Výsledky výskumu zručností dospelých PIAAC z roku 2012 ukazujú, že v čitateľskej a matematickej gramotnosti sa aj vysokoškolský stupeň vzdelávania zameriava skôr na dosahovanie priemerných zručností. Len necelých 17 % absolventov a absolventiek vysokých škôl v testovaní dosiahlo jednu z pokročilých úrovní čitateľskej gramotnosti. Na porovnanie, v susednej Českej republike a Poľsku dosiahlo pokročilé úrovne čitateľskej gramotnosti približne 23 % vysokoškolských absolventov, čo predstavuje nadpriemer krajín OECD. Ten sa pohybuje na úrovni 21 %.1 Dáta OECD tiež ukazujú, že po dosiahnutí stredoškolského vzdelania sa úroveň čitateľskej gramotnosti ďalším štúdiom zvyšuje stále pomalšie. Zatiaľ čo rozdiel medzi priemernou úrovňou čitateľskej gramotnosti absolventov základných škôl a stredných škôl s maturitou dosiahol 34 bodov, rozdiel medzi absolventmi stredných škôl s maturitou a absolventmi bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia predstavuje len 9 bodov.2 Aj vo vekovej skupine 20- až 26-ročných bol rozdiel medzi priemernou úrovňou čitateľskej gramotnosti absolventov stredných škôl s maturitou a absolventov VŠ štúdia, resp. stále študujúcich na VŠ pod priemerom OECD.3 O stagnácii vzdelávacieho systému tiež vypovedá, že Slovensko má v porovnaní s okolitými krajinami jednu z najnižších mier medzigeneračnej akcelerácie čitateľskej gramotnosti. Inými slovami rozdiel medzi priemerom, ktorý v testovaní dosiahli mladí ľudia vo veku od 16 do 24 rokov a priemerom 55- až 66-ročných, bol minimálny.4
V testovaní matematickej gramotnosti dosiahlo pokročilé úrovne matematickej gramotnosti 29 % absolventov a absolventiek vysokoškolského štúdia.5 Síce v rozvoji matematickej gramotnosti sa Slovensko v rebríčku testovaných krajín umiestnilo lepšie ako v čitateľskej gramotnosti, dosiahnuté výsledky stále poukazujú na orientáciu vzdelávacieho systému na priemer. Podobne ako čitateľská, aj matematická gramotnosť sa v rozhodujúcej miere získava na stredných školách . Rozdiel priemernej úrovne matematickej gramotnosti medzi absolventmi stredných škôl s maturitou a absolventmi bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia dosiahol v testovaní len približne 7 bodov.6 Rozdiel v priemernej úrovni matematickej gramotnosti absolventov stredných škôl s maturitou a absolventov VŠ štúdia, resp. stále študujúcich na VŠ vo vekovej skupine 20- až 26-ročných je rovnako, ako v prípade čitateľskej gramotnosti pod priemerom krajín OECD.7 Negatívnym trendom je pokles matematickej gramotnosti pri porovnaní vekových skupín. Matematická gramotnosť 16- až 24-ročných je nižšia ako úroveň tejto kompetencie u 25- až 34-ročných. Táto je však zas nižšia v porovnaní s vyššou vekovou skupinou 35- až 44-ročných.8
V dotazníkovom prieskume To dá rozum označila čitateľskú gramotnosť, matematicko-logické myslenie a písomný jazykový prejav ako rozvíjané kompetencie v rámci štúdia vo všetkých prípadoch približne len štvrtina študentov a študentiek prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia zapojených do prieskumu (pozri tabuľku T.3.1.2.8.1).
Tabuľka T_3.1.2.8.1: Rozvoj čitateľskej gramotnosti, matematicko-logického myslenia a písomného jazykového prejavu podľa študentov na prvom a druhom stupni VŠ štúdia
Čitateľskú gramotnosť a písomný jazykový prejav si podľa odpovedí respondentov v prieskume štúdiom rozvíjajú viac študenti druhého stupňa štúdia ako študenti bakalárskych programov (pozri tabuľku T.3.1.2.8.2). Rozdiel v rozvoji matematicko-logického myslenia medzi stupňami štúdia nebol zaznamenaný. Rovnaké hodnoty v rozvoji písomného jazykového prejavu uvádzali v prieskume študenti denného, ako aj externého štúdia. V dennom štúdiu je však podľa odpovedí z dotazníkového prieskumu To dá rozum matematicko-logické myslenie rozvíjané u podstatne väčšieho podielu respondentov. V porovnaní s podielom respondentov v externej forme štúdia tento rozdiel predstavuje takmer 15 percentuálnych bodov. Podľa dát z dotazníkového prieskumu študenti v dennej forme viac ako v externej vnímajú v priebehu štúdia aj rozvoj svojej čitateľskej gramotnosti.
Tabuľka T_3.1.2.8.2: Rozvoj čitateľskej gramotnosti, matematicko-logického myslenia a písomného jazykového prejavu podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia
Kvantitatívne dáta To dá rozum tiež indikujú, že čitateľskú gramotnosť a matematicko-logické myslenie považujú za štúdiom rozvíjané kompetencie viac respondenti na verejných ako na súkromných vysokých školách. Štatistické porovnanie so štátnymi vysokými školami nebolo možné pre nedostatočný počet odpovedí respondentov spomedzi študentov štátnych vysokých škôl pri jednotlivých položkách.
Podľa viacerých vysokoškolských učiteľov a učiteliek, ktorí sa zúčastnili na individuálnych a skupinových rozhovoroch, absolventi a absolventky stredných škôl nemajú pri príchode na vysokú školu rozvinuté základné gramotnosti na očakávanej úrovni. Až dve tretiny (64,2 %) VŠ učiteľov v dotazníkovom prieskume To dá rozum povedali, že v písomnom jazykovom prejave považujú absolventov stredných škôl, ktorí pokračujú v štúdiu na VŠ, za nepripravených. V schopnosti čítať s porozumením a pracovať s textom to bola takmer polovica (49,1 %) VŠ učiteľov zapojených do prieskumu. Nedostatočnú úroveň zvládnutia týchto gramotností u vysokoškolákov ilustruje aj výrok jednej z vysokoškolských učiteliek: Nevedia čítať, nevedia písať. Sú tak brutálne sprznení, to nazvem, lebo oni sú zvyknutí písať absolútne nezmysly, frázovité, nemá to hlavu, pätu, ten text netečie, s argumentáciou to nemá nič ani náhodou. Tretina (35 %) respondentov spomedzi vysokoškolských učiteľov vníma študentov ako nepripravených zo strednej školy aj v matematicko-logickom myslení.
Základné gramotnosti nie sú rozvíjané ani podľa stredoškolákov a stredoškoláčok, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum . Len dvaja z desiatich (23,2 %) z nich ako štúdiom rozvíjanú schopnosť označili písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok a názorov. Podobný podiel respondentov (23,5 %) si myslí, že ich stredoškolské štúdium rozvíja v čítaní s porozumením a menej ako 30 percent (29,7 % ) sa rozvíja v matematickom a logickom myslení.
Kvalitatívne a kvantitatívne dáta To dá rozum indikujú, že podľa respondentov sa na rozvoj čitateľskej a matematickej gramotnosti, ako aj rozvoj písomného jazykového prejavu vo vzdelávacom procese na vysokých školách nekladie dostatočný dôraz. Počas skupinových rozhovorov s vysokoškolskými učiteľmi a učiteľkami zaznieval aj názor, že na rozvoj generických zručností, ktoré nie sú špecificky alebo úzko späté s ich odborom, nevidia dôvod. Základné typy gramotností majú mať podľa ich názoru študenti zvládnuté už po absolvovaní predchádzajúcich stupňov vzdelávania. Pri otázke, či dávajú študentom možnosti a priestor na rozvoj ich čitateľskej gramotnosti (t. j. schopnosť čítať s porozumením, pracovať s textom), jeden zo zúčastnených respondentov odpovedal: To nerozvíjame, to je ich vec. Keď sa nevie naučiť [čítať s porozumením] to je jeho problém (smiech). Väčší dôraz na sprostredkovanie odborných vedomostí ako na rozvoj tzv. mäkkých zručností podporujú aj dáta z dotazníkového prieskumu To dá rozum, ktoré poukazujú na preferované frontálne prístupy k výučbe. Ak študenti na rozvoji svojej čitateľskej a matematickej gramotnosti nepracovali dostatočne na stredných a základných školách, podľa vyjadrení respondentov zapojených do dotazníkového prieskumu sa ukazuje, že ani na vysokej škole si pravdepodobne tieto kompetencie zásadne nerozvinú.
V dotazníkovom prieskume To dá rozum boli zaznamenané zásadne rozdiely v tom, ako vnímali rozvoj čitateľskej gramotnosti, matematicko-logického myslenia a písomného jazykového prejavu v rámci štúdia respondenti a respondentky s rôznym študijným zameraním (pozri graf G.3.1.2.8.1). Oproti priemeru celkovej vzorky považoval matematicko-logické myslenie za štúdiom rozvíjané takmer štyrikrát väčší podiel respondentov študujúcich IT odbory a matematiku. Nadpriemerným podielom ho podľa odpovedí v prieskume štúdium rozvíja tiež u študentov iných technických vied. Zo skupiny respondentov študujúcich učiteľstvo, iné pedagogické vedy a humanitné a spoločenské vedy označil len jeden z desiatich, že štúdium podporuje rozvoj matematicko-logického myslenia. Medzi študentmi odborov z oblasti zdravotníctva je tento podiel ešte menší.
Graf G_3.1.2.8.1: Rozvoj čitateľskej gramotnosti, matematicko-logického myslenia a písomného jazykového prejavu podľa študentov rôznych študijných zameraní
Opačné prerozdelenie študentskej vzorky v porovnaní s rozvojom matematicko-logického myslenia možno pozorovať pri pohľade na podiely respondentov, ktorí označili, že majú v rámci štúdia rozvíjanú čitateľskú gramotnosť a písomný prejav (pozri graf G.3.1.2.8.1). Tieto kompetencie si vyberali ako rozvíjané najčastejšie študenti a študentky učiteľstva, iných pedagogických vied či študenti humanitných a spoločenských vied. Rozdiel oproti iným respondentom však možno hodnotiť iba ako mierny. Aj spomedzi týchto respondentov označili, že si čitateľskú gramotnosť a písomný prejav rozvíjajú približne len traja z desiatich študentov. Veľmi nízke vnímanie rozvíjania čitateľskej gramotnosti a písomného prejavu možno pozorovať na grafe G.3.1.2.8.1 najmä pri skupinách respondentov z technických vied, IT a matematiky. Tieto hodnoty sa ukazujú ako alarmujúco nízke predovšetkým pri porovnaní s tým, ako rozvoj týchto gramotností vnímali respondenti dotazníkového prieskumu, ktorí študujú IT odbory a matematiku v zahraničí. Zatiaľ čo len jeden z desiatky (9,4 %) respondentov študujúcich IT a matematiku si myslí, že štúdium na Slovensku v ňom rozvíja písomný jazykový prejav, v zahraničí to tak vníma takmer tretina (30 %) respondentov s rovnakým študijným zameraním. Aj čitateľskú gramotnosť označil ako štúdiom rozvíjanú až dvojnásobný podiel (32,1 %) respondentov, ktorí študujú IT alebo matematiku v zahraničí. V porovnaní s priemerom všetkých respondentov spomedzi študentov slovenských vysokých škôl považujú svoje čitateľské zručnosti za štúdiom rozvíjané najmenším podielom respondenti študujúci prírodné vedy, zdravotnícke nelekárske odbory (12,2 %) a farmáciu (17,8 %).9 Podobne je to aj vo vnímaní rozvoja písomného prejavu respondentmi dotazníkového prieskumu.
Ani jedna zo základných gramotností (čitateľská gramotnosť, matematicko-logického myslenie a písomný jazykový prejav) nie je podľa vyjadrení respondentov v dotazníkovom prieskume To dá rozum štúdiom na vysokej škole rozvíjaná na Slovensku viac ako v zahraničí (pozri graf G.3.1.2.8.2). V porovnaní so Slovenskom vo Veľkej Británii vníma čitateľskú gramotnosť a matematicko-logické myslenie ako štúdiom rozvíjané kompetencie dvakrát taký podiel respondentov spomedzi našich vysokoškolákov. Písanie esejí ako integrálna súčasť britského vysokého školstva sa prejavuje aj na rozvoji schopnosti vyjadrovať myšlienky a argumentovať v písomnom prejave. Naznačujú to aj kvantitatívne dáta To dá rozum. Písomný jazykový prejav označili v dotazníkovom prieskume ako štúdiom rozvíjaný viac ako dve tretiny respondentov študujúcich vo Veľkej Británii; najviac zo všetkých krajín, ktoré možno umiestniť do spoločného porovnania.10 Menej ako na Slovensku považujú podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume svoje matematicko-logické myslenie za štúdiom rozvíjané respondenti študujúci v Maďarsku. Títo respondenti však rozvoj ďalších dvoch sledovaných kompetencií – čitateľskej gramotnosti a písomného prejavu – označovali väčším podielom ako respondenti z radov vysokoškolákov na Slovensku.
Graf G_3.1.2.8.2: Rozvoj čitateľskej gramotnosti, matematicko-logického myslenia a písomného jazykového prejavu podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Emília Sičáková-Beblavá
