Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

PDF verzia analýzy (42 MB)
Stiahnite si PDF dokument s celou analýzou zistení o stave školstva na Slovensku.

Odliv učiteľov
Odliv učiteľov do iných profesií je nezanedbateľný

Odliv učiteľov

Odliv učiteľov do iných profesií je nezanedbateľný

Určitá miera odlivu absolventov a absolventiek z jednotlivých študovaných odborov do iných profesií je prirodzená. V prípade absolventov a absolventiek pedagogických odborov sa však odliv do iných profesií javí ako znateľný. Mnohí z nich napríklad vyhľadávajú rôzne administratívne, sekretárske alebo personalistické pozície. Respondenti v kvalitatívnom zbere dát projektu To dá rozum odliv učiteľov do iných profesií spájajú hlavne s nízkym platovým ohodnotením učiteľskej profesie. V niektorých regiónoch Slovenska alebo u učiteľov určitých predmetov tento odliv eskaluje až do neschopnosti škôl zabezpečiť kvalifikovane výučbu.

Plány čerstvých absolventov pedagogických odborov učiť alebo neučiť

Pracovný portál profesia.sk1 pre účely projektu To dá rozum vyhodnocoval, do akej miery sa čerství absolventi a absolventky VŠ na Slovensku po absolvovaní svojho štúdia zamestnávajú v odboroch, ktoré vyštudovali. Zdrojom údajov boli životopisy absolventov a absolventiek VŠ vytvorené na portáli profesia.sk (nejde teda o reprezentatívnu vzorku), v ktorých uviedli, že v období rokov 2013 – 2015 skončili štúdium na pedagogickej fakulte a zároveň si počas tohto obdobia aktívne hľadali prácu. Z grafu G_2.1.2.1 vyplýva, že najväčší podiel čerstvých absolventov pedagogických fakúlt (až 46 %) sa hlási na pozíciu „administratívneho pracovníka, referenta“. Tieto dáta indikujú iba prejavený záujem o nejaké profesie a nedokazujú, akú pozíciu daní uchádzači nakoniec prijali. Napriek tomu zistenie, že najväčší podiel absolventov učiteľských odborov sa hlási na neučiteľskú pozíciu, predstavuje vážny problém. Vyštudovaní učitelia a učiteľky sa vo vysokej miere hlásia aj na pozíciu sekretárky, recepčnej a personalistu.

Graf G_2.1.2.1: Pozície, na ktorých najčastejšie hľadali prácu absolventi a absolventky pedagogických fakúlt v období 2013 – 2015

G_2.1.2.1.PNG1

Súčasní vysokoškolskí študenti a študentky učiteľstva a iných pedagogických vied však v prieskumoch zväčša nepriznávajú, že by po skončení štúdia nechceli pôsobiť v učiteľskej profesii. Podľa online prieskumu To dá rozum, na ktorom sa zúčastnili študenti a študentky učiteľstva a iných pedagogických vied na magisterskom stupni VŠ vzdelávania, plánuje pracovať v študovanom alebo príbuznom odbore až 64,7 % respondentov a respondentiek (pozri tabuľku T_2.1.2.1.). Hoci nejde o reprezentatívnu vzorku respondentov, tieto údaje minimálne poskytujú určitú indikáciu širšieho trendu.

Tabuľka T_2.1.2.1.: Plány po ukončení štúdia magisterských študentov a študentiek učiteľstva a iných pedagogických vied, ktorí sa zúčastnili online dotazníkového prieskumu To dá rozum

T_2.1.2.1..PNG

Rôzni respondenti a respondentky (učitelia, riaditelia, študenti) na všetkých úrovniach vzdelávania v kvalitatívnom zbere dát projektu To dá rozum opisovali svoje vnímanie situácie v spojitosti s odlivom čerstvých absolventov učiteľských odborov do iných profesií. Podľa týchto respondentov problémom nie je len skutočnosť, že na pedagogické odbory sa v súčasnosti hlásia trojkári a štvorkári, ale aj to, že títo študenti a študentky primárne učiteľstvo ani nechceli študovať a po absolvovaní VŠ štúdia neplánujú učiť. Podľa riaditeľky ZŠ ich hlavným cieľom je len aby získali nejaký vysokoškolský diplom. Vysokoškolská učiteľka na pedagogickej fakulte sa v tomto ohľade vyjadrila: V podstate do učiteľstva idú všetko ľudia až druhoplánovo. Keď som robila rozhovory na vysokých školách, [...] tak ja som bola zhrozená, keď som im dávala len zdvihnúť ruku, že kto chcel naozaj byť učiteľom, tak nikto. Riaditeľ strednej odbornej školy tento názor podporil vyjadrením: Mnohokrát aj na tých vysokých školách študujú študenti, ktorí vôbec možno už od prvého momentu, čo prídu na vysokú školu, nemajú záujem byť v školstve. I keď na základe týchto vyjadrení nie je možné robiť zovšeobecňujúce závery, musíme pripustiť možnosť, že z vysokých škôl vychádza nezanedbateľný podiel absolventov a absolventiek učiteľských odborov, ktorí nikdy nebudú učiteľskú prácu vykonávať.

Súčasní učitelia odchádzajú do inej profesie

Hoci mnohí učitelia a učiteľky prejavujú spokojnosť so svojou voľbou pôsobiť v učiteľskej profesii, veľký podiel učiteľov premýšľa nad odchodom do inej profesie. Konkrétne podľa najnovších medzinárodných dát TALIS 20182 až 42,8 % vyučujúcich 2. stupňa ZŠ na Slovensku súhlasilo s výrokom, že sa zamýšľajú, či by to nebolo lepšie vybrať si inú profesiu. Priemerná hodnota všetkých krajín OECD bola v tejto otázke 33,8 %, teda výrazne nižšia. V otázke, či nad výhodami súvisiacimi s učiteľskou profesiou jasne prevažujú nevýhody, súhlasilo 66,8 % učiteľských respondentov a respondentiek na Slovensku, pričom priemerná hodnota v krajinách OECD bola 76 %.

Podľa kvalitatívnych dát projektu To dá rozum hlavným dôvodom zvažovania alebo zrealizovania prechodu do inej profesie sú nízke učiteľské platy. Hoci niektorí učitelia a učiteľky uznávajú, že v určitých regiónoch Slovenska môže byť učiteľský plat dostačujúci, napríklad učitelia a učiteľky angličtiny či informačných technológií, alebo technických či praktických predmetov na stredných odborných školách si často dokážu nájsť lepšie platenú prácu mimo školstva i v týchto regiónoch. Je to hlavne o tých peniazoch. To je prvoradé. On [vyučený automechanik] si zarobí v čistom 1000 euro niekde, to je jedno či na živnosť alebo akýmkoľvek spôsobom. Tu v živote nikdy 1000 euro nedostane, ani keby sme mu dali 100 % osobný príplatok, tak nemá šancu. Na druhej strane nemáme zdroje, teda z čoho zaplatiť kvalitných ľudí. Pretože v podstate ten odborník vám nie je potrebný, ak nie je odborník. A zase, ak je odborník, tak nejde do tohto segmentu, posťažovala sa riaditeľka strednej odbornej školy. Inými slovami, zistenia kvalitatívneho zberu dát indikujú, že na rôznych úrovniach vzdelávania hlavnou príčinou odlivu z učiteľskej profesie sú nízke platy.

Pracovný portál profesia.sk3 hodnotil pre projekt To dá rozum nielen čerstvých absolventov a absolventky, ale zameral sa aj na životopisy, v ktorých záujemcovia a záujemkyne o zamestnanie vyštudovali VŠ s pedagogickým zameraním (na pedagogických i nepedagogických fakultách) aj v minulosti (teda nejde len o čerstvých absolventov, ale všetkých absolventov pedagogických smerov). Z výsledkov uvedených v grafe G_2.1.2.2 vyplýva podobný záver ako v prípade grafu G_2.1.2.1. Absolventi a absolventky VŠ s pedagogickým zameraním registrovaní v databáze Profesia.sk majú najväčší záujem o pozíciu „administratívny pracovník, referent“ (39 %). Riziko odlivu do inej profesie predstavujú aj pozície „sekretárka“ (20 %), „recepčná“ (17 %), „office manager“ (11 %) a iné. Hoci z týchto dát nie je jasné, aký podiel z týchto uchádzačov o zamestnanie v súčasnosti pôsobí v učiteľskej profesii, napriek tomu tento údaj poskytuje určitú indikáciu o trende odlivu vyštudovaných učiteľov do iných profesií.

Graf G_2.1.2.2: Pozície, na ktoré sa absolventi a absolventky VŠ s pedagogickým zameraním hlásili najčastejšie v roku 2015

G_2.1.2.2.PNG

Nedostatok učiteľov a učiteliek

Nedostatok učiteľov a učiteliek v prípade niektorých škôl eskaluje až do situácie, že na nich nemá určité predmety kto učiť.4 Najhoršia situácia je v bratislavskom regióne. „Kým v roku 2015 bolo na špecializovanom portáli edujobs 702 pracovných ponúk, tento rok [2018] do 20. augusta školy zverejnili 2999 inzerátov. Pred štyrmi rokmi priemerne na jeden inzerát kliklo 14 a pol človeka, v tomto roku len 6,5.“5 Hoci ide o nereprezentatívne dáta, keďže nie všetci uchádzači o zamestnanie využívajú portál profesia.sk, napriek tomu ide o vyjadrenie trendu, ktorý nemožno úplne podceňovať. Ako potvrdzuje kvalitatívny zber dát projektu To dá rozum, v prípade majstrov odbornej výchovy na stredných odborných školách sa nedostatok týka aj malomestských oblastí, teda aj mimobratislavských krajov. V Bratislave je situácia problematická vo viacerých aprobáciách. Napríklad riaditeľka ZŠ v Bratislave sa k tejto téme vyjadrila: Na trhu je absolútny nedostatok učiteľov prvého stupňa, vlastne na všetkých školách. Aspoň v Bratislave to pozorujem. Je tu veľká výstavba, veľa rodín má práve deti vo veku tých 6-7 rokov a málo učiteľov. Medzi školami si kradneme učiteľov, predbiehame sa jedna druhú, aby sme nejakého schytili, len aby bol kvalifikovaný. V určitých oblastiach a školách teda už nejde o výber čo najkvalitnejšieho uchádzača či uchádzačku o učiteľskú pozíciu, ale o získanie aspoň niekoho s vhodnou kvalifikáciou, a to bez ohľadu na jeho kvality. Toto je veľký problém, pretože pri súčasnej nízkej atraktivite učiteľského povolania nemožno predpokladať, že by sa situácia mohla v budúcnosti zásadne zlepšiť.

Záver

Nízka príťažlivosť učiteľského povolania môže prispievať k odlivu čerstvých absolventov a absolventiek pedagogických odborov a taktiež súčasných učiteľov a učiteliek do iných profesií. Tento fenomén môže eskalovať až do situácie nemožnosti obsadiť učiteľské pozície v niektorých regiónoch alebo typoch škôl. Pokiaľ sa vzdelávací systém nebude cielene snažiť o prilákanie a udržanie si kvalitných učiteľov a učiteľky, napríklad aj cez vyššie platové ohodnotenie, nemožno od nich očakávať ani záujem o neustále skvalitňovanie svojej výučby, ktoré by bolo v kontakte s najnovšími vedeckými poznatkami v pedagogických vedách i odborových disciplínach. Len nadšení učitelia a učiteľky, ktorí sú motivovaní sa neustále rozvíjať, môžu celkovo prispievať k skvalitňovaniu vzdelávacieho systému ako takého.

Autor:

Jozef Miškolci

Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky

Súvisiace kapitoly:

Zdroje:

1: Profesia.sk, Analýza záujmu absolventov VŠ o pozície na pracovnom trhu (nepublikovaná analýza), november 2016
2: OECD. TALIS 2018 Results: Teachers and school leaders as lifelong learners: Volume I. Paris : OECD Publishing, 2019. Dostupné na: http://www.oecd.org/education/talis-2018-results-volume-i-1d0bc92a-en.htm
3: Profesia.sk, Analýza: Pozície, na ktorých chcú pracovať ľudia s pedagogickým zameraním (nepublikovaná analýza), január 2017
4: Kapitán, Peter. Pred začiatkom školského roka chýbajú stovky učiteľov. Denník SME, 27. august 2018. Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/20901322/skoly-prehravaju-boj-o-ucitelov-sukromnikov-nepreplatia.html
5: Kapitán, Peter. Pred začiatkom školského roka chýbajú stovky učiteľov. Denník SME, 27. august 2018. Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/20901322/skoly-prehravaju-boj-o-ucitelov-sukromnikov-nepreplatia.html


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku