V reprezentatívnom prieskume projektu To dá rozum o mýtoch o vzdelávaní v roku 2016 viac ako 90 % respondentov uviedlo, že súhlasia s tvrdením, že mladí na Slovensku sa dobre vyznajú v počítačoch a technológiách.1 Dáta OECD z medzinárodného testovania zručností dospelých PIAAC však takúto optimistickú predstavu nepodporujú. Porovnanie výsledkov testu zameraného na schopnosť jednotlivca riešiť problémy za pomoci počítača a počítačových sietí ukazuje, že vo vekovej skupine mladých od 16 do 24 rokov stále zaostávame za priemerom krajín OECD. Dáta ukazujú, že 6,4 % mladých v tomto veku buď nemalo nikdy skúsenosť s prácou na počítači, alebo neprešli základným testom počítačovej gramotnosti.2 Priemer krajín OECD z vekovej kohorty 16 – 24 rokov predstavuje 4,7 %.3 Medzi mladými v tomto vekovom rozpätí sú však obsiahnutí aj tí, ktorí neštudujú, resp. neabsolvovali štúdium na vysokej škole. Pozitívnejšie výsledky v dátach OECD sa nenájdu ani pri pohľade na úroveň zručnosti riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí u vysokoškolsky vzdelaných dospelých. Najvyšší, tretí stupeň ovládania týchto schopností, ktorého splnenie podľa metodiky PIAAC obsahuje použitie viacerých aplikácií, prekonávanie prekážok v procese riešenia a použitie vhodných príkazov v novom prostredí4, dosiahlo len necelých 8 % vysokoškolsky vzdelaných. Na porovnanie, v susednej Českej republike túto úroveň dosiahlo viac ako 14 % vysokoškolsky vzdelaných. Priemer krajín OECD sa pohybuje na hodnote 10 %.5
To, že by v nich štúdium na vysokej škole rozvíjalo digitálne zručnosti, uviedla v dotazníkovom prieskume To dá rozum len necelá pätina (19,6 %) respondentov a respondentiek zo študentskej populácie na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia. V zozname kompetencií, v ktorom študenti mohli označovať tie, ktoré považujú za štúdiom rozvíjané, sa digitálne zručnosti umiestnili na jednom z posledných miest (štvrté od konca). Aj podľa kvalitatívnych dát To dá rozum zo skupinových rozhovorov považovali študenti rozvoj týchto zručností za značne poddimenzovaný. Mimo technických IT odborov videli študenti ako jednu z mála príležitostí práce s počítačom prípravu prezentácií a písanie seminárnych prác. To, že vysokoškolské štúdium študenti nevnímajú ako rozvíjajúce digitálne zručnosti, ilustruje aj výrok jednej z účastníčok skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi: V čom ma [štúdium] vôbec nerozvíja? Napríklad pri používaní počítačov a internetu. Zatiaľ sme to v škole vôbec nemali. Akože dobre, seminárku, ale ináč sa mi zdá, že sme fakt nemali nič také, že by sme to museli. Ja si myslím, že je to veľmi dôležité, lebo je to do praxe. V podstate ku každému povolaniu je to veľmi podstatné a nič také tu nemáme. Kritika účastníkov skupinových rozhovorov však išla aj do radov spolužiakov. Niektorí majú podľa nich problém s ovládaním základných funkcií v textových dokumentoch (napr. ako členiť a formátovať text, vložiť referenciu a pod.), resp. v excelovských hárkoch.
Jedným z vysvetlení, prečo študenti v prieskume označovali, že vysokoškolské štúdium ich rozvíja v digitálnych zručnostiach len malým podielom, môže byť aj skutočnosť, že majú pocit, že tieto zručnosti nadobudli už v dostatočnej miere pred príchodom na vysokú školu. Podľa kvantitatívnych dát To dá rozum z dotazníkového prieskumu medzi vysokoškolskými učiteľmi považoval v oblasti digitálnych zručností študentov za nepripravených zo strednej školy jeden z desiatich (9,2 %) respondentov . Podľa výsledkov dotazníka pre stredoškolákov však vnímala digitálne zručnosti ako štúdiom rozvíjané približne len štvrtina (25,7 %) respondentov medzi študentmi stredných škôl . Zo zistení dotazníkového prieskumu sa tak vynára tiež otázka, či a ako dokážu vysokoškolskí učitelia zhodnotiť digitálne zručnosti svojich študentov. Možno predpokladať, že pokiaľ nie je využívanie výpočtovej techniky priamou súčasťou výučby, hodnotenie digitálnych zručností študentov zo strany ich vyučujúcich je limitované.
Z hodnotenia študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, vyplýva, že takmer polovica respondentov a respondentiek si myslí, že ich vyučujúci zapájajú výpočtovú techniku do výučby zmysluplne. Zároveň takmer až tretina študentov v prieskume uviedla, že túto kompetenciu vnímajú len u malej časti svojich učiteľov (pozri graf G.3.1.2.4.1). Tieto výsledky sú dôležitým zistením, keďže schopnosť učiteľov používať výpočtovú techniku je nevyhnutným predpokladom, aby mohli rozvíjať digitálne zručnosti u svojich študentov.
Graf G_3.1.2.4.1: Využívanie výpočtovej techniky vo výučbe podľa názoru študentov
Dôvodov, prečo vo výučbe aktívne využívať výpočtovú techniku, môže byť viacero. Bezmála polovica (45,8 %) respondentov z radov vysokoškolských učiteľov v prieskume uviedla, že pre účely prepájania poznatkov s praxou vedie študentov, aby pracovali s aktuálnymi nástrojmi a metódami, ktoré sa v nej používajú. To môže okrem používania aktuálnych pracovných postupov znamenať aj používanie softvérov a počítačových aplikácií, s ktorými sa budú absolventi stretávať v praxi. Jednou z možných bariér rozsiahlejšieho zapájania výpočtovej techniky môže byť aj nedostatočné vybavenie vysokoškolských pracovísk. Podľa dát To dá rozum považovala materiálno-technické vybavenie svojej školy za kvalitné približne tretina (30,4 %) zúčastnených študentov.
Podľa zamestnávateľov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, nemá dostatočný podiel absolventov a absolventiek vysokých škôl ani základné, ani pokročilé znalosti práce s počítačom (pozri graf G.3.1.2.4.2). Ide pritom o kľúčovú zručnosť, ktorej ovládanie narastá na nevyhnutnosti, keďže digitalizácia a automatizácia prinášajú počítače do každej oblasti života. Dopyt po počítačovo zručných zamestnancoch potvrdzujú aj výsledky dotazníkového zisťovania medzi špecialistami na ľudské zdroje. Polovica (49 %) z nich považuje zvládanie jednoduchej práce s počítačom (používanie e-mailu, ovládanie aplikácií kancelárskeho balíka MS Office) za absolútne kľúčové pri výbere budúceho zamestnanca. Pokročilú špecifickejšiu prácu s počítačom ako programovanie a prácu s databázami od svojich budúcich zamestnancov vyžaduje menší počet respondentov prieskumu. Stále ich však za pomerne dôležité (29,9 %) až kľúčové (16,3 %) kritérium považovala takmer polovica zúčastnených špecialistov na ľudské zdroje. Ako v individuálnom rozhovore pre projekt To dá rozum uviedla aj jedna zo špecialistiek na ľudské zdroje, úroveň požadovaných digitálnych zručností závisí od samotnej pozície. Dobrý základ sa však očakáva od všetkých: Čo sa týka počítačových [zručností], povedala by som, že sa to líši podľa toho, či je to IT, či je to možno nejaká analytická pozícia alebo je to pozícia pre marketing, HR a podobne. […] Ale to minimum je teda ovládanie MS Officu a Windowsu. To, či absolventi vysokých škôl očakávania zamestnávateľov v oblasti počítačových zručností spĺňajú, ukazuje nasledujúci graf.
Graf G_3.1.2.4.2: Podiely špecialistov na ľudské zdroje podľa miery, do akej absolventi spĺňajú ich očakávania v oblasti počítačových zručností
Z dotazníkového prieskumu To dá rozum vyplynulo, že podľa vyjadrení špecialistov na ľudské zdroje absolventi vysokých škôl spĺňajú očakávania zamestnávateľov na jednoduchú prácu s počítačom len pre menej než polovicu z nich (pozri graf G.3.1.2.4.2). Toto zistenie možno považovať za veľký problém, keďže takmer 90 % špecialistov na ľudské zdroje, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, považuje schopnosť jednoduchej práce s počítačom za dôležité až kľúčové kritérium pri výbere nových zamestnancov. Pri pokročilých počítačových zručnostiach spĺňajú absolventi vysokých škôl očakávania zamestnávateľov úplne len pre minimum zúčastnených špecialistov na ľudské zdroje (pozri graf G.3.1.2.4.2). Pokročilú prácu s počítačom vysokoškolskí absolventi nespĺňajú podľa názoru každého piateho respondenta dotazníkového prieskumu. Pre najväčší podiel respondentov spĺňajú absolventi nároky zamestnávateľov na pokročilú prácu s počítačom len čiastočne.
Skutočnosť, že dôležitosť ovládať informačné technológie v práci narastá, potvrdzujú aj ďalšie prieskumy. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky 40 % tvorivých, vysokoškolsky vzdelaných odborných pracovníkov v roku 2015 deklarovalo, že sa po nich vyžaduje vyššia úroveň tzv. e-skills (zručnosti digitálnej gramotnosti) potrebná napr. na obsluhu databáz, analytickú činnosť, diagnostiku, účtovníctvo a podobne. Medzi úradníkmi a pracovníkmi v nižšej administratíve je úplne bežné používanie počítača a iných zariadení a aplikácií so základnými kancelárskymi funkciami, ako je napr. tlač, písanie a vyhľadávanie informácií na internete.6
Pri pohľade na to, ako vnímajú rozvoj svojich digitálnych zručnosti v rámci štúdia respondenti a respondentky dotazníkového prieskumu To dá rozum študujúci odbory rôznych vedných zameraní, možno pozorovať viacero rozdielov (pozri graf G.3.1.2.4.3). Ani jeden z nich však nepredstavuje pozitívne zistenie. Nadpriemerná hodnota pri študentoch IT, výpočtovej techniky a matematiky v porovnaní s ostatnými disciplínami, ktoré sa nezameriavajú priamo na prácu s počítačovými technológiami, nie je prekvapením. Treba však poznamenať, že v prípade študentov IT a matematiky, pre ktorých by mal byť rozvoj digitálnych zručností jadrom ich štúdia, ide stále o veľmi nízky podiel študentov. Štúdium IT a matematiky rozvíja podľa ich vyjadrenia v dotazníkovom prieskume digitálne zručnosti len u čosi viac ako polovice respondentov.
Graf G_3.1.2.4.3: Rozvoj digitálnych zručností podľa študentov rôznych študijných zameraní
Väčší podiel ako priemer vo vnímaní rozvoja digitálnych zručností vykazujú aj respondenti spomedzi študentov technických vied a náuk (pozri graf G.3.1.2.4.3). Aj v tomto prípade nemožno výsledný percentuálny podiel respondentov na úrovni tretiny považovať za uspokojivý, keďže štúdium technických disciplín je úzko späté s ovládaním prístrojového vybavenia a výpočtovej techniky. Podpriemerné hodnoty respondentov so zameraním na učiteľstvo a pedagogické vedy vyvolávajú otázku, do akej miery možno očakávať, že budúci učitelia budú vedieť počítačové zručnosti rozvíjať vo vzdelávacom procese u svojich žiakov, pokiaľ sami študenti učiteľstva nevnímajú, že by v nich tieto kompetencie boli štúdiom rozvíjané. Najmenej označovali rozvoj digitálnych zručností vysokoškolským štúdiom v prieskume študenti odborov z oblasti zdravotníctva (pozri graf G.3.1.2.4.3). Tento podiel možno v kontexte prebiehajúcej informatizácie a elektronizácie zdravotníctva považovať za extrémne nízky; v kontexte toho, že moderné diagnostické metódy sú realizované za pomoci počítačov až za alarmujúci.
Pri detailnejšej analýze kvantitatívnych dát To dá rozum od respondentov a respondentiek na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia možno vidieť mierne rozdiely v rozvoji digitálnych zručností medzi študentmi na rozdielnom stupni či v rozdielnych formách štúdia. V tabuľke T.3.1.2.4.1 sú zobrazené percentuálne hodnoty, ktoré tieto rozdiely odrážajú.
Tabuľka T_3.1.2.4.1: Rozvoj digitálnych zručností podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia
Tak ako pri väčšine ostatných kompetencií, ktorých vnímaný rozvoj bol v dotazníkovom prieskume sledovaný, aj digitálne zručnosti sú štúdiom podľa názorov respondentov rozvíjané o niečo intenzívnejšie na druhom stupni, resp. vo vyšších ročníkoch spojeného štúdia (pozri tabuľku T.3.1.2.4.1). Viac ako pätina študentov na magisterských, inžinierskych a vo vyšších ročníkoch doktorských programov si myslí, že si štúdiom rozvíja svoje digitálne zručnosti. Digitálne zručnosti majú podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume cielene rozvíjané tiež viac študenti denného ako externého štúdia (pozri tabuľku T.3.1.2.4.1).
Väčšia časť našich vysokoškolákov študujúcich v zahraničí ako na Slovensku vníma, že si rozvíja digitálne zručnosti
Digitálne zručnosti, podobne ako ostatné kompetencie hodnotené študentmi v prieskume To dá rozum, vníma ako rozvíjané väčší podiel slovenských vysokoškolákov a vysokoškoláčok v zahraničí než u respondentov študujúcich na Slovensku. Rozdiel medzi podielmi respondentov na vysokých školách doma a v zahraničí predstavuje 8 percentuálnych bodov. Na grafe G.3.1.2.4.4 sú zobrazené podiely študentských respondentov, ktorí v prieskume označili digitálne zručnosti ako štúdiom rozvíjané, rozdelené podľa krajín, kde študujú.7
Graf G_3.1.2.4.4: Rozvoj digitálnych zručností podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Takmer až polovica respondentov z radov našich vysokoškolákov v Dánsku vníma, že štúdium prispieva k rozvoju ich digitálnych zručností. Tento vysoký podiel je zaujímavý v kontexte rozloženia študijného zamerania respondentov prieskumu študujúcich v Dánsku, keď až dve tretiny (66,4 %) odpovedajúcich študovalo humanitné alebo spoločenské vedy. Na Slovensku sa v rozvoji digitálnych zručností študenti humanitných a spoločenských vied umiestnili pod priemerom hodnoty za celkovú vzorku respondentov (pozri graf G.3.1.2.4.3). Digitálne zručnosti označil ako štúdiom rozvíjané aj väčší podiel respondentov z Veľkej Británie a zo skupiny ostatných krajín, v ktorých účastníci prieskumu študujú v menších počtoch.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Emília Sičáková-Beblavá
