Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Podnikavosť, iniciatívnosť a tvorivosť
Vysokoškolské štúdium u študentov nepodnecuje podnikavosť, iniciatívnosť a ani tvorivosť

Podnikavosť, iniciatívnosť a tvorivosť

Vysokoškolské štúdium u študentov nepodnecuje podnikavosť, iniciatívnosť a ani tvorivosť

Na úplnom chvoste zručností, ktoré si študenti a študentky vysokých škôl podľa svojich vyjadrení v dotazníkovom prieskume v rámci štúdia rozvíjajú, sa zaradili podnikavosť a iniciatívnosť. Len jeden z desiatich vysokoškolákov zapojených do prieskumu projektu To dá rozum vnímal, že si tieto kompetencie štúdiom rozvíja. Prieskum tiež ukázal, že vnímanie ich rozvoja postupujúcim štúdiom dokonca stagnuje. Tvorivosť si v rámci vysokoškolského štúdia podľa vlastného hodnotenia rozvíja menej ako tretina respondentov. Najmenej si podľa názoru študentov v dotazníkovom prieskume To dá rozum rozvíjajú podnikavosť, iniciatívnosť a tvorivosť respondenti študujúci lekárske vedy a farmáciu. Častejšie tieto zručnosti považovali za rozvíjané študenti v externej forme štúdia a študenti na súkromných VŠ. Hodnoty nad priemer celkovej vzorky vo vnímaní rozvoja tvorivosti zaznamenali študenti učiteľstva a iných pedagogických vied. Podnikavosť a iniciatívnosť označovali ako štúdiom rozvíjané najčastejšie študenti humanitných a spoločenských vied. Rozvoj tvorivosti a podnikavosti štúdiom vnímal v porovnaní s respondentmi z VŠ na Slovensku významnejší podiel vysokoškolákov, ktorí študujú v zahraničí. Záujem o tvorivých a iniciatívnych zamestnancov vyjadrili v individuálnych rozhovoroch aj špecialisti na ľudské zdroje.

Zamestnávatelia si želajú iniciatívu a tvorivosť zamestnancov. Budú čoraz viac potrebné

Zamestnávatelia vyhľadávajú iniciatívnosť a tvorivý prístup k riešeniu pracovných úloh u svojich zamestnancov a zamestnankýň. Poukazuje na to správa Svetového ekonomického fóra o budúcnosti pracovného trhu, ktorá uvádza, že iniciatívnosť, originalita a tvorivosť budú medzi kompetenciami, ktorých dôležitosť bude na pracovnom trhu v najbližších rokoch čoraz viac narastať.1 Iniciatívu v práci od svojich budúcich zamestnancov očakávajú aj zamestnávatelia na Slovensku. V individuálnych rozhovoroch so špecialistami na ľudské zdroje, ktoré sa realizovali v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum, bolo zaznamenané, že iniciatíva zamestnancov meniť veci k lepšiemu, ako aj ich podnikavosť a kreativita pri hľadaní riešení zamestnávatelia vnímali ako pridanú hodnotu. Ilustruje to aj nasledujúci výrok jedného z interviewovaných špecialistov na ľudské zdroje: Pre nás je dôležité, aby tí ľudia, ktorí k nám prichádzajú, boli iniciatívni, inovatívni, prichádzali s novými nápadmi, rozmýšľali troška globálnejšie. Vnímanie rozvoja podnikavosti, iniciatívnosti a tvorivosti štúdiom bolo skúmané medzi vysokoškolákmi prostredníctvom kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód.

Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia na vysokej škole stagnuje

Vo výsledkoch dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia patrí z ich pohľadu podnikavosť a iniciatívnosť medzi jedny z najmenej rozvíjaných kompetencií. Len každý desiaty (11,4 %) respondent spomedzi zúčastnených študentov si myslí, že ich štúdium v týchto zručnostiach rozvíja. Napriek tomu, že väčšina oblastí rozvoja v prieskume bola označovaná väčším podielom respondentov z radov študentov na druhom ako na prvom stupni štúdia, v prípade podnikavosti a iniciatívnosti sa tento trend nepotvrdil. Rozdiel medzi podielom respondentov na bakalárskom stupni, ktorí v prieskume označili podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjané v rámci štúdia, je oproti respondentom na magisterskom alebo inžinierskom štúdiu zanedbateľný; v prípade respondentov na druhom stupni bol dokonca zaznamenaný mierny pokles (o 0,5 %) (pozri tabuľku T.3.1.2.9.1).

Tabuľka T_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl

T_3.1.2.9.1.PNG

Stagnácia vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia môže mať viacero možných vysvetlení. Jedným z nich môže byť, že z pohľadu študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, je motivácia učiť sa a pracovať rozvíjaná na druhom stupni VŠ štúdia u menšieho podielu respondentov ako na prvom stupni štúdia. V prípade, že motivácia sa postupujúcim štúdiom rozvíja menej, je pravdepodobné, že aj rozvoj iniciatívnosti študentov bude stagnovať. Podnikavosť a iniciatívnosť študentov môže podporovať aj častejšie využívanie aktivizujúcich metód vzdelávania. Niektoré z nich ako práca v malých skupinách či riešenie problémov študentmi však respondenti na druhom stupni štúdia zaraďovali medzi najčastejšie využívané menej často ako respondenti na prvom stupni . Javí sa tak, že ich zapájanie do vzdelávacieho procesu postupujúcim štúdiom taktiež klesá

Rozdiely vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti možno pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu pozorovať aj medzi skupinami respondentov v rôznych formách štúdia a na rôznych typoch škôl (pozri tabuľku T.3.1.2.9.1). Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti v rámci štúdia u seba vníma väčší podiel respondentov študujúcich v externej ako v dennej forme štúdia. Podobne je to v prípade porovnania vnímaného rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti medzi respondentmi rôznych typov vysokých škôl. Tieto kompetencie štúdium podľa názoru študentov zapojených do prieskumu rozvíja u väčšieho podielu respondentov zo súkromných ako verejných a štátnych vysokých škôl. Kvantitatívne dáta To dá rozum tiež indikujú, že na súkromných VŠ sú aktivizujúce formy a metódy vzdelávania využívané častejšie ako na ostatných typoch škôl.

Rozvoj kreativity má na školách málo miesta, ukázalo sa to aj v prieskume To dá rozum

Tvorivosť sa v rámci štúdia na vysokej škole rozvíja u menej ako tretiny (28,1 %) študentov a študentiek, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum. Tvorivosť ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu v prieskume označovali častejšie respondenti študujúci v dennej (29,3 %) ako v externej forme štúdia (23 %). Podobne je to tak v prípade porovnania respondentov z rôznych typov vysokých škôl. V porovnaní so študentmi súkromných vysokých škôl (23,9 %) sa v prieskume vyjadril, že štúdium v nich rozvíja tvorivosť, väčší podiel študentov verejných vysokých škôl (28,8 %).

Rozvoj kreativity, ako aj podnikavosti a iniciatívnosti môže byť v rámci štúdia podporený využívaním správnej kombinácie aktivizujúcich foriem a metód vzdelávania, ktoré umožňujú študentom stať sa aktívnymi aktérmi vo vzdelávacom procese. Odpovede študentov a učiteľov, ktorí sa zúčastnili na zbere kvalitatívnych a kvantitatívnych dát pre projekt To dá rozum, ukazujú, že vo vysokoškolskom štúdiu stále prevládajú frontálne spôsoby výučby ako napr. prednáška alebo čítanie textu na úkor väčšieho zapojenia diskusie, práce v malých skupinách a interaktívnych metód vzdelávania.

Kreativita by mala byť podľa hlasu študentov zo skupinových rozhovorov To dá rozum na školách viac podporovaná, napr. aj aktívnou podporou mimoškolských študentských aktivít. V rámci samotného vzdelávacieho procesu by si mnohí študenti priali, aby sa pri učení viac zohľadňoval a pripúšťal ich vlastný pohľad a nie aby boli vedení opakovať a robiť veci rovnako ako ich pedagógovia. Takýto prístup priblížila na skupinových rozhovoroch jedna zo študentiek učiteľstva: Ako študentky sme mali v rámci didaktiky ukázať nejaké výstupy ako učiť daný predmet a už od predchádzajúcich študentiek sme sa dozvedeli, čo treba ukázať na tej hodine, aby človek u tej učiteľky prešiel. Čiže absolútne sme nemali možnosť ukázať tam niečo, čo je v nás, museli sme naozaj ukázať to, čo chce vidieť ona. Okrem týchto názorov zaznievali od niektorých účastníkov študentských rozhovorov tiež vyjadrenia, že [kreativite] sa nikde nenaučíte, to proste musíte mať v sebe a počas štúdia na vysokej škole na jej rozvoj tak videli len limitovaný priestor. Inými slovami, vysokoškolské štúdium nevnímali ako dôležité pre podporu rozvoja tvorivosti.

Rozvoj tvorivosti na vysokej škole vníma najväčší podiel respondentov študujúcich učiteľstvo a najmenší podiel budúcich lekárov a farmaceutov

Vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti boli v dotazníkovom prieskume To dá rozum zaznamenané veľmi nízke hodnoty medzi študentmi a študentkami naprieč rôznymi zameraniami štúdia. Menšie rozdiely možno pozorovať v grafe G.3.1.2.9.1. Najväčší podiel respondentov, ktorí v dotazníku označili podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané kompetencie, bol zaznamenaný medzi študentmi humanitných a spoločenských vied (14,9 %). Najmenší dôraz na rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti uvádzali študenti zdravotníckych odborov. To, že tieto kompetencie sa v rámci štúdia rozvíjajú, uviedlo len 5,5 % študentov z tejto skupiny respondentov. Študenti technických a prírodných vied vnímajú podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané oblasti rovnako ako priemer celkovej vzorky respondentov. U respondentov a respondentiek so zameraním štúdia na IT, matematiku a učiteľstvo považuje podľa kvantitatívnych dát To dá rozum podnikavosť a iniciatívnosť za rozvíjané menej ako desatina z nich.

Graf G_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti a rozvoj tvorivosti podľa študentov rôznych študijných zameraní

G_3.1.2.9.1.PNG

Vo vnímaní rozvoja tvorivosti sú rozdiely medzi jednotlivými zameraniami štúdia väčšie ako pri podnikavosti a iniciatívnosti (pozri graf G.3.1.2.9.1). Čo je však podobné, je, že tak, ako podnikavosť a iniciatívnosť, aj tvorivosť je pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu vnímaná ako rozvíjaná najmenej respondentmi študujúcimi zdravotnícke odbory, predovšetkým medicínske odbory (14,2 %) a farmáciu (6,5 %).2 Tvorivosť považuje za štúdiom rozvíjanú iba malý podiel respondentov so zameraním štúdia na prírodné vedy. Najväčší podiel študentov, ktorí vnímajú, že si vysokoškolským štúdiom rozvíjajú tvorivosť, sa dá pozorovať v skupine respondentov študujúcich učiteľstvo a iné pedagogické vedy. Rozdiel oproti priemeru celkovej vzorky respondentov predstavuje takmer 10 percentuálnych bodov. Nadpriemerne vnímajú rozvoj tvorivosti pri štúdiu podľa výsledkov z dotazníkového prieskumu aj respondenti spomedzi študentov technických vied.

Podiel respondentov v zahraničí, ktorí si myslia, že štúdium u nich rozvíja podnikavosť a tvorivosť, je väčší ako na Slovensku

Vysokoškoláci a vysokoškoláčky zo Slovenska študujúci v zahraničí sa v prieskume To dá rozum vyjadrili, že takmer až u štvrtiny z nich štúdium rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi vysokoškolákmi na Slovensku možno pozorovať, že v zahraničí vníma tieto kompetencie ako štúdiom rozvíjané viac ako dvojnásobný podiel respondentov (pozri graf G.3.1.2.9.1). Zatiaľ čo na Slovensku si podľa odpovedí študentov v prieskume rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť len jeden z desiatich respondentov, v Maďarsku je to jeden z piatich a v Dánsku to tak vníma až polovica respondentov a respondentiek.3 V zahraničí sa aj respondenti z odborov, ktorých študenti u nás rozvoj podnikavosti veľmi nevnímajú, považujú za rozvíjaných v tejto kompetencii väčším podielom. Pokým na Slovensku označila podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjanú zručnosť menej ako desatina respondentov so zameraním štúdia na IT a matematiku (8,4 %), na školách v zahraničí to bol viac ako trojnásobný podiel (30,7 %) respondentov s týmto študijným zameraním.

Graf G_3.1.2.9.1: Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti a rozvoj tvorivosti podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí

G_3.1.2.9.1.PNG

Tvorivosť považovali študenti a študentky na vysokých školách podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum za rozvíjanú viac ako podnikavosť a iniciatívnosť. No aj rozvoj tejto kompetencie je v porovnaní s tým, čo uviedli v prieskume naši vysokoškoláci v zahraničí, vnímaný na slovenských školách menším podielom respondentov (pozri graf VS_G_3_1_9_2). Vo Veľkej Británii, v Dánsku a ostatných krajinách považujú vysokoškolské štúdium za rozvíjajúce tvorivosť viac ako dve pätiny respondentov. Zo skupiny respondentov študujúcich na vysokých školách v Maďarsku to tak vníma dokonca skoro polovica študentov. V súvislosti s touto pomerne vysokou hodnotou treba poznamenať, že viac ako polovica (54,6 %) slovenských vysokoškolákov v Maďarsku, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, študuje humanitné a spoločenské vedy. Pri respondentoch študujúcich v Česku mohla výsledný podiel študentov, ktorí označili v prieskume tvorivosť za štúdiom rozvíjanú zručnosť, ovplyvniť skutočnosť, že pätinu (20,6 %) respondentov tvorili študenti lekárskych vied, ktorí podobne ako na Slovensku, vnímajú v porovnaní s ostatnými študijnými zameraniami rozvoj tvorivosti najmenším podielom (13,9 %).

Záver

Tvorivosť, podnikavosť a iniciatívnosť nepatria podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi zručnosti, ktoré by boli rozvíjané u veľkej časti respondentov spomedzi vysokoškolákov na Slovensku. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi vysokoškolákmi zo Slovenska študujúcimi v zahraničí však možno vidieť, že rozvoj týchto kompetencií má vo vysokoškolských systémoch iných krajín významnejšie miesto. Rozvíjať tvorivosť a iniciatívnosť bude mať v kontexte predpokladaných zmien na trhu práce aj do budúcnosti čoraz väčšie opodstatnenie. Zintenzívnená automatizácia práce a čoraz väčšie rozširovanie umelej inteligencie do pracovných procesov spôsobí, že pokročilá úroveň proaktívnych a tvorivých zručností bude čoraz viac vyhľadávaná a cenená. Práve tieto zručnosti budú v dohľadnej budúcnosti tými, ktoré budú odlišovať ľudí od strojov. Vysoké školy majú potenciál a mali by mať aj záujem tieto kompetencie v študentoch intenzívne rozvíjať.

Autor:

Stanislav Lukáč a Renáta Hall

Oponent: Katarína Staroňová

Zdroje:

1: WORLD ECONOMIC FORUM. The Future of Jobs Report 2018. 2018. Dostupné na: https://www.weforum.org/reports/the-future-of-jobs-report-2018
2: Odpovede respondentov zdravotníckych nelekárskych odborov, lekárskych odborov a farmácie boli pre účely štatistického porovnania s inými zameraniami štúdia zlúčené do skupiny odborov z oblasti zdravotníctva.
3: Odpovede respondentov z Českej republiky, Maďarska, Veľkej Británie a z Dánska boli osobitne oddelené na účely porovnania. V týchto krajinách totiž študuje najviac slovenských vysokoškolákov v zahraničí a v rámci prieskumu bol od respondentov študujúcich v týchto krajinách získaný štatisticky významný počet odpovedí.


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku