Nedostatok odborných zamestnancov priamo na školách, na ktorý poukazovali respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu ako na jednu z najvýznamnejších prekážok pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), by do istej miery mohol byť kompenzovaný kvalitnou externou podporou. Mnohí učitelia z bežných škôl , ktorí sa zúčastnili na prieskume To dá rozum, však deklarovali, že žiadnu externú podporu nedostávajú. Takmer až štvrtina respondentov (24,8 %) z radov učiteľov a učiteliek z materských, zo základných a stredných škôl to uviedla v dotazníkovom prieskume To dá rozum (G_1.3.4.1.) a poukazovalo na ňu aj viacero respondentov v kvalitatívnom prieskume. Ako sa vyjadril riaditeľ bežnej základnej školy, vôbec nemáme podporu, ktorú potrebujeme.
Graf G_1.3.4.1. Dostupnosť externej podpory pri vzdelávaní detí a žiakov so ŠVVP podľa vyjadrení učiteľov bežných a špeciálnych škôl
Spomedzi externých inštitúcií, ktoré školám poskytujú odbornú a metodickú podporu pri vzdelávaní detí a žiakov so ŠVVP, najviac učiteľov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu uviedlo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) (55,5 %) a Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) (21,5 %). V prípade respondentov zo špeciálnych škôl bol podiel opačný v prospech CŠPP (58,6 % respondentov), nasledovaný CPPPaP (38,2 %). Rozdiel je spôsobený tým, že hoci CPPPaP aj CŠPP patria medzi zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, každé z nich sa zameriava na iné cieľové skupiny.1 CŠPP poskytujú odbornú činnosť deťom so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorým bola diagnostikovaná aj vývinová porucha, zatiaľ čo CPPPaP poskytujú starostlivosť ostatným deťom bez zdravotného postihnutia (teda aj deťom s vývinovými poruchami učenia či s poruchami správania, ktoré patria medzi deti so ŠVVP).2 Najmenší podiel respondentov, ktorí deklarovali spoluprácu so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, bol na úrovni bežných materských škôl. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu podporu zo strany CPPPaP dostáva 44,0 % a zo strany CŠPP 9,6 % učiteliek materských škôl. V materských školách zároveň najväčší podiel respondentov uviedol, že pri vzdelávaní detí so ŠVVP nedostávajú vôbec žiadnu externú podporu (28,1 %). Z ďalších inštitúcií, ktoré sú učiteľkám a učiteľom nápomocné pri vzdelávaní detí so ŠVVP, sa podľa výsledkov prieskumu ako relevantný subjekt ukazuje Metodicko-pedagogické centrum (MPC). Metodickú a odbornú podporu od MPC dostáva na základe vlastného vyjadrenia 14,1 % učiteľov bežných a 20,7 % učiteľov špeciálnych škôl. V rámci bežných škôl pritom vníma úlohu MPC najviac učiteliek v materských školách (19,9 %), najmenej v základných školách (9,7 %). Podľa výpovedí respondentov, ktorí sa zúčastnili kvalitatívnom prieskume, podpora spočíva najmä v poskytovaní vzdelávania, ale aj v poradenstve, ktoré je založené na neformálnych kontaktoch z minulosti, keď didaktická a metodická podpora tvorila väčšiu časť agendy MPC. Časť podpory sa zároveň realizuje aj v rámci národných projektov, zameraných na rozvoj inkluzívneho vzdelávania3, ktoré MPC implementuje.
V rámci externej podpory pri vzdelávaní detí so ŠVVP sa v prieskume ukázala byť relatívne významná aj vzájomná spolupráca medzi zamestnancami škôl, ktorá je však výraznejšia v prípade špeciálnych škôl. 15,2 % učiteľov a učiteliek špeciálnych škôl uviedlo, že podporu im poskytujú zamestnanci z inej špeciálnej školy. V prípade bežných škôl bol tento podiel výrazne nižší (4,1 %). V individuálnych rozhovoroch však respondenti z bežných škôl vyjadrovali potrebu väčšej spolupráce so špeciálnymi školami, ktorá je však v praxi pomerne málo rozšírená. Ako poukázala školská špeciálna pedagogička zo základnej školy, ideálne by bolo, keby sme mohli ísť do špeciálnej školy a oni potom aj k nám. Že by nám poradili priamo ľudia z praxe, to by sme privítali. Niektorí respondenti kvalitatívneho prieskumu zároveň vyjadrovali pochybnosti o účinnosti externej podpory najmä z dôvodu nedostatočného kontaktu pracovníkov rôznych inštitúcií s praxou: Keď si to nevyskúšate v praxi, čo vám kto môže ponúknuť? Malo by to byť tak nastavené, že školy si budú odovzdávať skúsenosti a bude to priamo z praxe. Lebo keď niekoho vytiahnete a bude povedzme 5 rokov sedieť na MPC-čku, tak ako môže niekomu niečo ukázať a byť presvedčivý, keď si to sám v praxi nevyskúšal?
Na základe zistení prieskumu To dá rozum možno usudzovať, že veľká väčšina asistentov učiteľa na bežných aj špeciálnych školách nedostáva pri svojej práci žiadnu externú podporu. Odborná a metodická podpora z externého prostredia mimo školy chýba zároveň aj niektorým výchovným poradcom a odborným zamestnancom, najmä z prostredia špeciálnych škôl.
Ako je zrejmé z nasledovného grafu (G_1.3.4.2.), len 11 % asistentov učiteľa, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, deklarovalo, že odbornú a metodickú podporu im poskytujú Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a 11,4 % asistentov dostávalo podporu od Centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Z ďalších externých inštitúcií časti asistentov (5,3 %) poskytujú podporu metodicko-pedagogické centrá. Ostatné inštitúcie a subjekty sa podľa odpovedí účastníkov prieskumu na spoluprácu s pedagogickými asistentmi nezameriavajú. Na podobnú skúsenosť upozorňovali aj všetci asistenti učiteľa, s ktorými boli realizované rozhovory v rámci kvalitatívneho prieskumu. Okrem chýbajúceho externého metodického a odborného vedenia poukazovali zhodne aj na absenciu ďalšieho vzdelávania pre pedagogických asistentov, ako aj na chýbajúcu supervíziu ich činnosti. Hoci poradenstvo pre asistentov učiteľa by malo, rovnako ako pre ostatných pedagogických zamestnancov, zabezpečovať príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie4 , ich metodická podpora a usmerňovanie nie sú v súčasnosti v legislatíve nijako upravené.
Graf G_1.3.4.2. Dostupnosť externej podpory pri vzdelávaní detí a žiakov so ŠVVP podľa vyjadrení odborných zamestnancov, asistentov učiteľa a výchovných poradcov bežných a špeciálnych škôl
Prítomnosť odbornej a metodickej podpory z externých zdrojov deklaroval v porovnaní s asistentmi učiteľa výrazne vyšší podiel respondentov z radov odborných zamestnancov (OZ) a výchovných poradcov (VP). Rovnako je širšie aj spektrum inštitúcií, s ktorými OZ a VP spolupracujú. Na základe platnej legislatívy majú metodické usmerňovanie školských psychológov z bežných, ako aj špeciálnych škôl zabezpečovať centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,5 v prípade školských špeciálnych pedagógov centrá špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie.6 Metodickú podporu pre výchovných poradcov a ostatných odborných zamestnancov (liečebných a sociálnych pedagógov) zabezpečujú CPPPaP pre školy hlavného vzdelávacieho prúdu a pre školy pre žiakov s nadaním7, CŠPP pre špeciálne školy.8 Ako je zrejmé z uvedeného grafu (G_1.3.4.2.), 64,4 % odborných zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, uviedlo, že odbornú a metodickú podporu im poskytuje CPPPaP, a 51,9 % ju dostáva od CŠPP. V prípade výchovných poradcov 82,6 % respondentov deklarovalo odbornú a metodickú podporu z CPPPaP a 49,0 % zo strany CŠPP. V porovnaní s asistentmi učiteľa významnejší podiel respondentov vníma aj úlohu ďalších inštitúcií, ako je MPC (19,9 % VP a 24,4 % OZ), Štátny pedagogický ústav (10,0 % VP a 11,4 % OZ) či Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (9,4 % VP a 19,3 % OZ) v oblasti ich odbornej a metodickej podpory.
Ako sa však zároveň v prieskume ukázalo, miera externe poskytovanej odbornej a metodickej podpory je nižšia v prípade odborných zamestnancov a výchovných poradcov zo špeciálnych škôl. S CPPPaP spolupracuje len 33,5 % odborných zamestnancov a 62,9 % výchovných poradcov, pôsobiacich na špeciálnych školách. Podporu zo strany CŠPP deklarovalo 41,7 % odborných zamestnancov zo špeciálnych škôl (v prípade bežných škôl to bolo 56,0 % OZ) a 65,2 % výchovných poradcov zo špeciálnych škôl, za ktorých metodické usmerňovanie sú CŠPP priamo zodpovedné. V porovnaní s respondentmi z bežných škôl zároveň významne vyšší podiel výchovných poradcov a odborných zamestnancov zo špeciálnych škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum uviedol, že nedostáva žiadnu (internú ani externú) odbornú a metodickú podporu (Graf G_1.3.4.3.).
Graf G_1.3.4.3. Podiel odborných zamestnancov a výchovných poradcov v bežných a špeciálnych školách, ktorí uviedli, že nedostávajú žiadnu odbornú a metodickú podporu (internú ani externú)
Okrem existujúcej podpory zo strany externých inštitúcií bolo v rámci prieskumu To dá rozum zisťované aj hodnotenie kvality tejto spolupráce z pohľadu výchovných poradcov a odborných zamestnancov. Ako ukazuje nasledujúci graf (G_1.3.4.4.), pozitívne hodnotenie prevažovalo v prípade štátnych poradenských zariadení (CPPPaP a CŠPP), s ktorými má zároveň najväčší podiel respondentov aj priamu skúsenosť. V prípade súkromných poradenských zariadení má priamu skúsenosť podstatne menší podiel respondentov, no zároveň sa vo väčšej miere prikláňajú k priemernému hodnoteniu tejto spolupráce. Podobné tendencie boli zistené aj pri hodnotení spolupráce s priamo riadenými organizáciami ministerstva školstva (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Štátny inštitút odborného vzdelávania a Štátny pedagogický ústav), s ktorými väčšina oslovených respondentov nespolupracovala a ak áno, pomerne len zriedka hodnotila túto spoluprácu ako veľmi dobrú.
Graf G_1.3.4.4. Hodnotenie kvality spolupráce s externými inštitúciami z pohľadu odborných zamestnancov a výchovných poradcov bežných i špeciálnych škôl
V individuálnych rozhovoroch, realizovaných v rámci kvalitatívneho prieskumu To dá rozum, viacerí odborní zamestnanci a výchovní poradcovia poukazovali na nesystémovosť podpory, ktorá im je poskytovaná zo strany priamo riadených inštitúcií takmer výhradne ako súčasť implementovaných národných projektov. Po ukončení národného projektu je podľa vyjadrení viacerých z nich spolupráca prerušená. Zároveň, vzhľadom na to, že viaceré inštitúcie v minulosti implementovali rôzne projekty súčasne a metodické usmerňovanie zapojených výchovných poradcov či odborných zamestnancov nebolo medzi nimi koordinované (a v niektorých prípadoch realizované aj bez zapojenia poradenských zariadení zodpovedných za metodické vedenie VP a OZ), v praxi to viedlo k nadmernému a nárazovému zaťažovaniu OZ a VP bez dlhodobejších pozitívnych dopadov na ich činnosť.
Legislatíva vymedzuje, aké typy aktivít a činností by mali zariadenia výchovného poradenstva a prevencie poskytovať. Ide o psychologickú, pedagogickú, špeciálnopedagogickú (vrátane logopedickej a liečebno-pedagogickej), ako aj sociálnu činnosť.9 Tie sa realizujú prostredníctvom diagnostiky, poradenstva, terapeutických, preventívnych a rehabilitačných aktivít.10 Zároveň majú zabezpečovať metodickú podporu pre výchovných poradcov a odborných zamestnancov z bežných a špeciálnych škôl11 a poradenstvo pre pedagogických zamestnancov.12 Konkrétne formy a spôsob, akým sa majú činnosti poradenských zariadení poskytovať, však nie sú štandardizované. Na základe zistení prieskumu To dá rozum to v praxi vedie k rozdielom vo forme a kvalite podpory, ktorú školy od jednotlivých poradenských zariadení dostávajú. Chýbajúce štandardy a metodiky činností reflektovali aj viacerí pracovníci zariadení výchovného poradenstva a prevencie, s ktorými sa realizovali individuálne rozhovory. Ako sa vyjadril pracovník centra pedagogicko-psychologického poradenstva, nemalo by to fungovať tak, že v jednej poradni áno a v druhej poradni nie. Len preto, že jeden riaditeľ je taký, druhý je taký, tretí je taký. Chýba nám jasný štandard, že toto musíte robiť. [...] Metodika je momentálne rôzna od poradne k poradni. Ale keď to funguje v Poprade, keď to funguje v Kežmarku, keď to funguje niekde na západe, tak prečo to nefunguje všeobecne? Lebo to nikto nikde neurčil, že to má takto fungovať.
Chýbajúce metodiky a štandardy činností poradenských zariadení sa prejavili aj v rôznorodých skúsenostiach škôl s podporou zo strany poradenských zariadení. Niektorí respondenti individuálnych rozhovorov realizovaných v rámci prieskumu To dá rozum dokonca poukazovali na jej úplnú absenciu. Podľa vyjadrenia špeciálnej pedagogičky zo základnej školy, ja som s nimi nikdy nespolupracovala. [...] Viem, že môžu poskytovať aj nejaké intervencie, že prídu do školy a majú nejaký program, či už zameraný na nejaké poruchy správania, drogová prevencia, takéto veci. Viem, že niektoré to v programe majú, ale my sme od CPPPaP dostali zatiaľ iba tie diagnostiky. Viacerí respondenti poukazovali na súvislosť kvality poskytovaných služieb s personálnou poddimenzovanosťou poradenských zariadení a prevládajúcim zameraním ich činnosti na proces diagnostiky detí a žiakov.
Mnohí respondenti kvalitatívneho prieskumu však zdôrazňovali opačnú skúsenosť. Riaditeľka základnej školy hodnotila spoluprácu s poradenskými zariadeniami pozitívne: Čo sa týka poradní, spolupráca je veľmi dobrá. Čokoľvek sme potrebovali, požadovali, tak operatívne bolo splnené.
V rámci kvalitatívneho prieskumu boli identifikované rozdiely v obsahu spolupráce, teda v konkrétnych činnostiach a aktivitách, ktoré poradne smerom k školám realizujú. Respondenti kvalitatívneho prieskumu však v prípade oboch typov zariadení vnímajú ich úlohu najmä pri diagnostike detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva realizujú metodické stretnutia výchovných poradcov z bežných základných a stredných škôl vo svojej spádovej oblasti. Podľa zistení z prieskumu je však ich frekvencia rôzna (v niektorých prípadoch raz ročne, v iných sa konajú každé dva mesiace), pričom stretnutia majú tiež rôzny obsah. Niektoré CPPPaP kladú viac dôraz na kariérové poradenstvo, iné sa venujú aj konkrétnym postupom pri začleňovaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Väčšina školských psychológov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, sa taktiež zúčastňovala na metodických stretnutiach organizovaných CPPPaP, no boli zaznamenané aj prípady, keď sa metodické stretnutia školských psychológov v spádovej oblasti niektorých poradní vôbec nerealizujú.
Ako sa vyjadrila školská psychologička zo základnej školy: Kedysi robievala poradňa pravidelné stretnutia, tento rok sme však nemali ani jedno. [...] A aj tie stretnutia predtým boli skôr také formálne, aj keď sa nazývali metodické. Hoci poskytovanie metodického vedenia školským špeciálnym pedagógom spadá do kompetencie centier špeciálno-pedagogického poradenstva, v rámci kvalitatívneho prieskumu boli identifikované prípady, keď sa CPPPaP zameriavajú aj na túto oblasť a realizujú pravidelné stretnutia či vzdelávanie pre špeciálnych pedagógov, dokonca aj pre asistentov učiteľa. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička zo základnej školy, neviem, či to môžem nazvať metodické vedenie, ale CPPPaP robí stretnutia špeciálnych pedagógov. V školskom roku sa stretneme dva- až trikrát s tým, že máme otvorené dvere s akoukoľvek otázkou sa na nich obrátiť a konzultovať. To už využíva každý vo vlastnej réžii, ako potrebuje. Ale skutočne v tom centre nájdeme vždy odpovede alebo spoločne hľadáme nejaké riešenia.
Z hľadiska ďalších typov činností, ktoré centrá pedagogicko-psychologického poradenstva pre školy poskytujú, väčšina respondentov individuálnych rozhovorov mala skúsenosť s preventívnymi aktivitami, realizovanými priamo na školách so žiakmi. Aj v tejto oblasti bolo však hodnotenie zo strany respondentov rôznorodé. Pozitívne hodnotila pôsobenie CPPPaP zástupkyňa riaditeľky na gymnáziu: Chodia nám sem robiť prednášky aj v rámci protidrogovej prevencie, aj v rámci sexuálnej výchovy, robia nám napríklad aj prednášky pre učiteľov, takže máme s nimi veľmi úzku spoluprácu. Naopak, negatívne hodnotila spoluprácu v oblasti prevencie špeciálna pedagogička jednej z navštívených základných škôl: Mali sme jednu veľmi problematickú triedu, tak sa požiadala CPP-čka a prišla sem psychologička do tej problematickej triedy a pustila im film. To bola ich intervencia. [...] Po tej skúsenosti som už s nimi nikdy nespolupracovala. Mnohí respondenti poukazovali taktiež na spoluprácu s CPPPaP v oblasti kariérového poradenstva, ktorá sa odohráva najmä formou diagnostiky schopností a záujmov žiakov alebo individuálneho či skupinového poradenstva pre žiakov a ich rodičov. Niektoré centrá pedagogicko-psychologického poradenstva realizujú aj poradenstvo a vzdelávanie pedagogických zamestnancov na školách. Podľa slov respondentky prieskumu, riaditeľky CPPPaP, by táto oblasť mala byť jedným z ťažísk ich činnosti, pretože pedagógovia často nemajú zručnosti, ako pracovať s deťmi, lebo ich k tomu nikto nevedie ani na vysokých školách. [...] Mne sa zdá práve práca s pedagógmi a s rodičmi základ. Keď budeme robiť s nimi, tým pádom nám klesne počet detí, s ktorými musíme individuálne pracovať. Čiže ideme na to akoby z opačného konca a cielene si vytvárame priestor na to, aby sme poskytovali vzdelávacie aktivity školám. [...] Keď im napríklad napíšeme do správ, že majú oceňovať deti, tak im aj ukážeme, ako reálne vyzerá to oceňovanie. Komplexný servis od CPPPaP, vrátane vzdelávania a teambuildingových aktivít pre pedagogických zamestnancov, ocenila aj riaditeľka jednej zo základných škôl s materskou školou, ktorá bola zapojená do prieskumu: Ponúkajú vzdelávanie pre našich ľudí a robia pre nás aj teambuildingové stretnutia. [...] Teraz tam ideme s mojimi učiteľmi v materskej škôlke. Robia vzdelávania, ako pracovať s triedou, urobili kompletný vzdelávací program pre mojich triednych učiteľov, ako komunikovať so svojimi žiakmi.
V prípade centier špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré majú poskytovať poradenstvo pre pedagogických zamestnancov v oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím13, boli v rámci kvalitatívneho prieskumu zaznamenané taktiež veľké rozdiely v hodnotení ich činnosti. Podľa slov riaditeľky jednej z navštívených materských škôl majú s CŠPP rozvinutú spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane spoločnej realizácie intervenčných programov priamo v materskej škole: Spolupráca je výborná. So špeciálnym pedagógom sme v kontakte a on nám vždy raz štvrťročne spracuje správu, pošle aj s odporúčaním, ako ďalej, zdiagnostikuje to dieťa, aké pokroky a v čom urobilo. To všetko opíše a pridá aj odporúčania pre rodičov a odporúčania pre pedagógov, takže to nám veľmi pomáha. Ja s tým oboznamujem učiteľov, ktorí pracujú s tým dieťaťom v tej triede. Naopak, niektorí učitelia a odborní zamestnanci poukazovali na nedostatočnú podporu zo strany CŠPP: Uvítali by sme, keby zo špeciálno-pedagogických poradní prišli aj na školu. Keby sa tie špeciálne pedagogičky viac zaujímali, aj s učiteľmi viac komunikovali, čo a ako robiť. Keďže v kompetencií CŠPP je aj metodické vedenie školských špeciálnych pedagógov, viaceré poradne organizujú pre nich metodické stretnutia a poskytujú im aj ďalšie poradenstvo. Niektorí z respondentov hodnotili túto podporu pozitívne a ako dostatočnú. Slovami školskej špeciálnej pedagogičky z jednej z navštívených základných škôl, konzultujeme s nimi, samozrejme. Aj teraz sme konzultovali, lebo máme jedno problematické dieťa, že nevieme, ako presne postupovať a už sa to ďalej nedá. Myslím si, že spolupráca je dobrá. Naopak, špeciálna pedagogička z gymnázia hodnotila spoluprácu s CŠPP kriticky: Keď sa niečo človek pýta k integrácii, väčšinou nevedia reagovať. Keď aj pozývajú na to stretnutie pre špeciálnych pedagógov, skôr to vyzerá ako taká formalita. [...] Niekedy na začiatku roka a je to také nič nehovoriace alebo pre nás. Podobne sa vyjadrila ďalšia školská špeciálna pedagogička zo základnej školy: Metodické vedenie nemáme žiadne. Jediné, čo mi z poradne príde, je diagnóza. Zároveň, niektoré centrá špeciálno-pedagogického poradenstva začali realizovať aj metodické stretnutia pre asistentov učiteľa, hoci poukazovali na existujúce medzery v legislatíve: Robíme metodické stretnutia pre školských špeciálnych pedagógov pre tri okresy a pre asistentov. [...] Na metodické stretnutia sú, nie že pozvaní, ale sú vítaní aj asistenti, aj výchovní poradcovia. Takže kto chce, môže prísť. Je to určené pre školských špeciálnych pedagógov, lebo nám to tak umožňuje legislatíva, ktorá to tak trochu okliešťuje, ale vítaný je ktokoľvek.
Rozdiely v hodnotení kvality spolupráce so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie sa prejavili aj v dotazníkovom prieskume To dá rozum. Hoci len malé percento respondentov z radov výchovných poradcov a odborných zamestnancov škôl hodnotilo spoluprácu s poradňami ako zlú, pomerne veľký podiel respondentov označil kvalitu spolupráce ako priemernú. Najpozitívnejšie hodnotenie bolo prítomné v prípade štátnych CPPPaP a CŠPPP (zhodne 65,5 % respondentov), v prípade súkromných CŠPP za veľmi dobrú označila spoluprácu približne len polovica respondentov (52,5 %) a súkromných CPPPaP dokonca ešte nižšie percento (45,9 %).
Graf G_1.3.4.5. Hodnotenie kvality spolupráce so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie z pohľadu odborných zamestnancov a výchovných poradcov
V hodnotení kvality spolupráce sa objavili rozdiely medzi respondentmi z bežných a špeciálnych škôl. V prípade všetkých typov zariadení hodnotili odborní zamestnanci a výchovní poradcovia zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu spoluprácu s poradňami pozitívnejšie, pričom najväčší rozdiel bol v prípade štátnych CPPPaP (za veľmi dobrú označilo spoluprácu 69,4 % respondentov z bežných a 54,9 % zo špeciálnych škôl) a súkromných CŠPP (pozitívne ju hodnotilo 57,9 % respondentov z bežných a 43,0 % zo špeciálnych škôl).
Na základe zistení kvalitatívneho prieskumu To dá rozum okrem chýbajúcich štandardov kvality zariadení výchovného poradenstva a prevencie v čase realizácie prieskumu absentovalo jednotné metodické vedenie poradní v tom, akým spôsobom majú realizovať zákonom stanovené činnosti a poskytovať poradenstvo a podporu odborným a pedagogickým zamestnancom na školách. Na túto skutočnosť upozorňovali viacerí pracovníci z poradenských zariadení, ktorí sa zúčastnili na individuálnych rozhovoroch: Metodická podpora zo strany poradní by mala byť najmä pre odborných zamestnancov a pre pedagogických na úrovni tých odporúčaní. Ale v praxi to často nevidím, lebo ani tie poradne nikto neriadi, ako to majú robiť. Aj nedostatočné metodické vedenie samotných poradní sa teda môže spolupodieľať na rozdielnom obsahu a kvalite činností poradní, na ktorú poukazovali viacerí respondenti zo škôl, ktorí sa zúčastnili na prieskume To dá rozum.
Metodické usmerňovanie zariadení výchovného poradenstva a prevencie je v kompetencii ministerstvo školstva.14 Ministerstvo ho realizuje cez svoje priamo riadené organizácie. V čase realizácie prieskumu bol za metodické vedenie centier špeciálno-pedagogického poradenstva zodpovedný Štátny pedagogický ústav15, za usmerňovanie centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. S účinnosťou od 1. 2. 2019 je nastavovanie a usmerňovanie odborných procesov a činností v celom systéme výchovného poradenstva a prevencie vrátane supervízie činností poradní a nastavenia štandardov kvality poskytovaných služieb v kompetencii Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.16 Viacerí pracovníci poradenských zariadení však poukazovali na chýbajúce usmerňovanie zo strany priamo riadených organizácií v čase realizácie prieskumu. Ako sa vyjadril pracovník centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nás má metodicky riadiť VÚDPaP a mal by nám tieto veci [metodiky a štandardy] prinášať a dávať. My si to tu všetko robíme sami. Ako má vyzerať zhodnotenie, postupy. Všetko, od dokumentov až po metodiky, všetko si tvoríme sami.
Systém metodického vedenia poradenských zariadení je dvojúrovňový a okrem priamo riadených organizácií sa na ňom podieľajú aj samotné poradenské zariadenia. Obvodný úrad v sídle kraja vyberá v každom kraji jedno CŠPP a jedno CPPPaP, ktoré sú poverené metodickým usmerňovaním poradenských zariadení v danom kraji.17 No na základe vyjadrení niektorých pracovníkov poradenských zariadení, ani táto úroveň metodického riadenia nie je vo všetkých krajoch Slovenska funkčná. Pracovník jedného z centier špeciálno-pedagogického poradenstva dokonca poukázal na absenciu akejkoľvek metodickej podpory: My konkrétne sme neboli usmernení nikým a ničím už dosť dlhú dobu. Ani ŠPÚ, ani metodikmi na kraji ani krajskou poradňou, ktorá má na starosti metodické usmerňovanie. To vedenie skôr celé nemetodické... keď poviem za seba, nepotrebujem to. Za systém to však potrebujeme. Veľmi vážne to potrebujeme. Podobne riaditeľka centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poukázala na odlišnosti v systéme metodického vedenia poradní na krajskej úrovni: V inej časti Slovenska to funguje tak, že tá poradňa, čo je metodicky poverená, si vraj zvoláva poradne, vzdeláva ich, robí aj iné veci, že to naozaj funguje ako nadriadený orgán. U nás, a mne je to celkom sympatické, nefunguje ako nadriadený orgán, ale snaží sa to delegovať na nás všetkých. To znamená, že sekcie majú na starosti ľudia z rôznych centier a tí sa stretávajú. Čo mi je na jednej strane toto sympatické a zároveň mi v niečom chýba to metodické vedenie. Mala som predstavu, že ho budú robiť, že sa scentralizujú veci. Napríklad keď upozorníme na niečo, že to nie je v systéme v poriadku, tak by to mala prebrať metodická poradňa a posunúť smerom vyššie.
Ďalším problémom, ktorý bol identifikovaný v rámci kvalitatívneho prieskumu To dá rozum, je, že hoci primárne delenie zariadení výchovného poradenstva a prevencie je na základe cieľových skupín, ktorým poskytujú svoje služby18 , v praxi existuje rozdiel aj v činnostiach, ktoré oba typy zariadení poskytujú. V niektorých prípadoch to vedie k tomu, že v časti špeciálnych škôl nie sú dostupné viaceré programy a služby, ktoré na základe výpovedí respondentov kvalitatívneho prieskumu poskytujú najmä CPPPaP (ako napríklad kariérové poradenstvo či preventívne programy). Ako sa vyjadrila zástupkyňa riaditeľky jednej špeciálnej školy, nechodia k nám vôbec [CPPPaP]. Napríklad máme deti s poruchami správania [...] a veľmi by sa nám hodilo, keby prišiel iný človek, ktorý by bol nezávislý pre tie deti a robil by s nimi intervenciu aspoň raz za mesiac. Alebo napríklad aj prevenciu závislostí u detí a podobné programy. Na chýbajúcu spoluprácu CPPPaP so špeciálnymi školami poukázala aj riaditeľka ďalšej špeciálnej základnej školy: S nimi nespolupracujeme. Oni v správe len uvedú mentálne postihnutie a odporúčajú dieťa dať vyšetriť v špeciálno-pedagogickom centre. Takže dostanem len na vedomie správu, aby som zabezpečila ďalšie vyšetrenie. Ale my s nimi nespolupracujeme, oni skôr so základnými školami. Napriek plánovanej transformácii19 na jednotný systém poradenstva a prevencie podľa tzv. princípu jedných dverí, ktorá mala prebehnúť v roku 2019, však aj naďalej zostalo zachované delenie poradenských zariadení na základe cieľových skupín, ktorým poskytujú svoje služby, a to bez zohľadnenia existujúcich odlišností v náplni a obsahu ich činností.
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Vladimír Dočkal
