Škola plní viacero spoločenských úloh. Jednou z nich je aj príprava mládeže na ďalšie vzdelávanie a trh práce. Práve preto musia vo vzdelávacom systéme fungovať účinné selektívne mechanizmy, vďaka ktorým dôjde k rozmiestneniu žiakov do rôznych typov škôl. Kým vo väčšine európskych krajín k takémuto triedeniu dochádza vo veku 14 – 16 rokov, na Slovensku pri prechode žiakov z deviateho ročníka do stredného školstva k funkčnému výberu nedochádza. K „presievaniu“ totiž došlo omnoho skôr, a to už po piatom ročníku, keď istá skupina žiakov smeruje do osemročných gymnázií. Podľa názoru výchovných poradcov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, žiaci odchádzajú na stredné školy, ktoré nezodpovedajú ich schopnostiam či záujmom. Za nevhodným výberom školy môže byť nedostatočné kariérové poradenstvo, veľkou mierou sa však na tom podieľa aj konkurenčné súperenie o žiaka. Miest na stredných školách je totiž o štvrtinu viac ako deviatakov. V snahe naplniť triedy zľavujú stredné školy pri prijímaní uchádzačov z kritérií.
Súperenie stredných škôl o žiaka v niektorých regiónoch môže prinášať aj pozitívne efekty, a to v poslinení komunikácie medzi základnými a strednými školami. Kvalitatívna sonda do skúseností riaditeľov stredných škôl poukázala na ich zvýšenú aktivitu v oblasti komunikácie s potenciálnymi uchádzačmi. Stredné školy organizujú napríklad deň otvorených dverí aj viackrát do roka, prezentujú sa prostredníctvom rôznych verejných akcií v meste a hľadajú spôsob, ako sa čo najviac priblížiť mladým ľuďom. Vyhľadávajú priestor aj na prezentáciu svojich programov na pôde základných škôl, pričom ich akcie nadobúdajú interaktívnu podobu. Na základe niektorých rozhovorov možno usudzovať, že stredné školy sa začínajú zaujímať aj o kvalitu kariérového poradenstva na základných školách a formulovať predpoklad, že marketingové správanie stredných škôl môže vytvárať aj tlak na intenzívnejšiu spoluprácu so školami nižšieho vzdelávacieho stupňa. Napriek tomu výsledky analýzy To dá rozum indikujú, že spolupráca medzi týmito dvoma inštitúciami nie je dostatočne rozvíjaná a je často zúžená na účasť žiakov a žiačok na dni otvorených dverí alebo prezentáciu strednej školy na pôde základnej školy.
Dôležitou témou v rámci skúmania prechodu žiakov na stredné školy je téma predčasného ukončovania školskej dochádzky (ďalej PUŠD). Slovensko patrí medzi 17 európskych krajín, v ktorých je podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou na populáciu 18- až 24-ročných pod hranicou 10 %. Znepokojivý je však stúpajúci trend v rokoch 2009 – 2017. Problém PUŠD sa týka niektorých regiónov viac a niektorých menej. Ide totiž o fenomén spätý s chudobou a so sociálnym vylúčením. Najväčší výskyt takýchto prípadov možno očakávať tam, kde je najvyššia miera chudoby a nezamestnanosti. Najhoršia situácia je preto v krajoch, kde žije najviac rómskeho obyvateľstva. Ako potvrdili výpovede respondentov v rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, problém PUŠD sa vo veľkej miere týka práve rómskych žiakov z vylúčených rómskych lokalít.
PUŠD je komplexný problém, ktorý vzniká ako dôsledok pôsobenia rôznych síl, respektíve rizík, ktoré sú tak na strane žiaka, ako aj na úrovni školy a nastavenia vzdelávacieho systému ako celku. Silným faktorom sú životné podmienky, v ktorých mladí ľudia vyrastajú. Hoci zdroje tohto problému vyvierajú zo zložitých životných okolností, nemožno ich vnímať ako kľúčovú príčinu. K PUŠD dochádza predovšetkým v dôsledku zlyhávania vzdelávacieho systému, v ktorom sa nekladie dostatočný dôraz na monitorovanie tohto javu. Dôležitej otázke prevencie sa nevenuje náležitá pozornosť, čoho dôkazom sú napríklad chýbajúce programy ranej starostlivosti o deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia do 3 rokov či ich nízka účasť na predškolskom vzdelávaní. Aj preto táto riziková skupina detí vstupuje do školy z odlišnej štartovacej čiary ako väčšina ostatnej žiackej populácie a už počas povinnej školskej dochádzky čelí riziku opakovania ročníka. Do 1. ročníka vstupujú nezriedka ako 7-, či dokonca 8-ročné deti. Mnohé totiž začínajú povinné vzdelávanie v nultom ročníku a niektoré ho dokonca aj opakujú. Najmä medzi žiakmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia nie je zriedkavosťou ani viacnásobné opakovanie ročníka počas dochádzky na základnej škole. Práve toto sú prípady, ktoré často vyúsťujú do PUŠD. Výskyt obidvoch javov, tak opakovania ročníka, ako aj PUŠD, by pritom mohol byť nižší, ak by škola dokázala efektívnejšie reagovať na vzdelávacie potreby tejto rizikovej skupiny žiakov. Ako však ukazujú výsledky analýzy To dá rozum, mnohí aktéri vzdelávania sa nemôžu oprieť o pomoc špeciálnych pedagógov či psychológov. Tí, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, vyjadrili presvedčenie, že ak by bol na školách väčší počet odborníkov, žiakov, ktorí predčasne vypadávajú zo vzdelávania, by bolo menej. Podľa ich názoru by pomohlo aj zníženie počtu žiakov v triedach, vďaka ktorému by sa zlepšil individuálny prístup k žiakom. Hoci dôležitou súčasťou prevencie problému PUŠD je aj boj s chudobou, len necelá tretina respondentov si myslí, že takýchto žiakov by bolo menej, ak by väčšia časť z nich získala finančnú podporu. Výsledky kvalitatívnej analýzy dát To dá rozum indikujú, že aktéri vzdelávania vidia riešenie skôr v intenzívnej práci s rodinami.
V dôsledku nedostatočného dôrazu na prevenciu zlyhávania žiakov počas ich vzdelávacej dráhy opúšťa istá skupina žiakov a žiačok školu bez dosiahnutia základného vzdelania. Najviac takýchto prípadov je v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Ľudia, ktorým vzdelávací systém nedokázal pomôcť odstrániť počiatočné znevýhodnenie, majú príležitosť zapojiť sa do kurzu na dokončenie základného vzdelania, tzv. kurzu druhošancového vzdelávania. Organizovanie takýchto kurzov je prevažne v réžii stredných odborných škôl, ktoré ponúkajú 2-ročné učebné odbory, tzv. F-odbory (bývalé učilištia). Nielen výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, ale aj dostupné štatistiky však ukazujú, že túto príležitosť poskytuje ani nie polovica z nich. Dostupné dáta tiež indikujú, že do kurzov druhošancového vzdelávania sa zapája len malá časť ľudí bez dosiahnutého základného vzdelania. Pozorovania štátnej školskej inšpekcie zároveň naznačujú, že nie všetky kurzy majú požadovanú kvalitu. Problémom je i slabá flexibilita tohto doplnkového vzdelávania, ktorá absolvovanie kurzu kladie ako podmienku na vstup do vyššieho odborného vzdelávania. Hoci ministerstvo školstva spracovalo návrh, podľa ktorého by klienti kurzu mohli ukončovať základné vzdelanie v rámci štúdia v odbore, do praxe sa zatiaľ nepretavil. Žiaci, ktorí končia F-odbory, však majú veľmi obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Po absolvovaní štúdia väčšinou nezískavajú výučný list a teda ani odbornú kvalifikáciu. Zo školy vychádzajú zaškolení vykonávať jednoduché pomocné práce a základné úlohy jednoduchých profesií. Navyše v niektorých okresoch či krajoch je dostupnosť 2-ročných F-odborov obmedzená, čo potvrdili aj riaditelia a riaditeľky základných škôl, ktorí poskytli rozhovor v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Tri štvrtiny stredných škôl, ktoré F-odbory ponúkajú, sú totiž elokovanými pracoviskami, ktoré sú zriaďované v blízkosti rómskych vylúčených lokalít. Pociťovaný nedostatok F-odborov v niektorých častiach krajiny môže súvisieť aj s ochotou riaditeľov otvárať ich. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum naznačujú, že riaditelia nepociťujú ani tak problém finančného, časového, priestorového či personálneho zabezpečenia takéhoto štúdia. Skôr sa dá usudzovať, že 2-ročné učebné odbory nepovažujú za prioritu. Výsledky analýzy kvalitatívnych dát zas indikujú, že rozhodnutie neotvoriť ich môže byť aj dôsledkom slabej podpory zo strany štátu, ktorá sa prejavuje napríklad v nedostatku odborných zamestnancov v škole.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Výber žiakov pri prijímaní na strednú školu vystriedal nábor
Súperenie o žiaka motivuje stredné školy k efektívnejšej prezentácii študijných programov
Stredoškolské vzdelávanie istá skupina žiakov ani nezačne alebo ho neukončí
Možnosti návratu do vzdelávania a získania kvalifikácie sú pre menej zdatných žiakov obmedzené
Autor:
Katarína Vančíková
