Zamestnávatelia vyhľadávajú iniciatívnosť a tvorivý prístup k riešeniu pracovných úloh u svojich zamestnancov a zamestnankýň. Poukazuje na to správa Svetového ekonomického fóra o budúcnosti pracovného trhu, ktorá uvádza, že iniciatívnosť, originalita a tvorivosť budú medzi kompetenciami, ktorých dôležitosť bude na pracovnom trhu v najbližších rokoch čoraz viac narastať.1 Iniciatívu v práci od svojich budúcich zamestnancov očakávajú aj zamestnávatelia na Slovensku. V individuálnych rozhovoroch so špecialistami na ľudské zdroje, ktoré sa realizovali v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum, bolo zaznamenané, že iniciatíva zamestnancov meniť veci k lepšiemu, ako aj ich podnikavosť a kreativita pri hľadaní riešení zamestnávatelia vnímali ako pridanú hodnotu. Ilustruje to aj nasledujúci výrok jedného z interviewovaných špecialistov na ľudské zdroje: Pre nás je dôležité, aby tí ľudia, ktorí k nám prichádzajú, boli iniciatívni, inovatívni, prichádzali s novými nápadmi, rozmýšľali troška globálnejšie. Vnímanie rozvoja podnikavosti, iniciatívnosti a tvorivosti štúdiom bolo skúmané medzi vysokoškolákmi prostredníctvom kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód.
Vo výsledkoch dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia patrí z ich pohľadu podnikavosť a iniciatívnosť medzi jedny z najmenej rozvíjaných kompetencií. Len každý desiaty (11,4 %) respondent spomedzi zúčastnených študentov si myslí, že ich štúdium v týchto zručnostiach rozvíja. Napriek tomu, že väčšina oblastí rozvoja v prieskume bola označovaná väčším podielom respondentov z radov študentov na druhom ako na prvom stupni štúdia, v prípade podnikavosti a iniciatívnosti sa tento trend nepotvrdil. Rozdiel medzi podielom respondentov na bakalárskom stupni, ktorí v prieskume označili podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjané v rámci štúdia, je oproti respondentom na magisterskom alebo inžinierskom štúdiu zanedbateľný; v prípade respondentov na druhom stupni bol dokonca zaznamenaný mierny pokles (o 0,5 %) (pozri tabuľku T.3.1.2.9.1).
Tabuľka T_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Stagnácia vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia môže mať viacero možných vysvetlení. Jedným z nich môže byť, že z pohľadu študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, je motivácia učiť sa a pracovať rozvíjaná na druhom stupni VŠ štúdia u menšieho podielu respondentov ako na prvom stupni štúdia. V prípade, že motivácia sa postupujúcim štúdiom rozvíja menej, je pravdepodobné, že aj rozvoj iniciatívnosti študentov bude stagnovať. Podnikavosť a iniciatívnosť študentov môže podporovať aj častejšie využívanie aktivizujúcich metód vzdelávania. Niektoré z nich ako práca v malých skupinách či riešenie problémov študentmi však respondenti na druhom stupni štúdia zaraďovali medzi najčastejšie využívané menej často ako respondenti na prvom stupni . Javí sa tak, že ich zapájanie do vzdelávacieho procesu postupujúcim štúdiom taktiež klesá
Rozdiely vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti možno pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu pozorovať aj medzi skupinami respondentov v rôznych formách štúdia a na rôznych typoch škôl (pozri tabuľku T.3.1.2.9.1). Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti v rámci štúdia u seba vníma väčší podiel respondentov študujúcich v externej ako v dennej forme štúdia. Podobne je to v prípade porovnania vnímaného rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti medzi respondentmi rôznych typov vysokých škôl. Tieto kompetencie štúdium podľa názoru študentov zapojených do prieskumu rozvíja u väčšieho podielu respondentov zo súkromných ako verejných a štátnych vysokých škôl. Kvantitatívne dáta To dá rozum tiež indikujú, že na súkromných VŠ sú aktivizujúce formy a metódy vzdelávania využívané častejšie ako na ostatných typoch škôl.
Tvorivosť sa v rámci štúdia na vysokej škole rozvíja u menej ako tretiny (28,1 %) študentov a študentiek, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum. Tvorivosť ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu v prieskume označovali častejšie respondenti študujúci v dennej (29,3 %) ako v externej forme štúdia (23 %). Podobne je to tak v prípade porovnania respondentov z rôznych typov vysokých škôl. V porovnaní so študentmi súkromných vysokých škôl (23,9 %) sa v prieskume vyjadril, že štúdium v nich rozvíja tvorivosť, väčší podiel študentov verejných vysokých škôl (28,8 %).
Rozvoj kreativity, ako aj podnikavosti a iniciatívnosti môže byť v rámci štúdia podporený využívaním správnej kombinácie aktivizujúcich foriem a metód vzdelávania, ktoré umožňujú študentom stať sa aktívnymi aktérmi vo vzdelávacom procese. Odpovede študentov a učiteľov, ktorí sa zúčastnili na zbere kvalitatívnych a kvantitatívnych dát pre projekt To dá rozum, ukazujú, že vo vysokoškolskom štúdiu stále prevládajú frontálne spôsoby výučby ako napr. prednáška alebo čítanie textu na úkor väčšieho zapojenia diskusie, práce v malých skupinách a interaktívnych metód vzdelávania.
Kreativita by mala byť podľa hlasu študentov zo skupinových rozhovorov To dá rozum na školách viac podporovaná, napr. aj aktívnou podporou mimoškolských študentských aktivít. V rámci samotného vzdelávacieho procesu by si mnohí študenti priali, aby sa pri učení viac zohľadňoval a pripúšťal ich vlastný pohľad a nie aby boli vedení opakovať a robiť veci rovnako ako ich pedagógovia. Takýto prístup priblížila na skupinových rozhovoroch jedna zo študentiek učiteľstva: Ako študentky sme mali v rámci didaktiky ukázať nejaké výstupy ako učiť daný predmet a už od predchádzajúcich študentiek sme sa dozvedeli, čo treba ukázať na tej hodine, aby človek u tej učiteľky prešiel. Čiže absolútne sme nemali možnosť ukázať tam niečo, čo je v nás, museli sme naozaj ukázať to, čo chce vidieť ona. Okrem týchto názorov zaznievali od niektorých účastníkov študentských rozhovorov tiež vyjadrenia, že [kreativite] sa nikde nenaučíte, to proste musíte mať v sebe a počas štúdia na vysokej škole na jej rozvoj tak videli len limitovaný priestor. Inými slovami, vysokoškolské štúdium nevnímali ako dôležité pre podporu rozvoja tvorivosti.
Vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti boli v dotazníkovom prieskume To dá rozum zaznamenané veľmi nízke hodnoty medzi študentmi a študentkami naprieč rôznymi zameraniami štúdia. Menšie rozdiely možno pozorovať v grafe G.3.1.2.9.1. Najväčší podiel respondentov, ktorí v dotazníku označili podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané kompetencie, bol zaznamenaný medzi študentmi humanitných a spoločenských vied (14,9 %). Najmenší dôraz na rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti uvádzali študenti zdravotníckych odborov. To, že tieto kompetencie sa v rámci štúdia rozvíjajú, uviedlo len 5,5 % študentov z tejto skupiny respondentov. Študenti technických a prírodných vied vnímajú podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané oblasti rovnako ako priemer celkovej vzorky respondentov. U respondentov a respondentiek so zameraním štúdia na IT, matematiku a učiteľstvo považuje podľa kvantitatívnych dát To dá rozum podnikavosť a iniciatívnosť za rozvíjané menej ako desatina z nich.
Graf G_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti a rozvoj tvorivosti podľa študentov rôznych študijných zameraní
Vo vnímaní rozvoja tvorivosti sú rozdiely medzi jednotlivými zameraniami štúdia väčšie ako pri podnikavosti a iniciatívnosti (pozri graf G.3.1.2.9.1). Čo je však podobné, je, že tak, ako podnikavosť a iniciatívnosť, aj tvorivosť je pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu vnímaná ako rozvíjaná najmenej respondentmi študujúcimi zdravotnícke odbory, predovšetkým medicínske odbory (14,2 %) a farmáciu (6,5 %).2 Tvorivosť považuje za štúdiom rozvíjanú iba malý podiel respondentov so zameraním štúdia na prírodné vedy. Najväčší podiel študentov, ktorí vnímajú, že si vysokoškolským štúdiom rozvíjajú tvorivosť, sa dá pozorovať v skupine respondentov študujúcich učiteľstvo a iné pedagogické vedy. Rozdiel oproti priemeru celkovej vzorky respondentov predstavuje takmer 10 percentuálnych bodov. Nadpriemerne vnímajú rozvoj tvorivosti pri štúdiu podľa výsledkov z dotazníkového prieskumu aj respondenti spomedzi študentov technických vied.
Vysokoškoláci a vysokoškoláčky zo Slovenska študujúci v zahraničí sa v prieskume To dá rozum vyjadrili, že takmer až u štvrtiny z nich štúdium rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi vysokoškolákmi na Slovensku možno pozorovať, že v zahraničí vníma tieto kompetencie ako štúdiom rozvíjané viac ako dvojnásobný podiel respondentov (pozri graf G.3.1.2.9.1). Zatiaľ čo na Slovensku si podľa odpovedí študentov v prieskume rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť len jeden z desiatich respondentov, v Maďarsku je to jeden z piatich a v Dánsku to tak vníma až polovica respondentov a respondentiek.3 V zahraničí sa aj respondenti z odborov, ktorých študenti u nás rozvoj podnikavosti veľmi nevnímajú, považujú za rozvíjaných v tejto kompetencii väčším podielom. Pokým na Slovensku označila podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjanú zručnosť menej ako desatina respondentov so zameraním štúdia na IT a matematiku (8,4 %), na školách v zahraničí to bol viac ako trojnásobný podiel (30,7 %) respondentov s týmto študijným zameraním.
Graf G_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti a rozvoj tvorivosti podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Tvorivosť považovali študenti a študentky na vysokých školách podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum za rozvíjanú viac ako podnikavosť a iniciatívnosť. No aj rozvoj tejto kompetencie je v porovnaní s tým, čo uviedli v prieskume naši vysokoškoláci v zahraničí, vnímaný na slovenských školách menším podielom respondentov (pozri graf VS_G_3_1_9_2). Vo Veľkej Británii, v Dánsku a ostatných krajinách považujú vysokoškolské štúdium za rozvíjajúce tvorivosť viac ako dve pätiny respondentov. Zo skupiny respondentov študujúcich na vysokých školách v Maďarsku to tak vníma dokonca skoro polovica študentov. V súvislosti s touto pomerne vysokou hodnotou treba poznamenať, že viac ako polovica (54,6 %) slovenských vysokoškolákov v Maďarsku, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, študuje humanitné a spoločenské vedy. Pri respondentoch študujúcich v Česku mohla výsledný podiel študentov, ktorí označili v prieskume tvorivosť za štúdiom rozvíjanú zručnosť, ovplyvniť skutočnosť, že pätinu (20,6 %) respondentov tvorili študenti lekárskych vied, ktorí podobne ako na Slovensku, vnímajú v porovnaní s ostatnými študijnými zameraniami rozvoj tvorivosti najmenším podielom (13,9 %).
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Katarína Staroňová
