Tabuľka T.3.1.2.1: Štúdiom rozvíjané oblasti podľa študentov a študentiek prvého a druhého stupňa štúdia na Slovensku (n=3835) a našich vysokoškolákov v zahraničí (n=1404)
Pohľad na to, čo vysoké školy u študentov rozvíjajú, však nie je jednoliaty. V rámci analýzy dát z dotazníkového prieskumu medzi vysokoškolákmi na Slovensku boli vo vnímaní rozvoja identifikované rozdiely medzi skupinami respondentov z rôznych typov škôl (verejné , štátne , súkromné ), stupňov štúdia (prvý a druhý )1 , foriem štúdia (denné, externé) a s rôznym študijným zameraním.
Študenti súkromných VŠ v prieskume označovali, že štúdium ich rozvíja v oblasti motivácie, schopnosti učiť sa, ako aj v podnikavosti a iniciatívnosti, častejšie než respondenti z iných typov VŠ. Respondenti zo štátnych VŠ označovali častejšie než ostatní rozvoj zvládania záťažových situácií a respondenti z verejných VŠ rozvoj matematicko-logického myslenia. Pri porovnaní odpovedí respondentov naprieč rôznymi stupňami štúdia sa ukazuje, že oproti študentom na bakalárskom stupni vnímajú študenti na druhom stupni štúdia rozvoj vo väčšine oblastí väčším podielom. No títo respondenti v prieskume označovali menej často ako študenti prvého stupňa VŠ štúdia motiváciu učiť sa a pracovať. Podnikavosť a iniciatívnosť bola ako rozvíjaná oblasť označovaná rovnako na oboch stupňoch štúdia. Kvantitatívne dáta teda naznačujú, že podnecovanie aktivity a iniciatívnosti respondentov postupom štúdia stagnuje; v prípade motivácie dokonca klesá. Z pohľadu formy štúdia sa väčší podiel respondentov študujúcich v externom ako v dennom štúdiu v prieskume vyjadril, že štúdium rozvíja ich motiváciu pracovať a učiť sa, ako aj samotnú schopnosť učiť sa. Naopak, väčšia časť študentov denného štúdia v porovnaní s externými študentmi v dotazníku uvádzala, že štúdium rozvíja ich matematicko-logické myslenie a schopnosť komunikovať v angličtine.
Pri porovnaní odpovedí študentov s odlišným zameraním štúdia možno pozorovať, že respondenti študujúci učiteľstvo a iné spoločenskovedné, ako aj humanitné odbory vnímajú rozvoj svojich verbálnych a písomných komunikačných zručností v hodnotách nad priemerom celkovej vzorky. Respondenti študujúci matematiku, IT a iné technické smery označovali oproti ostatným nadpriemerne schopnosť riešiť problémy, matematicko-logické myslenie a digitálne zručnosti. Uvedené oblasti by však mali byť rozvíjané u všetkých študentov, odhliadnuc od zamerania ich štúdia. Podobne je to aj v prípade zručností, ktoré si rozvíja najviac respondentov študujúcich prírodné vedy a zdravotnícke odbory. Študenti prírodných vied v dotazníku označovali najviac zo všetkých skupín respondentov rozvoj schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami. Študenti zdravotníckych odborov si zas najviac myslia, že štúdium na VŠ ich rozvíja v schopnosti zvládať záťažové situácie.
Väčší podiel respondentov z radov vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí ako na slovenských VŠ považoval za štúdiom rozvíjané všetky oblasti, ktoré dotazník To dá rozum študentom a študentkám ponúkal na výber (pozri tabuľku T.3.1.2.1). Najväčšie rozdiely v podieloch respondentov medzi študentmi na Slovensku a v zahraničí, ktorí deklarovali jednotlivé oblasti ako rozvíjané, boli zaznamenané v schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kritického myslenia a v prijímaní odlišnosti a rozmanitosti.2 Aj v Českej republike, kde študuje najväčší podiel slovenských vysokoškolákov v zahraničí3, boli zručnosti a vedomosti vo všeobecnosti považované za rozvíjané väčším podielom respondentov ako na Slovensku.
Špecialisti na ľudské zdroje, ktorí sa zúčastnili na kvalitatívnych rozhovoroch a dotazníkovom prieskume To dá rozum, uvádzali, že absolventi slovenských vysokých škôl disponujú len limitovaným spektrom zručností. Z ich pohľadu absolventi VŠ nespĺňajú, resp. spĺňajú iba čiastočne nimi identifikované najdôležitejšie požiadavky ako motivácia a schopnosť učiť sa. Naopak, oblasť, ktorú podľa špecialistov na ľudské zdroje spĺňa najväčší podiel absolventov VŠ – formálne vzdelanie – je pre zamestnávateľov najmenej dôležité. Respondenti v dotazníku tiež uviedli, že absolventi VŠ v zahraničí sú pripravení na prácu lepšie ako absolventi VŠ na Slovensku. Ako vyplynulo z kvalitatívnych rozhovorov, medzi hlavné výhody absolventov zahraničných VŠ podľa interviewovaných HR-istov patrí väčšia vyzretosť a všeobecný rozhľad.
Zistenia vyplývajúce z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum k téme obsahu vzdelávania na vysokých školách sú rozpracované detailne a v kontexte ostatných zozbieraných dát v nasledujúcich kapitolách:
Odborné vedomosti nie sú rozvíjané v dostatočnom rozsahu a sú často neaktuálne
Schopnosť riešiť problémy a analytické myslenie si na vysokej škole rozvíja len časť študentov
Komunikačné zručnosti sú dôležité, no na vyučovaní sa málo diskutuje
Motivácia a schopnosť učiť sa študentom chýbajú, i keď sú pre ich uplatniteľnosť kľúčové
Priestor pre rozvoj kritického myslenia a schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami je na vysokých školách len obmedzený
Rozvoj schopnosti pracovať v skupine sa vo vyučovaní podporuje málo
Vysokoškolské štúdium u študentov nepodnecuje podnikavosť, iniciatívnosť a ani tvorivosť
Základné gramotnosti nemajú študenti rozvíjané ani v rámci vysokoškolského štúdia
Digitálne zručnosti sú jedny z najmenej rozvíjaných kompetencií na vysokej škole
Angličtinu vysokoškoláci v rámci štúdia veľmi nevyužívajú, na vysokých školách v Česku sa využíva viac
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Katarína Staroňová
