádzačku o učiteľskú pozíciu, ale o získanie aspoň niekoho s vhodnou kvalifikáciou, a to bez ohľadu na jeho kvality. Toto je veľký problém, pretože pri súčasnej nízkej atraktivite učiteľského povolania nemožno predpokladať, že by sa situácia mohla v budúcnosti zásadne zlepšiť.
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky
