Procesy výberu pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň v regionálnom školstve sa veľmi líšia. Na niektorých školách prijmú kohokoľvek, kto sa do výberového konania vôbec prihlási, zatiaľ čo na iných školách sa realizujú až trojkolové výberové konania, ktoré obsahujú aj demonštračnú výučbu priamo v triede. Komplexnosť výberových procesov však nesúvisí iba s ochotou vedenia školy realizovať časovo a odborne náročné výberové konania, ale aj so skutočnosťou, že do výberových konaní sa v určitých regiónoch a pre špecifické aprobácie hlási čoraz menej ľudí, čo je na úkor odbornosti učiteľov a kvalifikovanosti výučby. Z kvantitatívneho prieskumu To dá rozum vyplýva, že pre riaditeľov a riaditeľky škôl je najdôležitejším kritériom výberu aprobácia uchádzačov a uchádzačiek a až na druhom mieste ich odborné a osobnostné kvality. Niektoré školy sa však z tohto trendu vymykajú a dávajú šancu aj vysokoškolsky vzdelaným ľuďom bez pedagogického zamerania, pokiaľ majú vhodné osobnostné kvality a svoje pedagogické vzdelanie si dokončia popri zamestnaní.
Z kvalitatívneho zberu dát projektu To dá rozum vyplynulo, že na mnohých školách v regionálnom školstve je pomerne nízka obmena pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň. Riaditeľky stredných škôl v prieskume tvrdili, že majú stabilizovaný kolektív už veľmi dlhú dobu alebo že fluktuácia [učiteľov] nie je nejaká vysoká a v podstate naberáme nových vždy, len keď niekto odchádza do dôchodku a niekedy ani vtedy nie, keďže sa nám vlastne znižuje počet študentov, tak ani tých učiteľov toľko nepotrebujeme . Hoci prílišná fluktuácia zamestnancov a zamestnankýň nie je žiaducim fenoménom v žiadnej inštitúcii, prílišná zakonzervovanosť a uzatvorenosť prijímania nových zamestnancov, hlavne pokiaľ kvalita práce niektorých z nich nie je dostačujúca, môže byť tiež problematická.
Pokiaľ nastane situácia, že vedenie škôl musí vyberať nových pedagogických alebo odborných zamestnancov a zamestnankyne, v materských, základných a stredných školách na Slovensku sa v zásade uplatňujú dve rôzne stratégie. Ako opísal riaditeľ základnej školy v Bratislavskom kraji: Prvá možnosť je, že niekoho niekde poznáme, stretneme a takého človeka oslovíme a zaradíme do toho procesu, alebo si teda dávame inzerát a očakávame, kto sa prihlási. V prípade prvej možnosti môžu uchádzača či uchádzačku poznať, pretože bol žiakom danej školy, prípadne je bývalým kolegom z predošlej pracovnej skúsenosti niektorého súčasného zamestnanca školy alebo uchádzač počas svojho vysokoškolského štúdia praxoval na tejto škole. Niektoré školy pravidelne dostávajú žiadosti o zamestnanie i mimo vyhlásené výberové konanie a ako prezradila riaditeľka gymnázia, tieto žiadosti si ukladajú a v prípade uvoľnenia nejakej pozície oslovujú aj týchto záujemcov. Ďalej opísala, že v niektorých prípadoch lovíme v iných vodách, iných školách. Keď vieme o niekom, že by bol dobrý, tak sa snažíme ho povedzme osloviť, že či by nechcel zmeniť zamestnávateľa. Niektorí vedúci zamestnanci a zamestnankyne škôl postupujú takýmto priamym oslovovaním, i keď formálne zverejnia aj pracovnú ponuku, resp. verejne vyhlásia výberové konanie. Je tu teda šanca, že nebude nakoniec vybraný oslovený uchádzač, pokiaľ sa do výberového procesu prihlási niekto kvalitnejší.
Pokiaľ sa škola rozhodne nikoho pred výberovým konaním priamo neoslovovať, taktiež zverejnia inzerát o danej pozícii na webovej stránke školy, zriaďovateľa, prípadne na iných pracovných portáloch. Po vyradení uchádzačov, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady stanovené zo zákona, štandardným scenárom je, že si ostatných uchádzačov a uchádzačky alebo ich užší výber pozvú na ústny pohovor. Na tomto pohovore sa zväčša zúčastní vedenie školy, prípadne i ďalší relevantní zamestnanci školy, ktorí vyberú najlepšieho uchádzača alebo uchádzačku. Pri pohovoroch zohľadňujú rôzne odborné kritériá, ale aj osobnostné či charakterové a motivačné aspekty. Mnohí riaditelia a riaditeľky priznali, že si overujú týchto uchádzačov cez referencie bývalých zamestnávateľov. Riaditeľ základnej školy tento postup opísal slovami: Overujem si referencie z iných škôl. Väčšina ľudí sme tu riaditelia, ktorí sa v regióne poznáme. Riaditelia a riaditeľky teda často priamo skontaktujú bývalého zamestnávateľa a opýtajú sa na kvalitu práce uchádzača či uchádzačky.
Jednotlivé školy sa veľmi líšia z hľadiska komplexnosti pohovorov. Hlavne niektoré neštátne školy, ktoré vyberajú školné, môžu ponúknuť vyššie mzdy svojim zamestnancom, a teda môžu dostávať vyšší počet prihlášok o vyhlásené pracovné pozície. Na jednej takejto neštátnej základnej škole prebieha najskôr prvý pohovor s uchádzačom či uchádzačkou, kde stredný manažment školy vyselektuje tých, ktorých názorové a hodnotové nastavenie sa zhoduje s étosom školy. Ako sa vyjadrila učiteľka tejto školy, úspešných uchádzačov a uchádzačky z úvodného pohovoru následne pozývame na odučenie demo hodiny. Čiže vidíme ho v kontakte s deťmi a s tým, ako si poradí s triedou. Je to trošku náročné, pretože my mu necháme vlastne voľnú ruku. Dáme mu ročník a tému a necháme na ňom, nakoľko kreatívne sa k tomu postaví. [...] Keď týmto celým prejde a ten človek sa nám páči a my teda jemu, tak nakoniec sa rozpráva s pánom riaditeľom, ktorý si nastaví podmienky, za akých môžeme spolupracovať. Podobne komplexný proces výberu mala nastavený aj jedna základná školy zriadená samosprávou, kým mali dostatok uchádzačov o dané pozície. V súčasnosti je však podľa slov riaditeľky taký malý záujem o učiteľské pozície v celom bratislavskom regióne, že museli od tohto procesu upustiť. V minulosti si teda táto škola pozývala uchádzačov a uchádzačky na celý deň, od rána od deviatej do poobedia do tretej, kde máme pre nich zoznamovacie aktivity, individuálne aktivity, spoločné skupinové aktivity, kde si preveríme kompletne, ako ten človek je schopný pracovať v tíme, v krízovej situácii, ako je schopný komunikovať, ako vie pracovať s dieťaťom. Keď týmto celým prejdú, potom s každým jedným účastníkom sa ešte individuálne rozprávajú ľudia, ktorí budú priamo s ním robiť. Čiže, keď je to učiteľ prvého stupňa, tak sa rozpráva so zástupcom prvého stupňa plus napríklad s vychovávateľom alebo so mnou ako riaditeľkou. Podľa týchto respondentiek len takýmto skutočne komplexným výberovým procesom si mala škola možnosť preveriť odborné zručnosti i osobnostné kvality uchádzačov a uchádzačiek, aby si vybrali tých najkvalitnejších s ohľadom na špecifickú víziu a étos školy.
Na rozdiel od takto komplexných trojkolových výberových konaní, väčšina riaditeľov a riaditeliek škôl v kvalitatívnom zbere dát hovorila iba o výbere uchádzačov na základe písomnej prihlášky a následnom ústnom pohovore. Ako sa vyjadrila riaditeľka špeciálnej základnej školy: Zvyčajne vyberáme osobným pohovorom na základe skúseností a motivačného listu, či už robil na takomto type školy. Väčšinou uskutočníme pohovor spolu s pani zástupkyňami. Ale už tých voľných pracovných miest toľko nie je. Keď riaditeľky a riaditelia opisovali ústne pohovory, väčšinou implikovali niekoľkominútový pohovor pozostávajúci z jednoduchých priamych otázok o predošlej praxi a motivácii vyučovať na danej škole. Nezmieňovali, že by sa napr. uchádzačov pýtali na to, ako by sa zachovali v rôznych modelových situáciách alebo že by pohovor pozostával aj z vyplnenia psychodiagnostického testu. V niektorých situáciách sú riaditelia dokonca nútení prijať uchádzača už len splnením formálnych kritérií, pokiaľ sa reálne prihlási len jeden, ktorý ich spĺňa. V takom prípade ani ústny pohovor netreba.
Podľa dotazníkového prieskumu projektu To dá rozum je pre riaditeľov a riaditeľky základných a stredných škôl pri výbere nových vyučujúcich najdôležitejším kritériom ich aprobácia, teda splnenie jednej z formálnych požiadaviek výberového konania. Ako je zjavné z grafu G_2.4.1.1., pre 64,3 % riaditeľov škôl je práve aprobácia, teda odbornosť vyučovať určité predmety, jedno z troch najdôležitejších kritérií výberu. Pri členení na rôzne typy škôl podľa úrovne vzdelávania (MŠ, ŠMŠ, ZŠ, ŠMŠ, SŠ, ŠMŠ) až pre 84,8 % riaditeľov ZŠ a pre 90 % riaditeľov SŠ je aprobácia vyučovať určité predmety jedno z troch najdôležitejších kritérií výberu. V prípade MŠ je toto kritérium menej podstatné (iba 27,9 %), keďže na tejto úrovni vzdelávania učitelia nezískavajú odbornosť vyučovať len niektoré predmety, ale môžu učiť v materskej škole všeobecne.
Ostatné možnosti odpovedí môžeme rozdeliť na osobnostné charakteristiky uchádzačov (napr. súlad s hodnotami školy, ochota znášať vyššie pracovné nasadenie, komunikačné zručnosti, entuziazmus, vzájomné sympatie na pohovore) a charakteristiky spojené s ich odbornými kompetenciami (napr. absolvovaná kvalitná vysoká alebo stredná škola, predošlá prax na kvalitných školách, počet rokov praxe), prípadne možnosti, ktoré môžu zachytávať aj osobnostné, aj odborné vlastnosti (napr. odporúčania od predošlých zamestnávateľov, vlastná predošlá skúsenosť s uchádzačom/kou). Pri takomto rozdelení možností je zaujímavé zistenie, že hneď po splnení formálnych kritérií riaditeľom a riaditeľom škôl do veľkej miery záleží práve na osobnostných charakteristikách uchádzačov. Pri porovnaní sídla škôl je tiež pozoruhodným zistením, že riaditelia škôl v Bratislavskom kraji v štatisticky významne vyššej miere volili možnosť „sme radi, ak sa vôbec niekto prihlási“ (17,2 %, pričom priemerná hodnota za celé Slovensko bola 6,6 %).
Graf G_2.4.1.1. Hlavné kritériá pre výber nových učiteľov/učiteliek podľa riaditeľov/riaditeliek škôl
Je pochopiteľné, že riaditelia chcú zabezpečiť odbornú výučbu rôznych predmetov, preto vyberajú podľa aprobácie. Splnenie formálnych podmienok teda vnímajú ako základnú podmienku. Problémom však môže byť nedostatok vyučujúcich pre určité predmety, hlavne v niektorých regiónoch Slovenska. V takejto situácii sú riaditelia nútení rozhodovať nie podľa toho, či by boli daní uchádzači výbornými učiteľmi a osobnosťami, ale práve len na základe aprobácie, i keby kvalita ich výučby bola úplne podpriemerná alebo dokonca nevyhovujúca. V rámci kvalitatívneho zberu dát sa riaditeľka bežnej ZŠ v Bratislavskom kraji v tejto téme vyjadrila: Trh neponúka učiteľov. Čiže ste radi, že zamestnáte toho, koho vám trh ponúkne, pretože takmer všetci absolventi pedagogickej fakulty odchádzajú mimo sféru školstva. Samozrejme, nie je pravda, že „všetci“ absolventi pedagogických fakúlt odchádzajú z oblasti školstva, napriek tomu je nutné brať vážne riaditeľkin pociťovaný nedostatok vhodných uchádzačov o otvorené pozície na jej škole. Riaditeľ ZŠ v Nitrianskom kraji zhodnotil situáciu podobne: Kolegyňa matematikárka išla do dôchodku a matematikárov je nedostatok. Ale mali sme také určité šťastie a náhodne [na vedľajšej škole] prepúšťali z nadbytočnosti matematikárku, tak prešla k nám. V prípade výberu majstrov odbornej výchovy alebo učiteľov a učiteliek špecializovaných odborných predmetov na stredných odborných školách (napr. elektrotechnika, farmaceutická botanika, účtovníctvo, automatizácia strojárskej výroby) je problém pociťovaný ešte výraznejšie. Podľa slov riaditeľky strednej odbornej školy v Banskobystrickom kraji: Nájsť človeka, ktorý dokáže učiť strojárstvo, ekonomiku, elektrotechniku atď. a má na to aj nejaké vedomosti, keď nie priamo tú vysokoškolskú kvalifikáciu, tak toto je teda veľmi ťažké.
Problémom môže byť nielen obsadzovanie učiteľských pozícií, ale aj riaditeľských. Podmienky na prijatie riaditeľa a riaditeľky MŠ sa tiež sprísnili požiadavkou na absolvovanie prvej atestácie, čo v niektorých obciach spôsobilo nemožnosť nájsť doslova akéhokoľvek uchádzača, ktorý by spĺňal minimálne kvalifikačné podmienky.
Niektoré školy sa nebránia možnosti prijať aj vysokoškolsky vzdelaného človeka bez pedagogického zamerania, ktorý však dostatočne demonštruje skúsenosti s prácou s deťmi a zručnosti v pedagogickej oblasti. Takéto preukázanie pedagogických zručností je však možné iba cez komplexný proces výberového konania, ktorý zahŕňa napríklad aj demonštračné odučenie jednej vyučovacej hodiny. Učiteľka ZŠ v Bratislavskom kraji túto prax potvrdila, pričom ju zdôvodnila, že legislatívne je možné, že človek s vysokou školou ale bez pedagogického vzdelania môže byť stále prijatý, ak si dorobí pedagogické minimum, resp. doplňujúce pedagogické štúdium.1
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky
