Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

4.5.2 Odchod študentov do zahraničia
Veľa vysokoškolákov odchádza do zahraničia za lepším vzdelaním, vrátiť sa chce len malá časť

Odchod študentov do zahraničia

Veľa vysokoškolákov odchádza do zahraničia za lepším vzdelaním, vrátiť sa chce len malá časť

Na vysokých školách v zahraničí študuje čoraz väčší podiel našich študentov a študentiek. Najviac ich smeruje na vysoké školy v Českej republike. Študenti sa na VŠ do zahraničia hlásia s predpokladom, že na nich získajú kvalitnejšie vzdelanie. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum považujú VŠ v zahraničí za prestížnejšie a veria, že diplom zo zahraničia im prinesie lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Dáta tiež naznačujú, že ak študentov niečo pri rozhodovaní ovplyvňuje, sú to predovšetkým odporúčania ich priateľov a známych s priamou skúsenosťou so štúdiom v zahraničí. Takéto zistenie odporuje všeobecne zaužívanej predstave na slovenských VŠ, že študentov na štúdium do zahraničia, a najmä do Česka, láka agresívny marketing vysokých škôl. Výsledky prieskumu ďalej indikujú, že študenti v zahraničí naozaj získajú kvalitné vzdelanie, ale aj lepší prístup a podmienky pre štúdium. Vysokoškoláci v zahraničí sa viac rozvíjajú v zručnostiach, ktoré oceňujú zamestnávatelia. Lepšiu pripravenosť absolventov VŠ zo zahraničia ako absolventov VŠ na Slovensku v prieskume vyjadrila viac ako polovica špecialistov na ľudské zdroje, pričom vyzdvihli lepšiu znalosť angličtiny, samostatnosť v plnení úloh a motiváciu a chuť učiť sa a pracovať. Iba traja z desiatich študentov sa však po skončení štúdia plánujú vrátiť na Slovensko. Motivujú ich predovšetkým rodinné dôvody. Negatívnym zistením je, že veľká časť našich vysokoškolákov neuvažuje nad návratom ani v budúcnosti. Odrádzajú ich najmä celospoločenské problémy ako vysoká miera korupcie, nízka kvalita verejných služieb či nižšia životná úroveň ako v zahraničí. Zároveň ich nelákajú ani nízke platy a sú presvedčení, že na Slovensku nenájdu zaujímavé pracovné príležitosti.

Podiel našich vysokoškolákov v zahraničí rastie

Slovensko sa dlhodobo potýka s problémom odchodu veľkej časti študentskej populácie na vysoké školy (VŠ) do zahraničia. Ako možno vidieť na grafe G_4.5.2.1, Slovensko dosahuje oproti priemeru krajín EÚ až viac ako štvornásobný podiel vysokoškolákov a vysokoškoláčok študujúcich v zahraničí. Oproti priemeru krajín OECD sa ukazuje tento podiel ešte výraznejší. Navyše, graf zobrazuje narastajúci podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na VŠ v zahraničí, za posledné roky.

Graf G_4.5.2.1: Podiel študentov a študentiek študujúcich celý stupeň štúdia na VŠ v zahraničí

Graf G_4.5.2.1.PNG1

Narastajúci podiel je čiastočne spôsobený demografickým poklesom absolventov stredných škôl. Napriek tomu, že vysokoškolská populácia sa zmenšuje, počet študentov, ktorí študujú na VŠ v zahraničí, sa ukazuje za posledné roky takmer nemenný. Ilustrujú to aj štatistiky organizácie UNESCO, podľa ktorej v roku 2017 v zahraničí študovalo viac ako 32 000 študentov zo Slovenska (pozri graf G_4.5.2.2). Od roku 2005, rok po vstupe Slovenska do Európskej únie, počet našich vysokoškolákov v zahraničí narástol približne o 14 000 študentov a študentiek.

Graf G_4.5.2.2: Počet študentov a študentiek zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí

Graf G_4.5.2.2.PNG2

Najväčší počet našich vysokoškolákov v zahraničí študuje v Česku.3 V roku 2018 tam na vysoké školy nastúpilo 21 292 študentov so slovenským štátnym občianstvom a tvorili 7,4 % všetkých študentov v Česku. V porovnaní s údajom UNESCO o počte našich vysokoškolákov študujúcich v zahraničí tak študenti, ktorí študujú v Česku, predstavovali až dve tretiny (67,1 %) študentov v zahraničí. Veľká časť z nich študuje odbory, v ktorých boli identifikované viaceré na Slovensku nedostatkové profesie (napr. lekári, IT odborníci, technici).4 V roku 2016 študovalo na lekárskych fakultách českých VŠ 3 199 študentov zo Slovenska. Ďalších 3 134 študentov a študentiek študovalo na fakultách so zameraním na informatiku.5 Podľa odpovedí našich študentov v zahraničí v dotazníkovom prieskume To dá rozum sa však viac ako polovica z nich na Slovensko neplánuje vrátiť, resp. ešte nie je rozhodnutá (pozri nižšie). Cesta absolventov nedostatkových odborov tak často nemusí viesť k návratu a hľadaniu si zamestnania na Slovensku.

Odliv našich vysokoškolákov za hranice nie je kompenzovaný ani príchodom väčšieho počtu zahraničných študentov na VŠ na Slovensku. V roku 2018 ich na celú dĺžku štúdia na Slovensku študovalo 12 7066, približne o 20 000 menej ako našich vysokoškolákov v zahraničí. Presné dáta o tom, koľko z nich po skončení na Slovensku ostáva, nie sú dostupné. Podľa medzinárodného indexu integrácie cudzincov MIPEX sa však skôr javí, že Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré by cudzincom vytvárali podmienky v nich zostať a uplatniť sa. Z 38 hodnotených krajín vyspelého sveta Slovensko v rebríčku integračných politík obsadilo až 34. priečku.7

Vysoké školy v zahraničí majú v očiach študentov a študentiek lepšiu reputáciu

Motivácie študentov a študentiek uprednostniť štúdium v zahraničí pred štúdiom na Slovensku sú kombináciou vecných a osobných dôvodov. Zistiť motivácie našich vysokoškolákov bolo jedným z cieľov dotazníkového prieskumu To dá rozum, do ktorého sa zapojilo 1 404 respondentov študujúcich v zahraničí. Nasledujúci text je analýzou odpovedí respondentov, v špecifických častiach so zameraním sa na respondentov študujúcich v Česku, keďže tí tvoria najväčšiu časť našich vysokoškolákov v zahraničí a boli najpočetnejšie zastúpení v celkovej vzorke (862 respondentov). Štatisticky významný počet odpovedí bol zaznamenaný aj v iných krajinách, v ktorých študuje veľa študentov zo Slovenska (Maďarsko, Veľká Británia, Dánsko). Odpovede početných skupín respondentov v rôznych krajinách môžu byť preto vyhodnocované aj vo vzájomnom porovnaní.

Jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré študentov ovplyvňujú, keď sa rozhodujú, či odísť na vysokú školu do zahraničia, sa ukazuje renomé VŠ. Podľa výsledkov prieskumu majú školy v zahraničí v očiach študentov lepšie meno ako VŠ na Slovensku. Mysleli si to viac ako štyri pätiny respondentov z radov študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia študujúcich v zahraničí. Celkovo bol faktor reputácie VŠ najčastejšie označovaný z ponúkaných položiek (pozri tabuľku T_4.5.2.1).

Tabuľka T_4.5.2.1: Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia študentov odísť na VŠ do zahraničia

Tabuľka T_4.5.2.1.PNG

Lepšie renomé VŠ v zahraničí než na Slovensku označili za faktor, ktorý prispel k ich rozhodnutiu odísť študovať za hranice Slovenska až deviati z desiatich respondentov dotazníkového prieskumu študujúci na VŠ v Česku. Lepšiu prestíž majú školy v zahraničí aj podľa respondentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch To dá rozum pre našich vysokoškolákov v Brne, Olomouci a v Prahe. Takýto názor zohral rolu v rozhodovaní pokračovať po absolvovaní bakalárskeho štúdia na Slovensku na druhom stupni štúdia na VŠ v Česku aj u tejto respondentky: Myslím si, že na Slovensku chce veľa ľudí študovať psychológiu, je veľa záujemcov. Ja keď som uvažovala, čo po tom bakalárovi, zdalo sa mi, že by to mohlo mať nejakú váhu, mať diplom z Masarykovej univerzity oproti nejakej slovenskej škole. Akože nemala som to nejak overené, bol to môj pocit, že by mi to mohlo pomôcť. No bol to tiež jeden z faktorov, prečo som sa rozhodla, že to skúsim mimo Slovenska. Ďalší účastník skupinového rozhovoru poukázal na to, ako lepšie renomé školy môže byť pre študentov jedným z nepriamych motivačných faktorov: Človek má väčšiu motiváciu sa na tej škole udržať, buď kvôli tej prestíži, alebo už kvôli tomu, čo pre tú školu urobil. Zo slovenských škôl taký pocit jednoducho nemám.

Niektorí vysokoškolskí učitelia a učiteľky, s ktorými boli realizované individuálne, ako aj skupinové rozhovory, videli jednu z príčin masívneho odchodu našich študentov do zahraničia, predovšetkým do Česka, zlý mediálny obraz slovenského vysokého školstva v médiách. Slovami jedného z prodekanov fakulty s technickým zameraním štúdia: Dosť veľa robí, ako informujú médiá o slovenských školách. Keď sa porovnáva české a slovenské vysoké školstvo, tak sa porovná to najlepšie a to najhoršie. Logicky z toho potom slovenské školstvo vyjde ako banda lúzrov. Výpovede študentov v dotazníkovom prieskume však takémuto názoru nenasvedčujú. Negatívny obraz slovenských VŠ v médiách patril k jedným z faktorov ovplyvňujúcich ich rozhodnutie odísť študovať do zahraničia približne iba pre troch z desiatich respondentov (pozri tabuľku T_4.5.2.1).

Zrušenie prijímačiek na slovenských VŠ vnímajú študenti v zahraničí ako zlý krok

Študenti a študentky vnímali negatívne upúšťanie od organizácie prijímacieho konania na VŠ na Slovensku. Takmer 80 % respondentov prieskumu vyjadrilo súhlas s tvrdením, že zrušenie prijímacích skúšok na väčšine VŠ na Slovensku je krokom k znižovaniu ich kvality. Podobný podiel (78,2 %) vnímal zrušenie prijímačiek ako signál, že slovenským školám nezáleží na výbere kvalitných študentov . Medzi respondentmi študujúcimi v Česku si to mysleli až deviati z desiatich študentov (89 %). Absencia prijímacieho konania na VŠ na Slovensku rezonovala aj počas skupinových rozhovorov s našimi vysokoškolákmi v Českej republike. Ako uviedol jeden z účastníkov rozhovorov: Keď sa informujete o českej škole, tak mám viac pocit, že je to skutočne výber. Síce zoberú aj tak veľa študentov, ale ste viac presvedčený, že si vás vyberú a nie, že vy idete niekam, kde vás zoberú. Chýbajúce prijímačky na VŠ na Slovensku vnímala negatívne aj ďalšia účastníčka. Počas skupinového rozhovoru uviedla, že ich absencia bola jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili jej rozhodovanie: U mňa trochu zohralo rolu to, ako je organizované prijímacie konanie. Napríklad v Bratislave na informatiku, teraz neviem, či na všetky obory, ale minimálne na ten, čo ma zaujímal, ste nemuseli robiť žiadne prijímacie skúšky. To osobne, aspoň pre mňa, bolo negatívne, lebo myslím si, že ani nestanoviť žiadnu úroveň toho, čo očakávate od študenta, je trochu zvláštne. Oni to odôvodňujú tým, že chcú dať šancu všetkým, ale mne sa tento prístup nepáči. Myslím si, že keď idete na vysokú školu, tak aspoň nejaký základný návrh toho, čo sa od vás čaká, by tam mal byť.

Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum si až dve pätiny (42,2 %) zapojených študentov nepodalo prihlášku na VŠ na Slovensku. Pri respondentoch študujúcich na VŠ vo Veľkej Británii to boli dokonca až dve tretiny (64,6 %). Rovno na školu do zahraničia sa hlásili najčastejšie aj respondenti študujúci IT a matematiku (54,3 %). Ako poistku, keby neboli prijatí na školu ich záujmu v zahraničí, si prihlášku na Slovensku podávali najčastejšie respondenti študujúci v Česku (55,9 % oproti priemeru celkovej vzorky 46,9 %).

Vysokoškoláci v zahraničí vnímajú, že im štúdium dáva viac. Pre štúdium majú aj lepšie podmienky

Analýza kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum poukazuje na pozitívnejšie vnímanie štúdia a jeho kvality u respondentov študujúcich na VŠ v zahraničí. Okrem toho, že školy v zahraničí považovali za kvalitnejšie ako na Slovensku už pri rozhodovaní sa, kde pokračovať v štúdiu na vysokej škole, dáta To dá rozum naznačujú, že študenti si zo štúdia v zahraničí odnášajú viac vedomostí a zručností ako ich kolegovia študujúci na Slovensku. Pri porovnaní odpovedí respondentov z radov vysokoškolákov študujúcich na Slovensku a v zahraničí sa ukázalo, že väčší podiel respondentov v zahraničí sa považoval rozvíjaný svojím štúdiom. Najväčšie rozdiely v podieloch respondentov, ktorí deklarovali jednotlivé oblasti ako rozvíjané, boli zaznamenané v schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kritického myslenia a v prijímaní odlišnosti a rozmanitosti. Aj v Českej republike boli zručnosti a vedomosti vo všeobecnosti považované za rozvíjané väčším podielom respondentov ako na Slovensku. V Česku sa podľa názoru respondentov pri štúdiu častejšie používa angličtina. Respondenti študujúci v zahraničí tiež považovali vedomosti, ktoré štúdiom nadobúdajú, za aktuálnejšie ako študenti na Slovensku. Respondenti v zahraničí si mohli formovať štúdium viac podľa svojich záujmov a potrieb. Častejšie ako na Slovensku si mohli vyberať pre nich zaujímavé predmety, ako aj predmety z inej katedry alebo fakulty. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu dostávajú respondenti v zahraničí tiež viac podpory pri adaptácii na vysokoškolské prostredie, so zvládaním stresu a záťažových situácií, či pri hľadaní práce.

Aj z hľadiska priestorov a vybavenia sa javia školy v zahraničí lepšie pripravené na vytváranie podmienok potrebných pre podporu kvalitného štúdia. Ako ukazuje tabuľka T_4.5.2.2, respondenti študujúci na VŠ v Česku a inde v zahraničí vnímali priaznivé podmienky pre štúdium z hľadiska vybavenosti školy či prístupností učební a študijných priestorov výrazne častejšie ako vysokoškoláci študujúci na Slovensku. Rozdiely v podieloch odpovedí sú dvoj- a viacnásobne vyššie. Jeden z najvýraznejších rozdielov bol zaznamenaný pri položke moderné zariadenie tried a učební. Zatiaľ čo na Slovensku túto položku označila niečo viac ako štvrtina respondentov, medzi respondentmi študujúcimi v Česku a iných krajinách tak urobili približne siedmi z desiatich. Zo študentov študujúcich odbory z oblasti zdravotníctva v zahraničí ju označili až štyria z piatich (80,3 %) respondentov. Zo študentov študujúcich medicínu, farmáciu či iné nelekárske zdravotnícke odbory na Slovensku si túto možnosť v dotazníku vybrala ani nie tretina (28,1 %) respondentov.

Tabuľka T_4.5.2.2: Priestorové a materiálno-technické vybavenie vysokých škôl podľa študentov

Tabuľka T_4.5.2.2.PNG

Podstatne väčší podiel respondentov v zahraničí si tiež myslí, že škola im poskytuje prístup k dostatočnému množstvu online databáz, a to aj mimo priestorov školy. Z respondentov študujúcich vo Veľkej Británii to označilo až 90 % študentov. Viac študentov na VŠ v zahraničí tiež vnímalo, že otvárací čas knižníc je dostatočne dlhý, majú k dispozícii dostatočný výber relevantnej literatúry, ako aj dostupnosť študovní alebo iných priestorov na štúdium mimo stanoveného rozvrhu. Školy v zahraničí sú podľa respondentov zapojených do prieskumu pre študentov viac otvorené. Zatiaľ čo na Slovensku môže využívať priestory školy mimo výučby iba štvrtina respondentov, v Česku sú to viac ako dve tretiny (pozri tabuľku T_4.5.2.2). Vo Veľkej Británii (94,5 %) a v Dánsku (94,4 %) to takto vnímali takmer všetci respondenti.

Študenti s výskumnými ambíciami si volia radšej vysoké školy v zahraničí

Počas skupinových rozhovorov s našimi vysokoškolákmi v Česku si študenti pochvaľovali kvalitu a prístup k výskumnej infraštruktúre a v prípade záujmu možnosť aktívne sa zapojiť do výskumu. Jedna z respondentiek zdôvodnila výber svojho štúdia práve kvôli kvalite a možnosti zapojiť sa do výskumu už počas raných fáz štúdia. Je to na vysokej úrovni, všetky tie experimentálne zariadenia, ktoré na Slovensku nie sú, sú tu. A že sa dalo pracovať už od tretieho ročníka, vlastne už od začiatku, ale od tretieho vo výskume jadrovej chémie. Pre mňa to bola jasná voľba. Študentom, ktorí majú záujem si okrem samotného štúdia vyskúšať aj prácu vo výskume, na to škola vytvára podľa iného respondenta skupinového rozhovoru podmienky. Aj naša fakulta má výskumný ústav a študenti, ktorí sú aktívni a majú chuť, tam môžu popri škole pracovať. Prípadne nám v tomto výskumnom ústave ponúkajú počas leta práce na výskume.Práve možnosti výskumne sa angažovať už počas štúdia na prvom a druhom stupni VŠ štúdia môžu byť obzvlášť pre vysokoškolákov s ambíciami pokračovať v akademickej dráhe jedným z dôvodov uvažovať nad odchodom na vysokú školu do zahraničia. Takmer polovica respondentov dotazníkového prieskumu zaradila lepšie podmienky pre vedeckú a tvorivú činnosť v zahraničí medzi faktory, ktoré ovplyvnili ich voľbu odísť za štúdiom za hranice Slovenska (pozri tabuľku T_4.5.2.1).

Odchod mladých ľudí s výskumnými ambíciami do zahraničia už v počiatočných fázach vysokoškolského štúdia ukazujú aj výsledky prieskumu To dá rozum medzi VŠ učiteľmi, vedeckými a umeleckými pracovníkmi zo Slovenska pôsobiacimi na inštitúciách v zahraničí. Pri pohľade na rozdelenie respondentov podľa veku vidieť, že mladší učitelia a vedci vo veku do 35 rokov odišli do zahraničia prvotne za účelom získania bakalárskeho, magisterského alebo iného druhostupňového vzdelania (pozri tabuľku T_4.5.2.3). Staršia generácia akademikov odchádzala do zahraničia prevažne až za účelom absolvovania tretieho stupňa VŠ vzdelania – doktorandského štúdia. Tieto dáta indikujú, že s odchodom študentov do zahraničia na nižšie stupne strácame aj potenciálnych budúcich vedcov, keďže veľká časť študentov v zahraničí sa neplánuje vrátiť na Slovensko (pozri nižšie).

Tabuľka T_4.5.2.3: Počiatočné dôvody akademikov odísť zo Slovenska do zahraničia podľa veku

Tabuľka T_4.5.2.3.PNG

Okrem priaznivých podmienok na zapájanie sa do výskumu uviedla jedna z účastníčok skupinových rozhovorov aj zaujímavý príklad toho, ako sa šikovní študenti môžu zapojiť do výučby ostatných študentov už na druhom stupni štúdia: Pre mňa bolo pozitívom, že študenti, ktorí majú záujem a povedzme, že ich viac bavia niektoré predmety, tak pokiaľ vyučujúci alebo vedúci tých predmetov to vyhodnotia, tak môžu už niektoré predmety cvičiť alebo učiť počas štúdia. [...] Ja napríklad ešte nemám ukončené magisterské štúdium, ale už by som chcela cvičiť predmet. Skutočne tam stačí len pohľad toho vyučujúceho, že vidí, že ste v tom labáku, kde na tom pracujete, že ste povedzme robili bakalársku prácu na tú tému, ktorú vám ohodnotili kvalitne. Potom máte semester predtým povedzme, stretnutie o vedení toho predmetu, a pokiaľ teda máte na to kvalitu, tak ho môžete učiť. A máte to ako formu praxe, pretože sa na ten odbor pozeráte inak.

V zahraničí vnímajú študenti svojich učiteľov v pozitívnejšom svetle ako na Slovensku

Respondenti študujúci v zahraničí hodnotili svojich vyučujúcich pozitívnejšie ako ich kolegovia študujúci na VŠ na Slovensku. V dotazníku mali obe skupiny možnosť vybrať, aká veľká časť ich učiteľov podľa nich spĺňa atribúty týkajúce sa prístupu k výučbe a študentom. Ako možno vidieť v tabuľke T_4.5.2.4, zatiaľ čo v zahraničí si viac ako štyri pätiny (82,1 %) respondentov myslí, že všetci alebo väčšina vyučujúcich k nim má partnerský prístup, na Slovensku bol o tom presvedčený o vyše pätinu nižší podiel respondentov (58,5 %). Partnerský vzťah s vyučujúcimi rezonoval aj na skupinových rozhovoroch, ktoré boli realizované so slovenskými vysokoškolákmi a vysokoškoláčkami v českých mestách. Osobnejší prístup učiteľov opísala jedna z účastníčok rozhovorov nasledovne: U nás teda od prváku je ten prístup osobný a učitelia nemajú problém. Že máme im písať maily, keby sa niečo dialo. Kebyže napríklad nestíhame odovzdať esej alebo prezentáciu včas. Alebo keď sa náhodou stane, že človek ochorie, stačí im napísať. Na rozhovoroch so študentmi VŠ na Slovensku sa zúčastnili aj respondenti so skúsenosťou z vysokých škôl v Českej republike. Pozitívnu skúsenosť s prístupom pedagógov na českej VŠ počas študijného pobytu Erasmus ilustruje i nasledujúci výrok študentky VŠ na Slovensku. V Ostrave mal každý učiteľ svoj jeden predmet a proste si ho učil. Mal tam dvadsať študentov a tým študentom sa venoval tak, že vedel, kde robia, koľko majú súrodencov, odkiaľ dochádzajú a prečo zaspali.

Tabuľka T_4.5.2.4: Charakteristiky učiteľov podľa študentov na Slovensku a našich vysokoškolákov študujúcich v zahraničí

Tabuľka T_4.5.2.4.PNG

V prieskume sa študenti vyjadrovali aj k iným charakteristikám ich vyučujúcich. Pokiaľ len jeden z desiatich respondentov študujúcich v zahraničí si myslí, že iba malej časti ich učiteľov ide najmä o to, aby študenti pochopili preberanú látku, vo verzii dotazníka pre vysokoškolákov študujúcich na Slovensku si to mysleli až traja z desiatich respondentov (pozri tabuľku T_4.5.2.4). Medzi študujúcimi na vysokých školách vo Veľkej Británii (55,1 %) a v Dánsku (56,8 %) si viac ako polovica respondentov myslí, že všetkým ich učiteľom ide v prvom rade o to, aby študenti pochopili preberanú látku. Polovica študentov v zahraničí zapojených do prieskumu si tiež myslí, že všetci ich učitelia sú odborníkmi v oblasti, ktorú učia. Ďalšia polovica za odborníkov považuje väčšinu svojich vyučujúcich. Na porovnanie, spomedzi študentov na Slovensku vníma svojich učiteľov ako odborníkov menej ako tretina respondentov (pozri tabuľku T_4.5.2.4).

Zahraničný diplom má na trhu práce väčší cveng

Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvnili rozhodovanie respondentov a respondentiek prieskumu odísť na VŠ do zahraničia, patrí presvedčenie, že s diplomom zo zahraničia rastie ich uplatniteľnosť na trhu práce. V prieskume sa tak vyjadrila viac ako polovica vysokoškolákov študujúca v zahraničí (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Lepšie uplatnenie po škole zo zahraničia vnímali aj niektorí účastníci skupinových rozhovorov s našimi vysokoškolákmi v Česku. Svoj študijný program by práve kvôli lepšej uplatniteľnosti v porovnaní s diplomom z iných škôl odporučil aj respondent, ktorý absolvoval svoje bakalárske štúdium na VŠ na Slovensku: Určite by som odporučil ten program. Škola ako taká, to prostredie je myslím si, aj z toho čo počúvam, čo ľudia hovoria o štúdiu, tak určite je odtiaľ vyššia uplatniteľnosť ako z tých škôl, na ktorých som mal možnosť študoval doteraz.

Podľa odpovedí študentov v dotazníkovom prieskume To dá rozum sa však javí, že vyššiu uplatniteľnosť so vzdelaním zo zahraničia nemusia vnímať v spojení so Slovenskom. Tri štvrtiny (73,5 %) respondentov v prieskume označili nízke platové ohodnotenie ako jednu z bariér návratu na Slovensko. Viac ako polovica (53,9 %) videla na Slovensku nedostatok pracovných príležitostí. Vyjadrenia špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume To dá rozum však naznačujú záujem o absolventov VŠ v zahraničí. Viac ako polovica týchto respondentov (53,7 %) súhlasila s výrokom, že absolventi zahraničných škôl sú lepšie pripravení na prácu ako absolventi slovenských škôl. Takmer dve pätiny (38,1 %) to nevedeli posúdiť a nesúhlas vyjadrilo iba 6,8 % respondentov. Vo výpovediach počas individuálnych rozhovorov hodnotili špecialisti na ľudské zdroje absolventov škôl v zahraničí ako lepšie pripravených z pohľadu praktických skúseností, aktuálnosti poznatkov, ako aj mäkkých zručností (napr. prezentačné a argumentačné zručnosti). Vo všeobecnosti ich považovali za kvalitnejších, priebojnejších a motivovanejších. Práve motivácia k práci a učeniu , schopnosť učiť sa či zručnosti ako tímová práca patria podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum medzi najkľúčovejšie kritériá pri výbere vysokokvalifikovaných zamestnancov. Zástupcovia zamestnávateľov hodnotili pozitívne aj absolventov českých vysokých škôl. Pozitívne hodnotil absolventov brnianskej VŠ aj tento špecialista na ľudské zdroje, s ktorým bol realizovaný individuálny rozhovor: Všimol som si, že keď berieme ľudí napríklad z Brna, z technickej, tak sú viac pripravenejší. Viem, že tam aj majú nejaké projekty, keď sú prepojení s praxou a reálnym životom. Máme odtiaľ pár kandidátov, ktorí u nás boli a aj pre nás reálne pracujú a jednoducho sme tam videli rozdiel. Napríklad, tí ľudia prichádzajú trošku inak pripravení na pohovor.

Absolventi vysokých škôl v zahraničí boli pozitívne hodnotení aj v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska, na ktorom sa zúčastnili prevažne riadiaci pracovníci firiem a spoločností. Charakteristiky absolventov, ktoré respondenti v tomto prieskume hodnotili, boli formulované na základe zistení projektu To dá rozum za účelom ich ďalšieho overenia. Z respondentov, ktorí dokázali na základe svojej vlastnej skúsenosti s absolventmi zo zahraničia posúdiť, v čom sa odlišujú od absolventov VŠ na Slovensku, ich viac ako tretina považovala za samostatnejších a s lepšou znalosťou angličtiny. Takmer tretina ich považovala za motivovanejších. Väčšie podiely respondentov ich tiež považovali za lepšie argumentačne podkutých a nebojácnejších (pozri graf G_4.5.2.3).

Graf G_4.5.2.3: Vnímanie odlišností medzi absolventmi VŠ v zahraničí a na Slovensku podľa zamestnávateľov

tabulka T45.PNG8

Študenti dávajú predovšetkým na odporúčania ľudí so skúsenosťou so štúdiom v zahraničí

Dáta z dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie študentov a študentiek odísť na štúdium do zahraničia sú odporúčania. Aj na základe odporúčaní sa rozhodla pre štúdium v zahraničí polovica vysokoškolákov zapojených do prieskumu. V prípade respondentov študujúcich v Českej republike bol tento podiel ešte o 10 percentuálnych bodov vyšší (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Ako ukazuje graf G_4.5.2.4, jednoznačne najdôležitejšími odporúčaniami ísť študovať do zahraničia boli odporúčania kamarátov a známych so skúsenosťou z danej zahraničnej školy alebo krajiny. Odporúčania kamarátov a známych boli najdôležitejším odporúčaním pre viac ako dve pätiny respondentov študujúcich v Českej republike. Výraznejšie nad priemer celkovej vzorky respondentov študujúcich v zahraničí (35,9 %) dali pri porovnaní respondentov s rôznym študijným zameraním na rady kamarátov a známych študenti odborov z oblasti zdravotníctva (41,9 %) a študenti IT a matematiky (43,6 %). Študenti odborov z oblasti zdravotníctva tvorili takmer polovicu (45,4 %) respondentov študujúcich v Česku, čo mohlo viesť k navýšeniu percentuálneho podielu odpovedí respondentov všetkých študijných zameraní zapojených do dotazníkového prieskumu. Odbory zdravotníctva, ako aj IT vychovávajú absolventov pre tzv. nedostatkové profesie, po ktorých je na Slovensku veľký dopyt (pozri vyššie). Pre malú časť respondentov bolo smerodajné odporúčanie rodiny. Viac ako tretina respondentov nepotrebovala odporúčanie nikoho.

Graf G_4.5.2.4: Dôležitosť odporúčaní ísť študovať do zahraničia pre študentov študujúcich na VŠ v zahraničí

Graf G_4.5.2.4.PNG

V skupinových rozhovoroch To dá rozum s našimi študentmi v Česku sa medzi odporúčaniami odísť za štúdiom do jedného z českých miest objavovali aj odporúčania kamarátov, známych či rodiny. Ako uviedla jedna z účastníčok rozhovorov, blízkosť a spokojnosť známych so školou v zahraničí ju napokon presvedčila odísť študovať do Brna: Skúšala som aj iné možnosti, no v Brne som mala veľmi veľa kamarátov. Aj moja sestra, aj môj priateľ tu študuje a vlastne všetci sú spokojní. Ďalšia študentka sa rozhodovala aj na základe odporúčaní od študentov, ktorí mali skúsenosť so štúdiom na VŠ na Slovensku. Ja mám teda známych na odbore aj v Bratislave a cez nich som sa dozvedela, ako na to reagovali oni. Dokonca pár z Bratislavy prestupovalo sem, tak to už bol taký signál, že to tu asi bude lepšie. Táto študentka sa pravdepodobne zaraďuje k jednému z desiatich respondentov dotazníkového prieskumu, ktorí ako najdôležitejšie odporúčanie odísť študovať preč považovali odporúčanie známych, ktorí mali zlú skúsenosť s VŠ na Slovensku (pozri graf G_4.5.2.4).

Počas skupinových rozhovorov zaznievali aj odporúčania zúčastnených študentov a študentiek. I keď štúdium na svojej škole známym odporúčajú, zároveň zdôrazňujú jeho väčšiu náročnosť. Slovami jedného z respondentov: Vždy im hovorím, že tú školu odporúčam, čo sa týka kvality, ale musia byť pripravení na to, že z toho teoretického uhla pohľadu je to jednoducho ťažšie . Podobne to vnímala ďalšia študentka, ktorá mala aj skúsenosť so štúdiom na VŠ na Slovensku: Musia byť pripravení na to, že to bude omnoho ťažšie a že bude treba viac času tráviť štúdiom. Čiže, keď je to motivovaný študent, tak áno. Ak nie, tak nie. Náročnosť štúdia však študentov nemusí odradiť a odporučili by ho aj svojim známym. Podľa dát z dotazníkového prieskumu To dá rozum by totiž prevažná väčšina respondentov študujúcich v ČR odporučila svoj študijný program svojmu známemu (pozri graf JHJH). U respondentov študujúcich vo Veľkej Británii je tento podiel ešte o niečo vyšší (95,3 %). Z pohľadu zamerania štúdia by z respondentov študujúcich v zahraničí svoj študijný program odporučili najčastejšie študenti IT a matematiky (94,3 %). Na porovnanie, na Slovensku by svoje štúdium odporučili známemu približne tri štvrtiny vysokoškolákov (pozri graf G_4.5.2.5).

Graf G_4.5.2.5: Podiel študentov 1. a. 2. stupňa VŠ štúdia, ktorí by odporučili svoj študijný program

Graf G_4.5.2.5.PNG

Okrem kvalitného vzdelania študenti oceňujú aj lepšiu komunikáciu a servis zo strany škôl

Medzi ďalšie faktory, ktoré prispeli k rozhodnutiu študentov a študentiek vybrať si pre štúdium VŠ v zahraničí, patrili aj otázky týkajúce sa informovania sa o možnostiach štúdia, administratívnej náročnosti spojenej s podávaním prihlášky či možnostiach ubytovania. Dve pätiny (40 %) respondentov z radov vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v Česku označili za jeden z faktorov, ktorý ovplyvnil ich rozhodovanie o výbere štúdia, jednoduché vyhľadávanie informácií na webe školy (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Pre viac ako tretinu respondentov v Česku, ako aj inde v zahraničí bola jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili ich rozhodovanie, rýchla a nápomocná komunikácia zo strany školy. Jedna zo študentiek počas skupinového rozhovoru v Česku poukázala okrem jednoduchosti vyhľadávania informácií aj na nenáročnú komunikáciu so školou a podanie prihlášky: Tiež bolo oveľa jednoduchšie podávať si prihlášku a komunikovať so študijným oddelením.

Kvalita podporných služieb vysokých škôl v zahraničí sa podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum preukázala nielen pred prijímacím konaním a nástupom na VŠ, ale aj počas samotného štúdia. Študenti študujúci v zahraničí vyjadrili v prieskume spokojnosť s prácou študijných oddelení na svojich školách. Pri hodnotení skúsenosti s pracovníkmi študijného oddelenia, resp. oddelenia, ktoré má na starosti administratívne zabezpečenie štúdia, až tri štvrtiny uviedli, že pracovníci a pracovníčky im vždy pomôžu vyriešiť problémy týkajúce sa štúdia (pozri graf G_4.5.2.6). Tri pätiny ich hodnotili ako kompetentných vo vykonávaní svojej práce a takmer rovnaký podiel uviedol, že sa vždy správajú ústretovo.

Graf G_4.5.2.6: Hodnotenie pracovníkov a pracovníčok študijných oddelení na VŠ na Slovensku a v zahraničí

Graf G_4.5.2.4.PNG

Vysokoškoláci a vysokoškoláčky na Slovensku sa o práci študijných oddelení v prieskume vyjadrovali menej pozitívne. Okrem toho, že v porovnaní s našimi študentmi v zahraničí označovali nápomocnosť, kompetentnosť a ústretovosť pracovníkov študijných oddelení vo výrazne menších podieloch, viac ako štvrtina si myslí, že pracovníci študijných oddelení sa k nim bezdôvodne správajú nepríjemne a sú ťažko zastihnuteľní (pozri graf G_4.5.2.6). Študenti zo Slovenska študujúci na VŠ v zahraničí tieto položky označovali iba minimálne.

Ďalší z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich odchod do zahraničia, ktorý rezonoval v dotazníkovom prieskume aj v rozhovoroch so študentmi študujúcimi v Česku, je lacnejšia a menej administratívne náročná prihláška a prijímacie konanie ako na Slovensku. Medzi vysokoškolákmi študujúcimi v Česku to ovplyvnilo až viac ako polovicu respondentov zapojených do prieskumu (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Viacerí účastníci skupinových rozhovorov nerozumeli vysokým poplatkom, ktoré v porovnaní s Českou republikou mali platiť za prihlášku na Slovensku. O to viac, ak súčasťou prijímacieho konania na VŠ na Slovensku nebola realizácia prijímacích skúšok. Respondentka v skupinovom rozhovore sa k téme poplatkov súvisiacich s prijímaním a so zápisom vyjadrila nasledovne: Mňa počas prijímacieho konania veľmi zarazila jedna vec, a to že prihláška do Bratislavy ma stála skoro dvojnásobne ako do Brna. A ďalšia vec bola, že s prijímacím listom zo Slovenska mi prišla aj poštová poukážka na zaplatenie vyše 50 eur na zápisné, ISIC a neviem čo. Keď som prišla na zápis do Brna, tak odo mňa nechceli ani cent a ISIC ma tu stál 10 euro. 250 korún. Necelých 10 euro. Takže to bolo pre mňa také, že dokedy si budú pýtať tie peniaze. A naozaj ma ten šek s tým listom o prijatí dosť zarazil. Že ešte nie som ani na tej škole a už chcú, aby som doniesla 50 euro za zápisné. A to bolo 50 plus 30 za ISIC. Tuším, že to bolo 80 dokopy. No, prišlo mi to strašne zbytočné. K téme poplatkov za prihlášku a náročnosti jej podania však treba poznamenať, že viaceré VŠ na Slovensku v poslednom období znížili cenu za podanie prihlášky a uchádzačom umožňujú podať si ju aj v elektronickej podobe.9 Prvou VŠ na Slovensku, ktorá v roku 2018 začala prijímať prihlášky iba v elektronickej podobe bez potreby jej dodatočného podania v papierovej podobe, bola Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave.10 STU je, čo sa týka počtu študentov, druhou najväčšou VŠ na Slovensku.11

Pre viac ako tretinu respondentov a respondentiek zohrávalo úlohu pri rozhodovaní sa o odchode do zahraničia lepšie sociálne zabezpečenie v podobe kvality študentských domovov či poskytovania štipendií (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Konkrétne v Česku sa však kvalita internátov podľa vyjadrení študentov študujúcich v Brne, Olomouci a v Prahe líšila od školy k škole.

Vysokoškoláci v Česku, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch, tiež oceňovali medzinárodnejšie vysokoškolské prostredie, možnosť odovzdávať študijné výstupy a skladať skúšky v slovenčine či možnosť študovať o rok dlhšie, ako je stanovená štandardná dĺžka štúdia bez potreby platenia školného.12 To, že pri predĺžení štúdia v zahraničí nemusí platiť extra školné, považovala za jeden z faktorov ovplyvňujúcich ich rozhodovanie odísť študovať do zahraničia pätina respondentov dotazníkového prieskumu študujúca v Česku (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Na Slovensku študenti verejných VŠ takúto možnosť nemajú a po prekročení štandardnej dĺžky študijného programu musia, pokiaľ im ho rektor vysokej školy neodpustí, platiť za štúdium školné.13 Ako výhodu to vnímali aj niektorí účastníci skupinových rozhovorov To dá rozum i v Česku. Slovami jedného z nich: Tu môžete študovať každý stupeň štúdia plus jeden rok zadarmo. Nemusíte si už nič doplácať. Ja napríklad som tento rok štvrtý rok na škole, ale som iba v treťom ročníku, a tento rok budem aj končiť bakalárske [štúdium – pozn. autora]. Keď chcete takto predlžovať v Bratislave, tak platíte vyše 1 000 eur, čo je choré podľa mňa a je to strašne veľa. Niekedy proste človek predlžuje iba z takého dôvodu, že naňho nemal konzultant na bakalárku čas, že nestihol všetko poodovzdávať, lebo tá škola je náročná a práce je veľa, a keď chce niekto popri škole aj pracovať, tak niekedy mu niečo ujde. Všetci sme len ľudia a nie každý je stroj, aby robil skúšky na prvýkrát, aby to robil hneď na Áčka. Iní účastníci rozhovorov, ktorí oceňovali možnosť rozložiť si svoje štúdium do dlhšieho časového obdobia, uvádzali, že rok navyše im dáva napríklad aj priestor na absolvovanie mobility či stáže bez stresu s dobiehaním študijných povinností po návrate. Práve nutnosť dohnať študijné povinnosti po návrate uvádzali študenti na Slovensku ako jeden z najväčších problémov spojených so zahraničnou mobilitou najčastejšie (34,9 %).

Študentov vedú do zahraničia aj osobné dôvody

Druhým najoznačovanejším faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutia študentov a študentiek odísť do zahraničia bol ich osobný záujem vyskúšať si život v zahraničí (pozri tabuľku T_4.5.2.1). Vnímala to tak viac ako polovica respondentov zapojených do dotazníkového prieskumu. Záujem získať skúsenosť so životom za hranicami Slovenska síce označil v prieskume o niečo menší podiel respondentov študujúcich v Česku, ale počas skupinových rozhovorov v českých mestách viacerí študenti takúto motiváciu spomenuli. Ilustruje to aj výrok jedného z respondentov: Pre mňa bola paradoxne prvotná motivácia tá diaľka. Skôr nie ani, že odísť zo Slovenska, ale vidieť nejaký veľký svet. Z kvantitatívnych dát To dá rozum sa javí, že pre časť respondentov (30,5 %) študujúcich v Česku môže byť dôležité, že spolu so skúsenosťou žiť za hranicami Slovenska majú zároveň aj možnosť študovať relatívne blízko domova. Výsledky dotazníkového prieskumu ďalej ukazujú, že štvrtina respondentov sa rozhodla študovať v zahraničí z iných osobných dôvodov (pozri tabuľku T_4.5.2.1).

Veľká časť študentov sa na Slovensko neplánuje vrátiť po štúdiu ani v budúcnosti

Dáta To dá rozum naznačujú, že veľká časť našich vysokoškolákov študujúcich v zahraničí sa po skončení štúdia na Slovensko neplánuje vrátiť. Plány študentov po skončení štúdia a ich záujem o návrat na Slovensko boli zisťované prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Získané dáta ukázali, že iba necelých 15 % respondentov zapojených do prieskumu sa plánuje bezprostredne po skončení štúdia vrátiť. Traja z desiatich respondentov plánujú pokračovať v štúdiu v zahraničí a 39 % si plánuje nájsť v zahraničí prácu. Pri porovnaní odpovedí respondentov s odlišným študijným zameraním sa plánujú zamestnať v krajine, kde študujú, najčastejšie študenti odborov z oblasti zdravotníctva (34,7 %). Približne 17 % respondentov sa na otázku plánov po štúdiu ešte nevedelo vyjadriť (pozri graf G_4.5.2.7). Výsledky teda naznačujú, že veľká časť študentov, ktorí odišli za štúdiom do zahraničia, sa plánuje v krajine štúdia alebo inde v zahraničí naďalej angažovať a návrat hneď po skončení štúdia zvažuje iba malá skupina študentov. Ako možno vidieť na grafe G_4.5.2.7, takmer nikto zo zapojených respondentov neplánuje pokračovať v štúdiu na Slovensku. V kontexte toho, že bakalári, resp. magistri s diplomom zo zahraničia môžu pokračovať v štúdiu na vyššom stupni na Slovensku, to možno považovať za negatívne zistenie. Tento údaj indikuje, že slovenské VŠ nedokážu prilákať našich študentov späť, ak sa už raz rozhodli pre štúdium v zahraničí.

Graf G_4.5.2.7: Plány študentov a študentiek zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí po skončení štúdia

Graf G_4.5.2.7.PNG

Napriek tomu, že väčšina respondentov sa vyjadrila, že hneď po skončení štúdia plánuje zostať v zahraničí, z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že dve pätiny (41,5 %) z nich sa plánujú niekedy v budúcnosti vrátiť na Slovensko. Ďalšie dve pätiny (40,5 %) na otázku o plánovanom návrate v budúcnosti odpovedali určite alebo skôr nie. Zvyšná pätina (18 %) na otázku nevedela odpovedať, inými slovami nie je rozhodnutá.

Najsilnejšiu motiváciu pre návrat na Slovensko predstavuje rodina a chuť meniť veci k lepšiemu

Rodinné dôvody sú pre vysokoškolákov študujúcich v zahraničí zďaleka najčastejšou motiváciou pre návrat na Slovensko. V dotazníkovom prieskume To dá rozum označili položku byť s rodinou/založiť si rodinu ako dôvod návratu viac ako dve pätiny respondentov, ktorí plánujú návrat na Slovensko po skončení štúdia alebo nad ním uvažujú niekedy v budúcnosti (pozri graf G_4.5.2.8). Aj v prieskume organizácie LEAF medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorý zahŕňal všetky skupiny Slovákov, nielen vysokoškolákov, vyšiel ako najsilnejší motivačný faktor pre návrat na Slovensko návrat ku koreňom.14 Osobné a rodinné dôvody zohrávali v otázke návratu najväčšiu rolu aj pre VŠ učiteľov a vedcov pôsobiacich v zahraničí, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum. Až 84 % respondentov z tých, ktorí uvažujú nad návratom na Slovensko, v dotazníku uviedlo, že sa chcú vrátiť z osobných a rodinných dôvodov.

Graf G_4.5.2.8: Motivácie vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí pre návrat na Slovensko

Graf G_4.5.2.8.PNG

Emocionálne väzby študentov, ktorí odišli zo Slovenska za štúdiom v zahraničí, sa ukazujú silnejšou motiváciou pre návrat ako pragmatické dôvody, ako je dobrá práca či lepšie uplatnenie. Udržiavanie väzieb s rodinou a so známymi napriek pobytu v zahraničí naznačujú aj odpovede respondentov na otázku, ako získavajú informácie o situácii na Slovensku. Osem z desiatich (79,7 %) respondentov študujúcich v zahraničí má informácie od rodiny, známych a priateľov. Viac ako tri pätiny (62,9 %) respondentov študujúcich v Česku a polovica (51,5 %) študujúca v ostatných krajinách Slovensko pravidelne navštevujú.

Iným dôvodom pre návrat na Slovensko je záujem pracovať vo svojom materinskom jazyku. Tento faktor k návratu motivuje približne štvrtinu študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu (pozri graf G_4.5.2.8). Najčastejšie túto možnosť zo všetkých študentov v zahraničí označovali respondenti študujúci na VŠ v Česku (29,6 %). Ako o jednom z faktorov motivujúcich k návratu o ňom na skupinovom rozhovore s našimi vysokoškolákmi v Česku rozprávala aj jedna z účastníčok, ktorá študovala psychológiu: Keď chcem robiť s deťmi, tak by som sa musela naučiť po česky. A to by mi asi vadilo nehovoriť v práci svojím jazykom. Môj priateľ študuje medicínu v Brne a vravel, že jemu by to tiež vadilo, keby sme sa museli učiť po česky a hovoriť po česky v práci. Takže je to jedna z vecí, prečo sa chceme vrátiť. Pre ňu, ako aj pre jej partnera študujúceho medicínu bolo dôležité pracovať v materinskom jazyku, pretože dokonalá znalosť jazyka je pre ich budúce profesie kľúčová.

Viac ako polovicu respondentov motivuje k návratu možnosť podieľať sa na zmene, ktorá významne ovplyvní Slovensko (pozri graf G_4.5.2.8). Najčastejšie si túto odpoveď vyberali študenti IT a matematiky (71,9 %) a študenti spoločenských a humanitných vied (66,9 %). Podstatne viac oproti priemeru ju označovali respondenti študujúci vo Veľkej Británii (87,9 %) a v Dánsku (80,6 %). Možnosť pomôcť sa umiestnila ako druhý najsilnejší motivačný faktor pre návrat aj v prieskume LEAF medzi Slovákmi v zahraničí. Respondenti ich prieskumu videli pridanú hodnotu zahraničných Slovákov pre Slovensko najmä v pozitívnom prístupe, vo vyšších ambíciách, ale aj v prinesení odborných vedomostí a know-how.15 Tieto oblasti na absolventoch VŠ v zahraničí oceňovali aj zamestnávatelia. Vymenované aspekty sú potrebnými podmienkami pre výkon pozitívnych zmien v krajine. Súčasťou zmien, ktoré môžu Slovensko posunúť dopredu, je aj skvalitnenie vedy a výskumu. Takmer polovica vysokoškolákov sa v prieskume vyjadrila, že k návratu na Slovensko ich motivuje záujem pomôcť skvalitniť odbor ich štúdia (pozri graf G_4.5.2.8). Tento pohľad ilustruje aj účastníčka skupinového rozhovoru v Česku: Ja som presvedčená o tom, že sa chcem vrátiť a mám už aj také idealistické myšlienky, že niečo zmeniť aj v tej psychológii a tak. Lebo mám pocit, že aj v praxi je to trochu zaostalejšie ako tu v Česku. Takže môj pocit bol práve, že mi bolo ľúto, že musím odísť zo Slovenska, aby som sa mohla vrátiť ako dobrý odborník. Výrok respondentky zároveň poukazuje na to, že vedomosti a zručnosti, ktoré nadobudla štúdiom v zahraničí, považuje za pridanú hodnotu, ktorú môže pri návrate na Slovensko ponúknuť. V dotazníku To dá rozum pre učiteľov a vedcov zo Slovenska pôsobiacich v zahraničí označili skvalitnenie slovenského vysokého školstva a vedy ako jeden z dôvodov, pre ktorý sa chcú vrátiť takmer dve tretiny (62 %) respondentov, ktorí uvažujú nad návratom.

Odpovede študentov a študentiek v prieskume však ukazujú, že na Slovensku nevidia príležitosti na dobré platové ohodnotenie a rýchly kariérny rast. Šancu získať dobre platenú prácu v odbore uviedla ako motiváciu pre návrat menej ako pätina respondentov. Dobré finančné ohodnotenie označili v prieskume LEAF ako faktor, ktorý robí pracovnú pozíciu zaujímavou, až dve tretiny respondentov z radov Slovákov v zahraničí.16 Pri pohľade na graf G_4.5.2.8 tiež vidno, že možnosť rýchlejšieho kariérneho postupu videl ako motiváciu iba jeden z desiatich respondentov. Prieskum To dá rozum medzi špecialistami na ľudské zdroje však ukázal, že zamestnávatelia na Slovensku majú záujem o absolventov s vysokoškolským vzdelaním zo zahraničia a viac ako polovica zástupcov zamestnávateľov zapojených do dotazníkového prieskumu ich považovala za lepšie pripravených uchádzačov ako absolventov slovenských VŠ (pozri vyššie). Dáta teda indikujú informačnú asymetriu medzi vnímaním záujmu o študentov v zahraničí medzi nimi a ich potenciálnymi zamestnávateľmi.

Študentov a študentky od návratu odrádza korupcia, zlé verejné služby a slabé pracovné uplatnenie

Študentov a študentky na VŠ v zahraničí odrádza od návratu na Slovensko po skončení štúdia viacero faktorov. Medzi najviac označované bariéry návratu patrili vysoká miera korupcie, nízka kvalita verejných služieb, ale aj bariéry spojené s pracovným uplatnením ako nízke platové ohodnotenie či nedostatok pracovných príležitostí (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Tieto faktory odrádzajú od návratu viac ako polovicu vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum. Veľký počet našich študentov študuje v zahraničí odbory nedostatkových profesií (napr. IT, medicína). Otáznym však zostáva, či napriek deklarovanému záujmu zamestnávateľov o týchto absolventov (pozri vyššie) im v porovnaní so zahraničím dokážu ponúknuť na Slovensku atraktívne pracovné podmienky, resp. do akej miery majú študenti informácie o pracovných podmienkach na Slovensku. Na nedostatok pracovných príležitostí a nízke platové ohodnotenie v prieskume poukazovali najčastejšie vysokoškoláci študujúci prírodné vedy.

Tabuľka T_4.5.2.5: Faktory, ktoré odrádzajú našich vysokoškolákov a vysokoškoláčky v zahraničí od návratu na Slovensko

Tabuľka T_4.5.2.5.PNG

V prieskume LEAF sa korupcia a klientelizmus umiestnili na vrchole rebríčka celospoločenských problémov Slovenska.17 Ako problém ich vnímali a trápili až tri štvrtiny (74,9 %) respondentov spomedzi občanov Slovenska žijúcich v zahraničí. V prieskume To dá rozum sa vysoká miera korupcie ukázala ako najvýraznejšia bariéra návratu pre našich vysokoškolákov v zahraničí. Ako faktor, ktorý ich odrádza od návratu naspäť na Slovensko, ju v prieskume označili takmer tri štvrtiny (73,9 %) respondentov. Korupcia rezonovala ako téma ovplyvňujúca vnímanie Slovenska študentmi v zahraničí aj počas skupinových rozhovorov v Česku. Od návratu odrádzala aj tohto respondenta: Asi by tam nemala byť taká korupcia. Keď vidíme v televízii tie aféry, čo sa tam deje, tak to asi nie je úplne s kostolným poriadkom. To asi trošku aj odrádza, však?

Negatívny pohľad na situáciu na Slovensku si pribúdajúcimi rokmi v Českej republike vybudovala aj ďalšia študentka: Mám pocit, aspoň za posledné tri roky, že čím dlhšie som tu, tým negatívnejší pohľad mám na spoločenský život, politiku a sociálny stav na Slovensku. Negatívnym pohľadom na sociálny stav študentka narážala na úroveň kvality života na Slovensku. Podľa odpovedí v prieskume nižšia úroveň života odrádza od návratu polovicu respondentov študujúcich v zahraničí (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Ako bariéru návratu ju vnímali najmä respondenti študujúci v Dánsku (68 %) a vo Veľkej Británii (57,5 %). Tí oveľa častejšie vnímali aj uzavretosť voči cudzincom na Slovensku. Zatiaľ čo priemer všetkých respondentov vnímajúcich uzavretosť Slovákov voči cudzincom ako bariéru návratu bol okolo jednej tretiny (32,3 %), z respondentov študujúcich v Dánsku (52 %) a vo Veľkej Británii (51,2 %) to vnímala problematicky viac ako polovica. Ku kvalite života prispievajú aj dobre fungujúce verejné služby ako zdravotníctvo, školstvo či verejná správa. No práve nízka kvalita verejných služieb patrila k faktorom, ktoré odrádzajú našich vysokoškolákov od návratu najviac (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Zaujímavým zistením je, že ako bariéru návratu ju akcentovali najčastejšie študenti študujúci odbory z oblasti zdravotníctva (73,1 %). Prieskum strany SPOLU medzi lekármi a študentmi medicíny, ktorí sa rozhodli odísť vykonávať svoju profesiu do zahraničia, poukázal na to, že zlé vybavenie slovenských nemocníc vnímalo ako dôvod odchodu 85 % respondentov z radov študentov. Zároveň zlé vybavenie nemocníc označovali často ako bariéru návratu na Slovensko študenti medicíny študujúci v Česku. Tri štvrtiny študentov uvádzali ako dôvod odísť aj korupciu v zdravotníctve a nespokojnosť so zdravotníckou politikou na Slovensku.18

Polovica respondentov hodnotila kriticky aj uzavretosť Slovákom voči zmenám a inováciám (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Ako bariéru návratu ju najčastejšie označovali študenti technických vied (52,3 %), IT a matematiky (51,4 %). Ako nežiaduci aspekt ju vnímali aj viacerí účastníci skupinových rozhovorov v ČR. Jedna z účastníčok sa k tomu vyjadrila nasledovne: Väčšia otvorenosť zmenám a novým veciam by prospela. Lebo mne sa zdá, že slovenská mentalita je taká, že prečo niečo meniť, keď to doteraz fungovalo. To ale neznamená, že to musí fungovať už navždy. Iný študent tiež videl odmietanie zmien a inovácií v upnutí sa na zaužívané postupy, no i zo strachu z nového: Stále tí ľudia sú proste nastavení na všetko to zastarané. Keď príde niečo nové, tak ľudia to odmietajú, lebo z toho majú podľa mňa strach, že je to niečo nové, niečo väčšie. Ťažko sa do hlavy ľuďom tlačí niečo novšie. Nejaký progres tam podľa mňa ide veľmi pomaly. Príde mi to také nedocenené, keď sa niekto snaží zaviesť niečo trošku nové. Doplňujúcim zistením z dotazníkového prieskumu je, že faktorom, ktorý odrádza viac ako dve pätiny respondentov študujúcich v zahraničí od návratu, je aj odmietanie názorovej rozmanitosti (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Najčastejšie tento aspekt označovali vysokoškoláci študujúci humanitné a spoločenské vedy (50,9 %). Strach vystúpiť z komfortu a otvoriť sa svetu tých poznatkov pomenovala ako spoločenský problém Slovenska jedna z účastníčok skupinových rozhovorov v Česku.

Inej respondentke skupinových rozhovorov študujúcej všeobecné lekárstvo zas na Slovensku chýba väčšia otvorenosť k vede a možnosť rozvoja. Nízku úroveň vedy označili v prieskume ako faktor, ktorý odrádza od návratu na Slovensko, až dve pätiny respondentov študujúcich na VŠ v zahraničí (pozri tabuľku T_4.5.2.5). Z respondentov študujúcich prírodné vedy odrádzala nízka úroveň vedy až viac ako dve tretiny (68,2 %).

V tabuľke T_4.5.2.5 možno vidieť, že respondenti, ktorí sa neplánujú vrátiť, resp. ešte o tom neboli rozhodnutí, boli kritickejší a jednotlivé faktory označovali častejšie ako tí respondenti, ktorí po štúdiu alebo v budúcnosti na Slovensko zvažujú návrat. Výraznejšie väčší podiel z nich vnímal ako bariéru návratu napríklad nedostatok pracovných príležitostí či odmietanie názorovej rozmanitosti. Bližší pohľad na dáta tiež naznačuje, že respondenti, ktorí sa vrátiť neplánujú, majú ku krajine, v ktorej študujú, vytvorené pevnejšie väzby. Častejšie sa totiž obávali, že návratom na Slovensku by stratili zázemie, ktoré si už vytvorili v krajine štúdia a taktiež takmer tretina ako odrádzajúci faktor uviedla chýbajúce zázemie na Slovensku.

Vnímanie kvality života, úrovne politiky, spoločnosti či pracovných podmienok vyjadrené v dotazníkovom prieskume To dá rozum ukazuje, že napriek tomu, že mnohí respondenti a respondentky študujúci na VŠ v zahraničí sa neplánujú vrátiť, na situáciu na Slovensku nezanevreli a aktívne sledujú, čo sa na Slovensku deje. Siedmi z desiatich (72,5 %) získavajú informácie o Slovensku zo sociálnych sietí, dve tretiny (67,7 %) prostredníctvom slovenských médií. Najčastejšie informácie o situácii na Slovensku získavajú od rodiny, známych a priateľov (79,7 %). Pozitívnym zistením je, že iba 5,1 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že sa o dianie na Slovensku nezaujíma.

Záver

Samotnú mobilitu študentov a študentiek za štúdiom do zahraničia možno hodnotiť ako prínos, keďže s pobytom v zahraničí sa spája okrem nadobudnutia iných vedomostí ako na Slovensku, aj získanie dôležitých zručností pre život, ako je napríklad väčšia samostatnosť či schopnosť prispôsobiť sa odlišnému prostrediu. Tieto zručnosti u absolventov so vzdelaním zo zahraničia oceňujú aj zamestnávatelia. Problémom pre Slovensko však je, že odliv našich študentov do zahraničia sa nekončí len samotným štúdiom, ale značná časť z nich sa na Slovensko momentálne neplánuje vrátiť. Zároveň odchod našich obyvateľov nie je kompenzovaný príchodom, a najmä zotrvaním, zahraničných vysokoškolákov u nás, čo prispieva k demografickej destabilizácii krajiny. Na Slovensku tak dochádza k masívnej strate potenciálu vzdelanej a vysokokvalifikovanej populácie, ktorá by mohla prispievať k celkovému napredovaniu našej spoločnosti z ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i spoločenskej stránky.

Autor:

Stanislav Lukáč a Renáta Hall

Súvisiace kapitoly:

Zdroje:

1: OECD. Tabuľka B6.3. Mobility patterns of foreign and international students. In Education at a Glance 2018: OECD Indicators. 2018. OECD Publishing, Paris. [cit. 2019-9-4]. Dostupné na: https://read.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en#page231
2: UNESCO INSTITUTE FOR STATISTICS. Total outbound internationally mobile tertiary students studying abroad [cit. 2019-9-4]. Dostupné na: http://data.uis.unesco.org/#
3: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, MLÁDEŽE A TELOVÝCHOVY ČR. Štatistika výkonových ukazovateľov verejných a súkromných vysokých škôl ČR [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: http://109.238.209.120/vykonyVS1.aspx
4: AKTUALITY.SK. Na Slovensku chýbajú remeselníci, šoféri a operátori. 13.9.2018 [cit. 2019-9-26]. Dostupné na: https://www.aktuality.sk/clanok/623008/na-slovensku-chybaju-remeselnici-soferi-a-operatori/
5: HRSTKA, D. Štatistika aktívnych študentov k 31. 12. 2016 – fakulty a študijné programy [elektronická pošta] 16. 7. 2017. Odbor vysokých škôl Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR. Email: Dusan.Hrstka@msmt.cz
6: CVTI. Štatistická ročenka – vysoké školy za akademický rok 2018/2019 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596
7: MIPEX. Migrant Integration Policy Index 2015 – Slovakia. 2015 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: http://www.mipex.eu/slovakia
8: PODNIKATEĽSKÁ ALIANCIA SLOVENSKA. Podľa podnikateľov je na Slovensku zlý vzdelávací systém. December 2018 [cit. 2019-6-6]. Dostupné na: https://www.alianciapas.sk/2019/02/06/podla-podnikatelov-je-na-slovensku-zly-vzdelavaci-system/
9: PORTÁLVŠ.SK. Poplatky a školné [cit. 2019-9-26]. Dostupné na: https://www.portalvs.sk/sk/poplatky?from=menu1
10: HORÁKOVÁ, J. Papier zatiaľ nad elektronickou prihláškou vyhráva. SME. 6. 2. 2018 [cit. 2019-9-26]. Dostupné na: https://vysokeskoly.sme.sk/c/20751621/papier-zatial-nad-elektronickou-prihlaskou-vyhrava.html
11: CVTI. Štatistická ročenka – vysoké školy za akademický rok 2018/2019 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596
12: § 58 zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a o změně a doplnění některých zákonů
13: § 92 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
14: LEAF. Prieskum Slovákov v zahraničí 2018 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: https://spap.leaf.sk/wp-content/uploads/2019/03/spap-prieskum-2018-vysledky-1.pdf
15: LEAF. Prieskum Slovákov v zahraničí 2018 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: https://spap.leaf.sk/wp-content/uploads/2019/03/spap-prieskum-2018-vysledky-1.pdf
16: LEAF. Prieskum Slovákov v zahraničí 2018 [cit. 2019-9-25]. Dostupné na: https://spap.leaf.sk/wp-content/uploads/2019/03/spap-prieskum-2018-vysledky-1.pdf
18: DVOŘÁK, O., BEBLAVÝ, M., DOVČíK, J. Prečo odchádzajú naši lekári do zahraničia? 2019 [cit 2019-9-27]. Dostupné na: https://stranaspolu.sk/admin/public/docs/lekari_zahranicie_analyza.pdf


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku