Škola plní mnoho spoločenských úloh. Okrem iného je i nástrojom sociálnej politiky, pretože pripravuje mládež na ďalšie vzdelávanie, ako aj na trh práce. Tým ovplyvňuje jeho kvalitu i flexibilitu.1 Aby bola schopná túto úlohu plniť, musia v systéme vzdelávania fungovať aj mechanizmy výberu, ktoré zabezpečia potrebnú alokáciu, teda rozdelenie žiakov do rôznych typov škôl podľa ich schopností a záujmov. Vo väčšine európskych krajín dochádza ku kľúčovej voľbe ďalšej študijnej dráhy vo veku 14– 16 rokov.2 Na Slovensku omnoho skôr. Už niektorí 10- až 11-roční žiaci stoja pred rozhodnutím, či ísť dráhou všeobecného alebo odborného vzdelávania. Istá časť z nich totiž opúšťa v piatom ročníku základnú školu a prestupuje na osemročné gymnáziá. Skoré rozdeľovanie žiakov do vzdelávacích dráh má pritom svoje úskalia. No na druhej strane, ako ukazujú dáta, v čase, keď selekcia má svoje opodstatnenie, nefunguje. Oká tzv. „presievacieho sita“ pri prechode absolventov 9. ročníka základnej školy na stredné školy sú príliš veľké, v dôsledku čoho dochádza k znižovaniu nárokov a očakávaní škôl voči žiakom a následnému znižovaniu kvality vzdelávania. Potvrdila to svojimi slovami aj účastníčka rozhovoru v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, riaditeľka základnej školy: Lebo takto sú prijímaní aj trojkári aj štvorkári, potom stredné školy sami vidia, že jednoducho tá úroveň upadá.
Vo všeobecnosti si môžu žiaci podľa prihlášku na dve stredné školy alebo dva rôzne odbory na tej istej strednej škole. Dáta To dá rozum naznačujú, že nie všetci žiaci a žiačky urobia dobrú voľbu. Výchovní poradcovia a poradkyne základných škôl boli v dotazníkovom prieskume To dá rozum vyzvaní k tomu, aby identifikovali tri najväčšie prekážky úspešného prechodu žiakov na strednú školu. Najviac respondentov (60,8 %) sa priklonilo k odpovedi nevhodný výber školy, ktorá nezodpovedá vedomostiam a zručnostiam žiaka/-čky (pozri graf G_4.4.1.1). Nespokojnosť s tým, ako si žiaci vyberajú svoju ďalšiu vzdelávaciu dráhu, vyjadrovali aj respondenti, ktorí sa zapojili do kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Riaditeľ základnej školy komentoval voľbu strednej školy slovami: No síce niektorí sú dosť nekritickí, že sa hrnú na školy, na ktoré nemajú príliš predpoklady, no ale tak neviem, či sú to niekedy ambície rodičov alebo... [odmlčanie]. Druhou najčastejšie volenou odpoveďou v dotazníku bolo presvedčenie, že žiaci a ich rodičia nemajú záujem o ďalšie štúdium (32,5 %). Riaditeľka strednej odbornej školy poukázala na nedostatočnú motiváciu zo strany rodičov a chýbajúce tradície v rodine, ktoré by nasmerovali dieťa na správnu cestu: Pretože kedysi aspoň sa orientovalo podľa rodičov, boli nejaké rodinné tradície. Dnes už to všetko vymizlo.[…] Tie deti nemajú už z domu motiváciu, koľkokrát. Ale, hlavne to, že nevedia, čomu by sa venovali. Viacerí účastníci rozhovorov hovorili o nezáujme či nerozhodnosti, ktorá vyúsťuje do výberu naslepo: Niekde sa chcú dostať, však to je jedno kde. Taká nejaká lenivosť zavládla. Vôbec akože nie, na tomto chcem pracovať, v tomto sa chcem rozvíjať. Čiže mnohí sa hľadajú. Riaditeľka inej odbornej školy tvrdí, že tých, ktorí vedia, čo chcú, sú v menšine: Čiže možno že je medzi nimi málo takých, alebo menšia časť takých, ktorí ozaj majú vyhranený už ten záujem, že ,áno, ja budem učiteľka, ja chcem byť to a toʻ a ide si za tým. Slová riaditeľa strednej umeleckej školy poukazujú nielen na nevyhranené záujmy mladých ľudí, ale aj na ich nízke ambície rozvíjať sa vo vybranej oblasti: Absolútne za tým nie je nejaká snaha profesijne rásť. Strašne veľa žiakov sa sem hlási, lebo je tu trebárs fyzika len v prvom ročníku, chémia len v druhom ročníku. Čiže keď sa vyskytnú talenty, tak sme nesmierne radi a v podstate snažíme sa tieto talenty rozvíjať a posúvať aj do polohy medzinárodných súťaží, ale pokiaľ mám byť úprimný, tak to nie je ani 50 %.
Graf G_4.4.1.1 Názory výchovných poradcov základných škôl na najväčšie prekážky úspešného prechodu žiakov na strednú školu
Hoci len veľmi malá skupina riaditeľov základných a stredných škôl (2,4%) označila nedostatočné kariérové poradenstvo pri výbere školy za jednu z troch najväčších prekážok úspešného prechodu žiakov na strednú školu (graf G_4.4.1.1), odpovede na iné položky v rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že za zlou voľbou školy môže stáť aj slabá podpora pri profesijnej orientácii na základných školách. V časti, kde mali ich riaditelia možnosť uviesť, či niekto v ich škole vykonáva funkciu kariérového poradcu, kladne odpovedalo necelých 12 % opýtaných. Pri ďalšej otázke riaditelia odpovedali, že tieto úlohy plní v škole väčšinou ich výchovný poradca (v 71 % prípadov), čo potvrdila aj väčšina opýtaných výchovných poradcov. Viac než 80 % z opýtaných výchovných poradcov deklarovalo, že kariérové poradenstvo a pomoc pri profesijnej orientácii realizujú bežne. Zároveň však identifikovali problémy, ktoré sprevádzajú ich činnosť a môžu byť dôvodom slabého kontaktu so žiakmi a ich rodičmi. Podľa výsledkov prieskumu je najväčším problémom malý rozsah hodín na poskytovanie takejto pomoci a podpory, ako aj vysoká administratívna záťaž, ktorá tiež môže uberať priestor na intenzívnejší kontakt so žiakmi. Tento problém vnímajú aj niektorí riaditelia stredných škôl. Jeden z nich s pochopením pre situáciu riaditeľa ZŠ skonštatoval: Kariéroví poradcovia ako takí vlastne ani neviem, že by tuná priamo pôsobili. Skôr je to tak kumulované s tým výchovným poradcom, lebo zasa niekomu ďalšiemu dávať úľavy z nejakého vyučovania si tiež ten pán riaditeľ nevie dovoliť na tej základnej škole.
Výsledky analýz To dá rozum indikujú, že kariérové poradenstvo sa v realite nezriedka zužuje iba na administratívnu výpomoc žiakom a žiačkam pri vypĺňaní a podávaní prihlášok na stredné školy, zadávanie potrebných údajov o žiakoch do informačných systémov a na návštevy dňa otvorených dverí či burzy stredných škôl. Na systematickejšiu individuálnu či skupinovú prácu so žiakmi a ich rodičmi mnohí z nich nemajú čas a priestor. Možno aj preto takmer 60 % žiakov stredných škôl, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, uviedlo, že s výberom školy im na základnej škole nikto nepomohol.
Takmer dve desaťročia dochádzalo na Slovensku k znižovaniu populácie stredoškolákov. Od roku 2000 klesol ich počet takmer o 40 %. Tomuto poklesu však nezodpovedal pokles počtu stredných škôl. K miernej redukcii došlo v prípade stredných odborných škôl. V prípade gymnázií však dokonca došlo k navýšeniu ich počtu. Kým v roku 2000 ich bolo na Slovensku 212, v roku 2018 už 235.3 Výsledkom tohto trendu je nadbytok miest na stredných školách, ako aj znižujúce sa priemerné počty žiakov na školu. Ako vidieť v tabuľke T_4.4.1.1, na Slovensku je počet plánovaných miest v priemere vyšší takmer o 28 %, ako je počet deviatakov v aktuálnom školskom roku. V Bratislavskom a Košickom kraji je tento nadpočet ešte vyšší a presahuje hranicu 40 %. Zaujímavé z tohto pohľadu sú aj plánované počty prijatých na gymnáziá. V Bratislavskom kraji sa dokáže na nich umiestniť až polovica všetkých žiakov deviateho ročníka. V Košickom a Banskobystrickom kraji približne tretina. Táto situácia vytvára konkurenčné súperenie, v ktorom školy ustupujú od výberu uchádzačov a prechádzajú skôr k ich náboru.
Tabuľka T_4.4.1.1: Porovnanie počtu žiakov 9. ročníka ZŠ v šk. roku 2018/19 a plánovaného počtu miest na stredných školách pre šk. rok 2019/20
4
V dotazníkovom prieskume To dá rozum 21,9 % výchovných poradcov zaradilo medzi tri najväčšie prekážky úspešného prechodu žiakov na vyšší vzdelávací stupeň nevhodne nastavené podmienky prijímania na stredných školách. (graf G_4.4.1.1). Čo rozumeli pod nevhodne nastavenými podmienkami, nie je možné z výsledkov dotazníka vyčítať. Vyjadrenia riaditeľov a riaditeliek v rámci kvalitatívneho zberu dát však naznačujú, že pod nevhodným nastavením podmienok prijímacieho konania možno rozumieť aj nízke požiadavky na uchádzačov. Viaceré odpovede indikovali, že vzdelávacie výsledky v súčasnosti už nezohrávajú príliš veľkú rolu. Školy prijímajú takmer všetkých bez výnimky, pretože potrebujú naplniť svoje kapacity. Ilustrujú to aj slová riaditeľky základnej školy na západe krajiny: Ale v podstate, vždy máme stopercentnú úspešnosť prijímania žiakov bez ohľadu na to, ako skončí testovanie, bez ohľadu na to, aké majú výsledky. Na vysvetlenie uviedla aj príklad: Pretože – poviem príklad – dievčatko na polroka malo tri päťky, ale aj tak je prijaté na strednú školu, dokonca s maturitou, hoci na to nemá. Tak to poviem. A všetci – hovorím, všetci majú stopercentnú úspešnosť prijatia. Podobnú skúsenosť má aj riaditeľ inej základnej školy v tom istom regióne Slovenska: A, bohužiaľ, tie stredné školy ich všetkých zoberú, aj keď na to z nášho pohľadu nemajú predpoklady, ale systém je nastavený tak. Riaditeľ základnej školy na strednom Slovensku naznačil, že problémom je nadbytok stredných škôl: Zatiaľ si myslím, keďže tá populácia je taká, aká je, a aj počet tých stredných škôl, tak si myslím, že aj stredné školy zoberú tie decká. Už potom ako sa to rieši, neviem... Viaceré odpovede respondentov upozorňovali na nezdravé konkurenčné prostredie ako dôsledok prebytku miest na stredných školách. Súperenie o žiaka podľa nich núti školy robiť nie výber, ale nábor. Ilustruje to výrok zástupcu riaditeľa základnej školy v Banskobystrickom kraji: Ale ináč je to presne tak, že skutočne tie stredné školy chodia robiť nábory a následne v podstate tie kritériá sú tak nízko, že ...[odmlčanie]
Stredné školy si plnia povinnosť a v zmysle školského zákona rozhodujú o prijímaní uchádzačov na základe výsledkov prijímacieho konania.5 Viaceré školy zohľadňujú aj výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych ročníkov základných škôl (ďalej testovanie T9). V rozhovoroch pre To dá rozum to potvrdili viacerí riaditelia základných škôl: Mnoho stredných škôl má v týchto kritériách výsledky testovania. Hlavne gymnáziá a stredné školy majú výsledok testov. Niekto to berie do úvahy [výsledky testovania]. Niektorá škola si to dáva do kritérií svojich požiadaviek, takže vlastne aj prihliadajú trebárs na tie výsledky monitorov. Ja neviem, 90 % keď majú spravené, že teda vypúšťajú tie prijímačky pre tie deti. O zohľadnení výsledkov testovania T9 hovorili aj riaditelia stredných škôl: My vychádzame vlastne z výsledkov monitoru, čiže keď spraví na 90 % monitor z matematiky, slovenčiny, tak na ktorýkoľvek odbor, samozrejme, bez prijímacích skúšok ho zoberieme. Ako však tento riaditeľ strednej odbornej školy ďalej naznačil, tí, ktorí sú prijatí na základe výborných výsledkov v testovaní T9, nie vždy do štúdia aj nastúpia. Tento rok myslím, že piatich takých žiakov sme mali, čo boli ako záujemcovia. Teraz neviem presne, koľkí sa aj zapísali nakoniec. A tak prijímacie konanie pokračuje. Nezriedka aj absolvovaním prijímacích skúšok. Ak však táto škola chce naplniť triedy, musí latku posunúť nízko: ...no a potom robia klasicky prijímačky z matematiky a slovenského jazyka, kde majú zhruba na hodinku nachystaný test. A tieto musia spraviť aspoň na nejakých myslím, že na 15 percent sme mali kritérium...
Zistenia To dá rozum indikujú, že k znižovaniu nárokov na uchádzačov dochádza viac na stredných odborných školách než na gymnáziách. V dotazníkovom prieskume len 10 % opýtaných riaditeľov SOŠ potvrdilo, že v školskom roku 2017/18 neprijali žiakov, ktorí nemali požadovaný priemer známok z určených predmetov na ZŠ (graf G_4.4.1.2). Relatívne nízky výskyt kladnej odpovede bol zaznamenaný aj v skupine riaditeľov gymnázií (31,8 %), no 60,3 % z nich uviedlo, že v danom roku neprijali žiakov, ktorí nepreukázali požadovanú úroveň vedomostí a zručností v rámci prijímacej skúšky. Takúto situáciu potvrdilo, naopak, len 36,7 % respondentov z SOŠ, čo určite súvisí aj s bohatou vnútornou variabilitou ponúkaných odborov, medzi ktoré patria napríklad aj 2-ročné odbory so zvlášť upravenými učebnými plánmi (tzv. F-odbory), ktorých absolventi nezískavajú ani výučný list. Preverovanie úrovne špeciálnych schopností, zručností a talentu v rámci talentovej skúšky sa podľa týchto výsledkov deje aj na niektorých gymnáziách (22,6%). V skupine riaditeľov SOŠ túto prax potvrdilo len necelých 15 % opýtaných.
Graf G_4.4.1.2.: Odpovede riaditeľov stredných škôl na otázky súvisiace s procesmi výberu uchádzačov
Zistenia To dá rozum sa dajú interpretovať aj tak, že skutočný výber sa robí len tam, kde si to môže škola dovoliť. Podľa slov riaditeľa základnej školy sa tak najčastejšie deje na prestížnejších gymnáziách: Určite taký najväčší výber je snáď na gymnáziách, ktoré teda majú dobré meno a že teda je tam teda viacej prihlásených, ako môžu otvoriť tých tried. Dôraz na dôsledný výber tých najlepších však nemusí byť samozrejmosťou ani na všetkých gymnáziách. Najmä, ak sa nachádzajú v regióne, kde ich je viac . Riaditeľ základnej školy v Košickom kraji podotkol, že prijímanie žiakov na gymnáziá sa v ich regióne podobá skôr na nábor ako na výber: Na jednej strane som až prekvapený, keď sem-tam z nejakého gymnázia prídu na nábor. [smiech...] Tak gymnázium, keď už robí nábor, tak to už je iné troška. Riaditeľka inej základnej školy ironicky poukázala na dôsledky tohto javu: A dokonca tradovala sa aj taká anekdota. Že aký je rozdiel medzi študentom gymnázia a študentom trojročného odborného učilišťa. Takže taký, že gymnazista fajčí za školou a ten učeň pred školou. Takže takýto rozdiel.
Viacerí účastníci rozhovorov pre To dá rozum vyjadrovali nespokojnosť s tým, že vďaka znižovaniu nárokov na uchádzačov dochádza k tzv. domino efektu. Ak gymnáziá prijmú aj slabších žiakov a žiačky, stredným odborným školám nezostáva nič iné, len zobrať do maturitných odborov všetkých prihlásených. Veľmi výstižne túto situáciu okomentoval riaditeľ strednej odbornej školy v Trenčianskom kraji: Hlásia sa teda aj slabší žiaci. Ale tak čo už nám ostáva, keď na gymnázium zoberú študenta s trojkami z matematiky a z fyziky bez problémov. Tak už tým stredným odborným školám čo zostane. Podobnú skúsenosť má aj riaditeľ inak zameranej strednej odbornej školy v tom istom regióne: A potom tým pádom sa nevyhnete tomu, že vám príde obrovský príliv detí aj štvorkárov na gymnáziá a stredné odborné školy majú problém prežiť, lebo v podstate nemáme deti. Ďalšie vyjadrenie riaditeľa odbornej školy vypovedá o existenčnej obave: No a keďže dnešní rodičia si myslia, že treba hlavne na gymnázium dať dieťa, no tak potom už nemáme možnosť nikoho ďalšieho prijať. Ale teda dúfam, že aspoň tých zhruba 18, 18 že budeme mať v tej triede jednej a druhej. “
Aj riaditelia základných škôl vnímajú, že stredné odborné školy prijímajú de facto všetkých a musia doslova prehovárať žiakov: Ale keď prídu zo stredných odborných škôl a povedia, že v podstate zoberieme všetkých, tak tá situácia je taká, aké je. Ešte väčšie úsilie musia vynaložiť riaditelia a riaditeľky na to, aby naplnili triedy v nematuritných učebných odboroch. Riaditeľ jednej takejto strednej školy sa posťažoval: Snažíme sa robiť stavebné súťaže, propagovať to. Ale záujem zo strany detí je malý. Je stále nižší a nižší. Pretože jednoducho tá spoločnosť si to asi tak nejak vynútila. Lebo poviem to tak, že ak je možnosť, mám dieťa a chcem ho nejakým spôsobom posunúť niekde a môže mať maturitu, tak ako dobre..
Nielen z kvalitatívnych dát To dá rozum, ale aj z dostupných sekundárnych kvantitatívnych dát (pozri tabuľka T_4.4.1.1) možno usudzovať, že mnohé stredné školy v záujme prežitia posúvajú latku požiadaviek na uchádzačov čoraz nižšie. Jedným z dôsledkov je aj postupné znižovanie atraktivity učebných odborov, ktoré síce neposkytujú maturitu, ale z ktorých žiaci odchádzajú „s remeslom v rukách.“ Ilustruje to aj tento výrok riaditeľa strednej odbornej školy: Rodičia ako by mali..., akoby sa hanbili dať dieťa na 85ku, teda na učebné študijné odbory. Podobnú skúsenosť zdieľali aj riaditelia základných škôl: Rodičia nechcú, aby ich deti pracovali manuálne. Takže hľadajú pre nich takú školu, kde by sa dieťa nenadrelo, ale keď už, tak maturitný odbor väčšinou hľadajú. Pretože: Prečo by si ty nešiel na maturitný odbor, keď Ferko Mrkvička, keď mal štvorku odhora až naspodok, išiel na maturitný a ty nie? Čo si ty horší? Takže také je to zmýšľanie. Ale tých trojročákov je veľmi málo... Všetci chcú mať maturitu.
Postupné znižovanie nárokov na uchádzačov o štúdium na stredných školách má prirodzene vplyv aj na učebnú motiváciu žiakov a žiačok. Tá je znížená už odlivom žiakov na viacročné gymnáziá po absolvovaní piateho či ôsmeho ročníka. Strata motivácie však súvisí aj so slabým výberom uchádzačov zo strany stredných škôl. Ak je systém nastavený tak, že do maturitného odboru, či v niektorých prípadoch dokonca na gymnázium, sú prijímaní aj žiaci so slabšími študijnými výsledkami, vytratí sa z tried 9. ročníka ZŠ už aj tak slabá dravosť a zdravá súťaživosť. Túto skúsenosť má aj riaditeľka základnej školy: Je to veľmi zlé. Je to veľmi zlé, pretože naši deviataci absolútne nie sú motivovaní učiť sa. Pokiaľ on sám nechce alebo jednoducho že nie je tlačený aj z rodiny, tak je to veľmi zlé. Nielen ona, ale aj ďalší respondenti poukazovali aj na problémy s testovaním T9, ktorého výsledky by mali riaditelia stredných škôl v zmysle zákona zohľadňovať pri prijímaní uchádzačov.7 Vyššie citovaná riaditeľka má skúsenosť, že na prijatie žiaka na maturitný odbor postačujú aj veľmi slabé výsledky testovania T9, takže z pohľadu žiakov nie je dôvod sa snažiť: Takto motivovaní [žiaci] nie sú. Vôbec. Čiže napísal monitor, dajme tomu, na šestnásť percent, ale aj tak je prijatý na maturitný odbor [...] Zástupkyňa riaditeľa inej základnej školy zas upozornila na to, že slabá motivácia žiakov dosiahnuť v testovaní dobrý výsledok je ovplyvnená aj tým, že niektorí žiaci v čase testovania už vedia, že na školu boli prijatí: Testovanie sa robí a deti povedia: Veď ja už som prijatá, tak ja už to nebudem robiť. A odsedí si to. Napriek tomu, že na pol roka malo dvojku, tak má z testovania podstatne horšie známky. Ďalšia odpoveď v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum poukazuje na celkovú devalváciu školského hodnotenia, ktoré stratilo v rámci výberu žiakov na stredné školy zmysel: Všetci sa dostanú. Ale čo je nevýhoda, tak na základnej škole môžete robiť, čo chcete, a dieťa, ktoré má horšie známky, trojky, štvorky, dostane sa na gymnázium... Takže všetci sa dostanú nie tam, na čo majú a na čo proste to hodnotenie na tých základných školách je, ale dostanú sa tam, kde chcú.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
