Prechod absolventov stredných škôl do vysokoškolského prostredia je zmenou, ktorá môže niektorým študentom spôsobovať problémy a vyžaduje si preto určité adaptačné obdobie. Aj študenti, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch To dá rozum, poukazovali na výzvy prechodu na vysokú školu. Odlišná organizácia vysokoškolského štúdia si vyžaduje od študentov viac koordinácie vlastného času a učenie sa väčšej samostatnosti. Slovami jednej z účastníčok skupinových rozhovorov, vysoká škola jej priniesla najmä samostatnosť. A to aj v tom ohľade, že som odišla od rodičov a bývala som sama, a aj v tom ohľade, že som sa musela sama pripravovať a nikto nado mnou [nestál], nikto ma neviedol, že toto treba spraviť a toto je na zajtra, to všetko som si musela nejako skorigovať sama. Zároveň, odovzdávanie študijných výstupov v určenom termíne učí podľa niektorých študentských účastníkov fokusových skupín pristupovať k plneniu úloh viac organizovane a lepšie si strážiť a rozvrhnúť čas. Ak mi škola mala niečo dať alebo mi už dala, tak je to schopnosť riešiť problémy sám a do nejakého termínu, lebo mám zadané, že po tom termíne to proste už bude mať nula bodov alebo mi nezaplatí zákazník alebo niečo také.
Schopnosť organizovať si svoj pracovný a voľný čas označili v dotazníkovom prieskume To dá rozum ako jednu z rozvíjaných kompetencií v rámci štúdia viac ako dve pätiny (43,3 %) respondentov spomedzi študentov a študentiek na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia. Ako jednu z mála ponúkaných kompetencií považovali schopnosť organizovať si svoj pracovný a voľný čas za viac rozvíjanú respondenti na prvom (45,7 %) ako na druhom stupni (39,1 %) štúdia. Spôsobené je to pravdepodobne do veľkej miery aj z dôvodov adaptácie na vysokoškolské štúdium.
Jeden z ďalších dôvodov, ktorý môže prispievať k potrebe efektívnejšej organizácie času študentov, je skutočnosť, že väčšina vysokoškolákov a vysokoškoláčok popri štúdiu pracuje.1 Indikujú to aj dáta z dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom až sedem z desiatich respondentov (72,4 %) označilo, že popri štúdiu pracuje alebo brigáduje. Podľa vyjadrení v rámci skupinových rozhovorov so študentmi vysokých škôl, okrem finančného prilepšenia si, študenti popri škole pracujú aj z dôvodu nadobudnutia praktických skúseností. Viacerí študenti uvádzali, že štúdium ponúka získavanie takýchto skúseností len obmedzene, no uvedomujú si, že skúsenosti z praxe im môžu po skončení štúdia pomôcť s plynulejším prechodom na trh práce. Zosúladiť prácu s rozvrhom, so študijnými povinnosťami, prípravou na skúšky a voľnočasovými aktivitami si vyžaduje od študentov vyššiu mieru organizovanosti, sebadisciplíny a zodpovednosti. Koordinácia viacerých aktivít môže obzvlášť v obdobiach nadmernej študijnej a/alebo pracovnej záťaže študentov dostávať pod tlak a do záťažových situácií.
Rozvoj schopnosti zvládať záťažové situácie počas štúdia na vysokej škole vnímajú podľa odpovedí študentov a študentiek v dotazníkovom prieskume To dá rozum necelé dve štvrtiny (37,8 %) respondentov. Pri porovnaní študentov z rôznych typov vysokých škôl označovali v prieskume schopnosť zvládať takéto situácie ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu najväčším podielom respondenti zo štátnych vysokých škôl.2 Zatiaľ čo respondenti z verejných vysokých škôl kopírujú priemerné hodnoty (38 %) a schopnosť zvládať záťažové situácie na súkromných školách považuje za rozvíjanú približne tretina (33,7 %) respondentov, na štátnych vysokých školách sa počas štúdia podľa názoru študentov zapojených do dotazníkového prieskumu učí zvládať záťažové situácie viac ako polovica (53,6 %) respondentov. Nadpriemerná hodnota študentov štátnych vysokých škôl vo vnímaní rozvoja schopnosti zvládať záťažové situácie vyplýva pravdepodobne z charakteru študijných zameraní štátnych škôl, ktoré sa špecializujú na prípravu bezpečnostných zložiek štátu a zdravotníckeho personálu.
Okrem výziev a problémov spojených so samotným prechodom na vysokú školu (napr. zmena prostredia, potreba väčšej samostatnosti) sa študenti často dostávajú do záťažových situácií počas skúškového obdobia. Ak študenti v rámci štúdia nie sú vedení k priebežnej príprave, môže dôjsť k situácii, že niektorí z nich nápor v skúškovom období nezvládnu. Jedna z účastníčok skupinových rozhovorov To dá rozum s vysokoškolákmi vidí jeden z dôvodov stresu z nárastu povinností rozdiel v organizácii štúdia a overovaní vedomostí na odlišných úrovniach vzdelávacieho systému : Rozdiel medzi tou strednou a vysokou vidím v tom, že na vysokej sa píšu prvé zápočty až po nejakom mesiaci a človek nie je nútený sa učiť, ale keď sa priebežne neučí, potom to ťažko dobehne. A na tom gymnáziu sa stále každý týždeň niečo robí. Na tej vysokej nikto netlačí. Študenti si musia väčšinou s rozložením prípravy poradiť sami a rozvrhnúť si čas spôsobom, ktorý im pomôže skúškové obdobie zvládnuť. Ďalšia študentka, ktorá sa zúčastnila na skupinových rozhovorov, dopĺňa: Väčšinou si človek musí nájsť systém, ako sa učiť sám. Lebo potom príde skúškové a nikoho už nezaujíma, že nevie. Viacerí študenti a študentky v rozhovoroch poukazovali tiež na to, že počas semestra musia absolvovať veľké množstvo predmetov. V škole tak podľa ich názoru trávia príliš veľa času.
Podpore pri prekonávaní problémov spojených so štúdiom sa na vysokých školách dostane len malému počtu respondentov a respondentiek dotazníkového prieskumu To dá rozum. Študenti vysokých škôl mali možnosť v prieskume vybrať, v čom im podľa ich názoru ich vysoká škola poskytuje podporu. Len jeden z piatich respondentov sa v dotazníku vyjadril, že škola, ktorú navštevuje, mu poskytla podporu s adaptovaním sa na vysokoškolské prostredie (pozri tabuľku T.3.1.2.10.1). Takmer 14 % respondentom škola pomáha naučiť sa lepšie si organizovať čas. Podporu zo strany školy pri zvládaní záťažových situácií, ako môže byť napríklad skúškové obdobie, od školy pociťovalo minimum respondentov. Takúto formu podpory vo svojej škole dostáva podľa prieskumu len desatina zúčastnených študentov. Najväčšia časť respondentov si myslí, že zo strany školy nedostáva žiadnu formu podpory. Len 15 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že nemá záujem o žiadny typ špecifickej podpory. Možno teda predpokladať, že zvyšok respondentov záujem o špecifickú podporu má. Avšak ako ukazujú čísla z dotazníkového prieskumu, podporu vysokej školy v špecifických oblastiach môže zužitkovať len malá časť respondentov, najviac pätina z nich (pozri tabuľku T.3.1.2.10.1).
Tabuľka T_3.1.2.10.1: Oblasti podpory zo strany vysokej školy podľa názoru študentov
Na súkromných školách, ako aj na vysokých školách v zahraničí podporu s adaptáciou na vysokoškolské prostredie, organizáciou štúdia a zvládaním stresu a záťažových situácií podľa dát z prieskumu To dá rozum dostáva väčší podiel respondentov ako na slovenských verejných vysokých školách.
Organizovaných, zodpovedných a flexibilných absolventov a absolventky si podľa kvalitatívnych dát To dá rozum žiadajú aj zamestnávatelia. V individuálnych rozhovorov viacerí špecialisti na ľudské zdroje uvádzali, že vedieť sa zorganizovať, naplánovať, vedieť sa prispôsobiť zmene považujú za základné pracovné zručnosti. Absolventov, ktorí sú zvyknutí koordinovať si viacero aktivít, považujú títo zamestnávatelia za samostatnejších a spoľahlivejších. Niektorí z nich poukazovali tiež na to, že najmä vo vysokokvalifikovaných pozíciách je schopnosť organizovať si čas zároveň aj nevyhnutným predpokladom predchádzania záťažovým situáciám, resp. ich efektívnemu zvládaniu. U nás proste je schopný prežiť len človek, ktorý sa vie nejak sám organizovať, manažovať si čas a je flexibilný […] flexibilní v zmysle, že [zamestnanci] si musia upratať ten pracovný čas a tie zodpovednosti tak, aby to nejak stihli, zvládli.
Flexibilitu a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť zmenám hľadajú vo svojich budúcich zamestnancoch zamestnávatelia aj podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Každý druhý respondent (51,5 %) z radov riadiacich pracovníkov a špecialistov na ľudské zdroje v prieskume zaradil práve schopnosť rýchlo sa prispôsobiť zmenám medzi päť najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s VŠ vzdelaním. V tejto oblasti však vnímajú dve pätiny (46,5 %) respondentov vysokoškolských absolventov ako nepripravených.3
Detailná analýza dát z dotazníkového prieskumu To dá rozum pomáha identifikovať rozdiely vo vnímaní rozvoja jednotlivých kompetencií medzi respondentmi a respondentkami rôzneho študijného zamerania. V prípade schopnosti organizovať si svoj voľný a pracovný čas sa však žiadne významné rozdiely medzi respondentmi s odlišnými študijnými zameraniami nenašli. Mierne podpriemerné hodnoty vo vnímaní rozvoja schopnosti organizovať si čas zaznamenali respondenti študujúci IT odbory, matematiku a prírodné vedy (pozri graf G.3.1.2.10.1). I tieto rozdiely sú však len na úrovni pár percentuálnych bodov.
Graf G_3.1.2.10.1: Rozvoj schopnosti organizovať si svoj pracovný a voľný čas a schopnosti zvládať záťažové situácie podľa študentov rôznych študijných zameraní
Naopak, v prípade vnímania rozvoja schopnosti zvládať záťažové situácie zaznamenali práve študenti IT a matematiky spoločne so študentmi zdravotníckych odborov percentuálne podiely nad priemer celkovej vzorky respondentov (pozri graf G.3.1.2.10.1). Z respondentov študujúcich zdravotnícke odbory označila zvládanie záťažových situácií ako jednu z rozvíjaných kompetencií počas vysokoškolského štúdia až polovica študentov. V rámci tejto skupiny bol tento podiel ešte výraznejší u respondentov študujúcich lekárske vedy.4 Zvládanie záťažových situácií si ako štúdiom rozvíjanú schopnosť v prieskume zvolili tri pätiny (59,3 %) respondentov študujúcich medicínske disciplíny. Jedným z vysvetlení tejto vysokej hodnoty u študentov medicíny v porovnaní so študentmi iných zameraní môže byť rozsah poznatkov, ktoré sa v rámci štúdia všeobecného lekárstva od študentov očakáva naštudovať a spracovať.
Podobne ako v prípade iných kompetencií, aj schopnosti organizovať si svoj čas a zvládať záťažové situácie považujú respondenti, ktorí študujú v zahraničí, podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum, za štúdiom rozvíjané častejšie ako respondenti spomedzi vysokoškolákov a vysokoškoláčok na Slovensku. Zatiaľ čo spomedzi študentov slovenských škôl schopnosť organizovať si svoj vlastný pracovný a voľný čas označili ako štúdiom rozvíjanú zručnosť niečo viac ako dve pätiny respondentov, v zahraničí túto možnosť v prieskume označili až tri pätiny respondentov (pozri graf G.3.1.2.10.2). Nad úroveň priemeru celkovej vzorky respondentov zo zahraničia vnímajú schopnosť organizovať si svoj vlastný čas ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu najväčším podielom respondenti z radov našich vysokoškolákov vo Veľkej Británii a Českej republike. Zatiaľ čo na Slovensku sa študenti zapojení do prieskumu sťažovali na množstvo predmetov a príliš veľa času stráveného v škole, podľa prieskumu To dá rozum absolvujú respondenti študujúci vo Veľkej Británii v priemere za semester len štyri predmety. Na Slovensku sa podľa výsledkov z dotazníka priemer pohybuje na úrovni siedmich predmetov za semester a až dve pätiny (39,3 %) respondentov v prieskume uviedlo, že za semester má osem a viac predmetov. V Británii organizácia vysokoškolského štúdia umožňuje študentom tiež väčší priestor na samoštúdium. V prieskume ho ako jednu z najčastejšie využívaných foriem vzdelávania označila polovica (50,4 %) respondentov študujúcich vo Veľkej Británii. Pri respondentoch študujúcich v Česku mohla výsledný podiel študentov, ktorí uviedli, že ich schopnosť organizovať si čas štúdium rozvíja, ovplyvniť skutočnosť, že takmer polovicu (45,4 %) respondentov z Česka tvorili študenti zdravotníckych odborov, ktorí v porovnaní s ostatnými študijnými zameraniami všetkých respondentov zo zahraničia vnímajú rozvoj organizácie vlastného času počas štúdia najčastejšie (69,3 %) . Zriedkavejšie ako respondenti študujúci na Slovensku v prieskume označovali schopnosť organizovať si čas ako rozvíjanú v rámci štúdia respondenti na vysokých školách v Maďarsku.
_Graf G_3.1.2.10.2: Rozvoj schopnosti organizovať si svoj pracovný a voľný čas a schopnosti zvládať záťažové situácie podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
V porovnaní s inými krajinami označil rozvoj schopnosti zvládať záťažové situácie v dotazníkovom prieskume To dá rozum najväčší podiel respondentov študujúcich v Česku (pozri graf G.3.1.2.10.2). Podobne ako pri schopnosti organizovať si čas to však môže byť spôsobené veľkým zastúpením respondentov so študijným zameraním na zdravotnícke odbory. Podľa dát z dotazníkového prieskumu sú práve študenti zdravotníckych odborov tí, ktorí v dotazníku uvádzali rozvoj schopnosti zvládať záťažové situácie zo všetkých respondentov študujúcich v zahraničí najčastejšie. Ako štúdiom rozvíjanú kompetenciu v prieskume zvládanie záťažových situácií označili siedmi z desiatich (68,1 %) respondentov študujúcich zdravotnícke odbory na vysokej škole v zahraničí. Podobný podiel respondentov ako na Slovensku v dotazníku uviedol, že štúdium rozvíja schopnosť zvládať záťažové situácie aj medzi respondentmi študujúcimi na vysokých školách v Dánsku.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Katarína Staroňová
