Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Kvalita a dosahy praxe
Pozitívne prínosy praxe nie sú automatické

Kvalita a dosahy praxe

Pozitívne prínosy praxe nie sú automatické

Kvalitatívne aj kvantitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že prax a čiastočne aj práca v odbore môžu mať pre študentov viacero prínosov. Študenti, ktorí prax absolvovali, vnímali, že ich škola rozvíja vo viacerých oblastiach vo väčších podieloch respondentov. Častejšie ako ich kolegovia bez praxe uvádzali, že štúdium rozvíja ich komunikačné zručnosti a schopnosť pracovať v skupine. Prax študentom tiež priniesla zlepšenie ich odborných znalostí a zručností, lepšie pochopenie teoretických vedomostí, možnosť odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí a nové kontakty. Prax im tak pomáha cítiť sa kompetentnejšie a pripravenejšie pre trh práce. Špecialisti na ľudské zdroje vnímali prínos praxe pre študentov najmä v získaní lepšej, praktickejšej orientácie v odbore a rozvoji generických zručností. Prínosy praxe vnímal podstatne väčší podiel študentov, ktorí prax absolvovali, aj keď nebola povinnou súčasťou ich štúdia. Prínosy praxe spojené s jednoduchším prechodom na trh práce uvádzali predovšetkým denní študenti, študenti na druhom stupni VŠ štúdia a študenti verejných vysokých škôl. Naprieč rôznymi študijnými zameraniami vnímali pozitívne dosahy praxe najviac respondenti študujúci IT a matematiku. Ak však študenti neboli na prax dobre pripravení, nebola dostatočne dlhá alebo na nej vykonávali neodborné činnosti, považovali ju za nekvalitnú. Kvalitu praxe podľa študentov znižuje aj nedostatočná reflexia praxe zo strany vyučujúceho, či už počas nej, alebo po jej ukončení. Z kvalitatívnych dát To dá rozum sa javí, že reflexia praxe je zriedkavým javom. Pre školu je často dôležité len dodanie oficiálneho potvrdenia o jej absolvovaní a nie zmysluplnosť a kvalita praxe. Rozvoj zručností, v ktorom by študentom absolvovanie praxe malo pomôcť, je čiastočne kompenzovaný prácou popri štúdiu. Aj prácou mimo odboru štúdia vysokoškoláci podľa ich názoru, ako aj názoru zamestnávateľov, nadobúdajú všeobecné zručnosti a cenné pracovné návyky.

Skúsenosť študentov s praxou ovplyvňuje vnímanie prínosu ich štúdia

Z výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum vyplynulo, že polovica (50 %) respondentov z radov študentov a študentiek na prvom a druhom stupni VŠ štúdia už absolvovala prax. Ďalšia pätina (21,1 %) v prieskume indikovala, že stáž absolvuje v neskorších fázach štúdia . Skúsenosť s praxou ovplyvňovala ich vnímanie kvality štúdia. Tí, ktorí už prax absolvovali, označovali častejšie ako ich kolegovia bez praxe, že štúdium na vysokej škole ich rozvíja v takých oblastiach ako prezentačné schopnosti (46,9 % vs. 37,6 % respondentov), schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory (41,3 % vs. 37,3 %) či pracovať v skupine (35,3 % vs. 29,1 %) . Väčší podiel respondentov s absolvovanou praxou (40,6 %) tiež v prieskume označoval, že štúdium podľa nich rozvíja ich schopnosť zvládať záťažové situácie. V prípade respondentov bez praxe išlo o 34,9 %. Zároveň respondenti, ktorí absolvovali prax v rámci štúdia, vo väčšej miere volili odpoveď, že vysokoškolské štúdium rozvíja ich etické správanie a hodnoty ako čestnosť, zodpovednosť a pravdivosť. V ich prípade túto odpoveď zvolilo 25 % respondentov. V prípade respondentov bez absolvovanej praxe išlo o 18,7 % . Analýza kvantitatívnych dát To dá rozum tiež ukázala, že respondenti s absolvovanou praxou pristupovali k odpovediam na otázky týkajúce sa aktuálnosti ich štúdia, hodnotenia ich učiteľov, zapájania sa do ovplyvňovania vecí na škole či odporúčania svojho študijného programu kritickejšie ako respondenti, ktorí skúsenosť s praxou nemali.

Študenti bakalárskeho štúdia bez absolvovanej praxe v dotazníku za jeden z dôvodov, prečo chcú pokračovať na druhom stupni štúdia, uvádzali pocit, že nemajú dostatok zručností pre trh práce, častejšie (28,4 %) ako respondenti, ktorí už prax absolvovali (21,6 %). Zároveň študenti oboch stupňov štúdia, ktorí už mali prax, nevnímali bakalársky titul tak negatívne ako ich kolegovia bez skúsenosti s absolvovaním praxe. Študenti bez praxe mali v prieskumu tendenciu hodnotiť bakalársky titul ako málo pespektívny pre úspešne uplatnenie sa na trhu práce a v spoločnosti viac ako tí, ktorí počas štúdia prax absolvovali .

Nepovinná prax je z pohľadu študentov prínosnejšia ako povinná

Analýza kvantitatívnych dát To dá rozum ukazuje rozdiely v hodnotení prínosov povinnej a nepovinnej praxe študentmi a študentkami zapojenými do dotazníkového prieskumu. Povinnú prax absolvovali štyri pätiny (82,4 %) respondentov, ktorí nejaký typ praxe počas štúdia už mali za sebou. Zvyšná pätina (17,6 %) absolvovala prax aj v prípade, že nebola povinnou súčasťou štúdia. Ako možno vidieť v tabuľke T.3.2.2.4.1, respondenti prieskumu, ktorí absolvovali nepovinnú prax, vnímali jej prínosy oveľa pozitívnejšie ako ich kolegovia, ktorí prax absolvovali ako povinnú súčasť štúdia. Zatiaľ čo 15 % študentov, ktorí mali prax povinnú, si myslí, že im nič nepriniesla, spomedzi respondentov, ktorí absolvovali prax, aj keď nemuseli, to takto vnímalo iba minimum z nich. Tri štvrtiny respondentov s nepovinnou praxou uviedlo, že prax im priniesla lepšie odborné znalosti a zručnosti. V skupine respondentov, ktorí prax počas štúdia absolvovali povinne, išlo približne o polovicu. Výsledky tohto porovnania ukázali aj iné rozdiely vo vnímaní prínosu praxe (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1). Najväčšie rozdiely sa ukázali v týchto položkách: zníženie obavy zo vstupu na trh práce, ponuka ďalšej spolupráce, nové kontakty, získanie všeobecných pracovných návykov a všeobecné zručnosti. Pri týchto položkách dosahoval podiel odpovedí študentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax, až dvojnásobok podielu študentov s absolvovanou povinnou praxou.

Tabuľka T_3.2.2.4.1: Prínosy povinnej a nepovinnej praxe očami študentov

T_3.2.2.4.1.png

Výrazné rozdiely vo vnímaní toho, čo študentom priniesla prax, medzi tými, ktorí ju mali ako povinnú súčasť štúdia, a tými, ktorí ju absolvovali, aj keď nebola povinná, môžu mať viacero vysvetlení. Jedným z nich je, že častejšie označovanie prínosov praxe zo strany respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax, môže byť dôsledkom ich väčšej aktivity a motivovanosti zúčastniť sa na praxi. Získavanie praktických skúseností v odbore popri štúdiu bolo osobnou iniciatívou aj jedného z respondentov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi: Tak ja robím pre jednu neziskovku. Nerobím pre nich za peniaze, som tam viac-menej dobrovoľník. Dostal som sa tam cez moju iniciatívu, cez vlastných známych, nie nejako, čo sa týka školy. Ale myslím si, že do istej miery to dáva veľa človeku, lebo napríklad je to jedna z tých praktických častí, kde je obrovitánsky priestor, čo sa týka štúdia politológie, no naša fakulta to totálne nevyužíva.

Ďalšie z vysvetlení však môže tkvieť v nedôslednom vyhodnocovaní povinnej praxe. Vyjadrenia študentov a študentiek počas skupinových rozhovorov poukazovali, že na to, aby bola prax uznaná, stačí mnohokrát iba potvrdenie o jej absolvovaní. V prípade, že študentovi chýba motivácia absolvovať prax a chce si uľahčiť cestu, potvrdenie o jej absolvovaní si dokáže vybaviť aj bez toho, aby reálne prebehla. O praxi typ pečiatka, ako ju nazval jeden z účastníkov skupinových rozhovorov, hovorili viacerí študenti: Pri tej praxi, nebudem vám klamať…[…] ich iba tá pečiatka zaujíma. Nič iné. Jeden človek to má na starosti, tomu sa odnesú opečiatkované papiere, ten si spraví škrt a väčšina ľudí to potom rieši tak, že stážuje niekde týždeň doma na obecnom úrade a má vybavenú prax.

Prax študentom prináša lepšie pochopenie vedomostí, nové zručnosti i ponuky na ďalšiu spoluprácu

Kvalitná prax v rámci štúdia môže študentom a študentkám priniesť viacero výhod. Odhliadnuc od toho, či išlo o povinnú alebo nepovinnú prax, medzi často spomínanými prínosmi praxe počas individuálnych a skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi a VŠ učiteľmi patrila možnosť získať ponuku na ďalšiu spoluprácu s poskytovateľom praxe. Túto možnosť v dotazníkovom prieskume To dá rozum označila pätina všetkých respondentov, no až viac ako dve pätiny respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1). Podľa vyjadrenia jedného z respondentov skupinových rozhovorov, šikovnosť, ktorú jeho spolužiak preukázal počas realizácie praxe, mu priniesla ponuku spolupracovať s poskytovateľom praxe aj po jej ukončení: Kolega práve robil v [názov organizácie] a síce začínal tak, že prepisoval rozhovory, prekladal z angličtiny do slovenčiny, mal toho dosť, ale ukázalo sa, že vie, je schopný a tiež mu ponúkli, či nechce pokračovať po škole v tom. Okrem potenciálnych pracovných príležitostí študentom absolvovanie praxe podľa jedného z interviewovaných prodekanov pomáha získať tiež lepší rozhľad o tom, ako veci fungujú v praxi a čo všetko z toho, čo sa počas štúdia na VŠ naučili, dokážu reálne pri výkone práce aj použiť. Možnosť tej stáže im veľmi pomôže a veľmi sa im to páči. Máme študentov, ktorí sa aj zamestnali tam, kde stážovali. A potom zase majú možnosť zistiť, ako to beží v tej realite. Lebo pri tých pohovoroch, samozrejme, to je všetko také ideálne, ale ten človek musí zapadnúť do reálneho kolektívu. Zistia aj aká je miera tých platov a také veci. Vlastne až tam sa ukáže, že čo z toho veľkého množstva informácií, ktoré dostali, budú musieť používať . Pre dve pätiny vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, absolvovanie praxe znamenalo lepšie pochopenie teoretických vedomostí. Polovicu viedlo tiež k nadobudnutiu lepších odborných znalostí a zručností (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1).

Vo vyjadreniach zamestnávateľov počas individuálnych rozhovorov bolo možné pozorovať, že prax vnímajú v prepojení na cenné skúsenosti a osobnú zrelosť uchádzača.1 Jeden zo špecialistov na ľudské zdroje pomenoval rozdiely medzi študentmi s praktickou skúsenosťou a bez praxe takto: Tam už vidno u toho človeka, že je praktickejší, inak reaguje, inak sa s ním rozpráva o veciach, napríklad o tom, čo bude robiť. Úplne inak to chápe, ako človek, ktorý má len teoretické skúsenosti a nedokáže si ešte úplne predstaviť, ako to funguje v praxi. Takže určite tie nejaké návyky. Potom aj nejaké sociálne zručnosti, určite sú odlišné, hej? Komunikácia, prezentácia a tak ďalej sú iné, ako u človeka, ktorý v podstate len sedí v škole a študuje. Pozitívny dosah praxe na rozvoj generických zručností vnímala aj časť vysokoškolákov zapojených do dotazníkového prieskumu. Približne štvrtina v prieskume uviedla, že im prax priniesla nadobudnutie všeobecných pracovných návykov a zručností (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1). Pozitíva absolvovania praxe vnímala aj predstaviteľka agentúry, ktorá sprostredkúva študentom a čerstvým absolventom VŠ stáže v zahraničí v rámci mobilitnej schémy Erasmus+. Podľa jej názoru prichádzajú absolventi stáže naspäť na Slovensko sebavedomejší, ambicióznejší a kritickejšie vnímajú to, čo sa v škole učia.

Podľa vyjadrení učiteľov a študentov v skupinových rozhovoroch by prax počas štúdia mala byť príležitosťou pre študentov oboznámiť sa s aktuálnymi trendmi a potrebami praxe a odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí. Túto možnosť prax poskytla takmer polovici študentov zapojených do dotazníkového prieskumu (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1). Zároveň, ak výučba nie je prepájaná s praxou, absolvovanie odbornej praxe môže byť jednou z mála príležitostí, ako sa študenti môžu presvedčiť, či je práca v odbore, ktorý študujú skutočne to, čo chcú. Ujasniť si, čo chcú v pracovnom živote robiť, pomohla prax podľa odpovedí z dotazníka viac ako tretine študentov. U mierne väčšieho podielu respondentov viedla tiež k poznaniu vlastných kvalít a nedostatkov (pozri tabuľku T.3.2.2.4.1). Spoločne s prípadnou ponukou na budúcu spoluprácu môžu aj tieto aspekty praxe prispieť k znižovaniu obáv študentov zo vstupu na trh práce. Tento prínos absolvovania praxe v dotazníku označila viac ako štvrtina respondentov.

Bez praxe sa študenti necítia dostatočne pripravení pre trh práce

Kvalitatívne dáta To dá rozum indikujú, že nadobudnutie praktických skúseností počas štúdia považovali študenti za jeden z dôležitých faktorov pripravenosti na život po škole. Ak však prax v rámci štúdia absentuje, študenti sa v odbore, ktorý študujú, necítia kompetentne. Zároveň sa považujú za neatraktívnych pre zamestnávateľov a na trh práce tak vstupujú s neistotou. Ako uviedla respondentka jedného zo skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi: Vlastne končíme školu s tým, že niektorí moji spolužiaci majú ešte stále chaos v tom, že čo z nich vlastne bude a čo majú robiť. […] Prax na vysokej škole veškerá žiadna a potom vlastne sme neatraktívni absolventi pre akéhokoľvek zamestnávateľa, lebo žiadny človek nepotrebuje do práce človeka, ktorý de facto vie strašne veľa, ale v praxi to v živote neuplatňoval. Spochybnenie svojej pripravenosti pre trh práce opísala aj ďalšia respondentka: My nemáme prax na mojom odbore vôbec. […] Ja si to práveže vôbec neviem predstaviť, lebo väčšina [predmetov] je teoretických a kebyže prídem do praxe, tak sa môže stať, že tam chcú niečo úplne iné. Proste neviem si predstaviť, že by som naozaj využila to, čo sa učím.

Špecialisti na ľudské zdroje, s ktorými boli realizované individuálne rozhovory, vyjadrovali názor, že absolventi vysokých škôl sú dobrí teoretici, len im chýba prax. Názor citovaných študentiek podporuje aj výrok ďalšieho respondenta: [Študenti] si uvedomujú, že iba s diplomom bez [praxe] sa na trhu práce neuplatnia. Istým spôsobom to reflektuje to, že tá škola im asi nedá úplne presne to, čo pre prax potrebujú. Keby sa spoliehali iba na to, môžu ísť s tým diplomom asi hneď na úrad práce. Študenti v rozhovoroch vnímali prax ako pridanú hodnotu, ktorá im môže pomôcť odlíšiť sa od ostatných uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov VŠ. Slovami účastníčky fokusových skupín s vysokoškolákmi: Tí zamestnávatelia proste nikoho iba s titulom len tak nezamestnajú. Tiež očakávajú, že niečo ten človek bude vedieť. Možno na nejakú lepšiu pozíciu, keď má titul medzi niekým, kto nemá. Ale potom, keď sa ukáže, že ten, kto nemá a vie pre tú firmu robiť viac, je pre nich užitočnejší.

Prínosy praxe spojené s prechodom na trh práce vnímajú najmä denní študenti a študenti verejných vysokých škôl

Na základe kvantitatívnych dát To dá rozum získaných v dotazníkovom prieskume možno vidieť rozdiely vo vnímaní prínosov praxe medzi študentmi rôznych typov vysokých škôl, v rôznych formách a stupňoch štúdia. Iba minimum (2,4 %) študentov súkromných VŠ sa v prieskume vyjadrilo, že prax im nič nedala. Pre porovnanie, 14,4 % študentov verejných VŠ v dotazníku označilo, že prax im nič nepriniesla. Rovnako, iba u minima (4,9 %) respondentov študujúcich na súkromných VŠ prax spochybnila užitočnosť toho, čo sa v škole učia. U respondentov z verejných VŠ takýto dosah absolvovanej praxe označili traja z desiatich (28,5 %) respondentov a na štátnych školách až viac ako tretina (36,5 %) respondentov.

Študenti súkromných VŠ (69,5 %) v prieskume označovali získanie lepších odborných znalostí a zručností ako ďalší prínos praxe výrazne častejšie ako študenti verejných VŠ (51 %). V porovnaní s verejnými (28,1 %) a štátnymi VŠ (38,2 %) na súkromných VŠ prax prispela k zníženiu obáv zo vstupu na trh práce iba menej ako pätine (17,6 %) študentov. Tento rozdiel je spôsobený pravdepodobne tým, že deväť z desiatich respondentov zo súkromných VŠ popri škole pracuje, a tak už na trhu práce čiastočne pôsobia. Naopak, z odpovedí respondentov dotazníkového prieskumu sa javí, že prax funguje ako most na trh práce najviac pre študentov verejných VŠ. Prax priniesla ponuku ďalšej spolupráce pätine (21,4 %) a nové kontakty dvom pätinám (41,2 %) respondentov z verejných VŠ. Oba prínosy praxe v dotazníku označil menší podiel študentov zo súkromných VŠ (13,9 % a 35,5 %).

Pri porovnaní odpovedí študentov v dennej a externej forme štúdia badať rozdiely najmä vo vnímaní prínosov praxe, ktoré študentom pomáhajú s jednoduchším prechodom na trh práce. Zatiaľ čo pätine (22,2 %) študentov na dennom štúdiu priniesla prax ponuku ďalšej spolupráce, medzi respondentmi na externom štúdiu tento prínos v prieskume označil polovičný podiel (11,8 %) respondentov. Menej často ako študenti denného štúdia (41,5 %) označovali študenti v externom štúdiu (33,7 %) ako prínos praxe aj nové kontakty. Aj v prípade získania všeobecných pracovných návykov vnímal tento prínos praxe väčší podiel respondentov na dennom (30,2 %) ako na externom štúdiu (20 %). Vyššiu mieru označovania týchto dotazníkových položiek študentmi denného štúdia dokresľuje ich častejšie označovanie možnosti, že prax znížila ich obavy zo vstupu na trh práce. U študentov na dennom štúdiu sa tak dialo u troch (29,2 %), na externom štúdiu u dvoch (18,5 %) z desiatich respondentov. Vysvetlením týchto štatisticky významných rozdielov je pravdepodobne opäť práca popri štúdiu, keďže takmer všetci respondenti v externej forme štúdia uviedli, že popri štúdiu pracujú.

Zaujímavým zistením prieskumu tiež je, že v porovnaní s podielom externých študentov (11,1 %) až trojnásobný podiel (29,5 %) denných študentov sa vyjadril, že prax viedla k spochybneniu toho, čo sa v škole učia. Rozdiel vo vnímaní tohto dosahu praxe sa dá pravdepodobne prisúdiť väčšiemu kontaktu externých študentov s realitou v praxi vďaka práci, ktorú vykonávajú popri štúdiu. Jediná položka, ktorú v dotazníku označil väčší podiel respondentov na externom (45,8 %) ako na dennom (39,9 %) štúdiu, bolo lepšie pochopenie teoretických vedomostí.

Lepšie pochopenie teoretických vedomostí priniesla prax aj väčšiemu podielu študentov na prvom stupni štúdia (43,4 %). Na druhom stupni štúdia tento prínos v prieskume označoval menší podiel (38,6 %) respondentov. Študenti druhého stupňa označovali vo všeobecnosti častejšie ako ich kolegovia na prvom stupni štúdia prínosy praxe spojené s prechodom na trh práce. Išlo najmä o nové kontakty (43,5 % vs. 36,6 %), zníženie obavy zo vstupu na trh práce (30,4 % vs. 24,2 %), spoznanie svojich kvalít a nedostatkov (41,6 % vs. 352 %) a ujasnenie si toho, čo chcú v pracovnom živote robiť (38,8 % vs. 34,2 %).

Prax vnímajú ako prínos najmä študenti IT a matematiky, nič nepriniesla pätine prírodovedcov

Vnímanie prínosu praxe je medzi študentmi rôznych študijných zameraní rozdielne. Je paradoxom, že študenti IT a matematiky, ktorí podľa prieskumu dotazníkového prieskumu To dá rozum absolvujú najmenej praxe v rámci štúdi a, prax hodnotili zo všetkých študentov najpozitívnejšie. Dáta z prieskumu ukázali, že podiel respondentov študujúcich IT a matematiku, ktorí vnímali prínosy absolvovanej praxe, bol v porovnaní s respondentmi iných študijných zameraní výrazne väčší. Až osem z desiatich (79,2 %) študentov IT a matematiky sa v prieskume vyjadrilo, že prax viedla k zlepšeniu ich odborných znalostí a zručností. Na porovnanie, v priemere to označila približne polovica (53,4 %) respondentov.

Aj ostatné oblasti, ktoré študenti IT a matematiky zaznačovali ako prínosy praxe, sú v súlade s tým, čo vo všeobecnosti v prieskume označovali respondenti, ktorí absolvovali prax, aj keď nebola povinnou súčasťou ich štúdia (pozri vyššie). Zároveň to však pri pohľade na kvantitatívne dáta nie je prekvapením, keďže študenti IT a matematiky označovali absolvovanie nepovinnej praxe najčastejšie zo všetkých respondentov . Zatiaľ čo až 60 % respondentov študujúcich IT a matematiku vnímalo, že absolvovanie praxe prispelo k zníženiu ich obáv zo vstupu na trh práce, spomedzi respondentov študujúcich prírodné vedy sa v prieskume vyjadril rovnako štyrikrát menší podiel (15,2 %) študentov. Z odpovedí študentov v dotazníkovom prieskume možno tiež pozorovať, že v porovnaní s priemerom celkovej vzorky respondentov (20,4 %) študentom IT a matematiky priniesla prax ponuku na ďalšiu spoluprácu trikrát častejšie (59,3 %). Z kvantitatívnych dát To dá rozum tiež vyplýva, že respondenti študujúci IT a matematiku pracujú popri škole v porovnaní so študentmi odlišných zameraní najčastejšie vo svojom odbore . Prácou v odbore tak popri štúdiu získavajú ďalšie cenné praktické skúsenosti.

Dve tretiny (67 %) respondentov študujúcich odbory z oblasti zdravotníctva si myslia, že prax im priniesla lepšie odborné znalosti a zručnosti. Na úrovni celkovej vzorky si to myslelo o niečo viac ako polovica (53,4 %) respondentov. Podiel študentov zdravotníckych odborov (57,3 %), ktorým prax prispela k lepšiemu pochopeniu teoretických vedomostí, sa pohybuje taktiež výraznejšie nad priemerom celkovej vzorky (41 %). Zároveň respondenti študujúci odbory z oblasti zdravotníctva (56,7 %), ale aj učiteľstva a iných pedagogických vied (52,3 %), viac ako priemer všetkých respondentov, (48,8 %) označovali, že na praxi mali možnosť odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí. Tieto skupiny respondentov absolvujú podľa výsledkov dotazníkového prieskumu prax v rámci štúdia najčastejšie.

V prípade respondentov študujúcich učiteľstvo a iné pedagogické vedy však prax vyústila v porovnaní s ostatnými respondentmi najmenej často v ponuku na ďalšiu spoluprácu (8,3 %) či k získaniu nových kontaktov (27 %). Podľa vyjadrení v prieskume absolvovaná prax nepriniesla nič najväčšiemu podielu študentov prírodných vied. V dotazníku to označila až pätina (19,4 %) z nich. Respondenti študujúci prírodné vedy vnímali prínosy praxe vo väčšine položiek negatívnejšie ako ich kolegovia s inými študijnými zameraniami. Prínosy ako zníženie obavy zo vstupu na trh práce, ujasnenie si toho, čo chcú v pracovnom živote robiť, nové kontakty a ponuky na spoluprácu, či získanie všeobecných zručností a pracovných návykov označovali v prieskume výrazne pod priemer celkovej vzorky. Absencia prínosov praxe spojených s jednoduchším prechodom na trh práce u študentov prírodných vied je v súlade so zisteniami prieskumu CVTI o uplatnení absolventov VŠ z roku 2013. Výsledky prieskumu ukázali, že práve respondenti, ktorí vyštudovali odbory prírodných vied, boli jednou zo skupín absolventov, ktorá zaznamenávala najväčšie ťažkosti s nájdením si prvého pracovného uplatnenia po absolvovaní štúdia. Takmer tretina (30 %) na to potrebovala viac ako pol roka po skončení štúdia.2

Kvalitu a zmysluplnosť praxe so študentmi často nikto nevyhodnocuje

Študenti vnímajú negatívne, ak nie sú na prax vopred dostatočne pripravení, nemajú podporu vyučujúcich pred praxou a počas nej a po praxi nedochádza k jej vyhodnoteniu. Nepríjemný pocit z praxe si práve kvôli slabej príprave odniesla účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov študujúca učiteľstvo . Čo mi chýba alebo čo by som prijala od školy, tak možno takú väčšiu pripravenosť na prax. Napríklad teraz nás poslali učiť po tom, ako sme mali jeden semester didaktiky a to bola iba všeobecná didaktika, to nebola odborová. A prišli sme do tej školy a teraz všetci v očakávaní, nejaké nové metódy, však vy ste z univerzity, tam sa to učíte. Tak hovoríme, no, ale až tak veľa sme toho nemali. Takže to bolo také topenie sa vo vode, že sami sme si museli vyhľadávať alebo čo nám naši vedúci buď zo školy, ale aj tam tí učitelia, niečo poradili alebo tak .

Pre ďalšieho účastníka skupinových rozhovorov prax strácala zmysel, keďže na zadanie, ktoré mal na základe svojej účasti na praxi vypracovať, nedostal okrem známky žiadnu komplexnejšiu spätnú väzbu. Ja som učiteľský odbor, tak mám desať hodín náčuvov. To znamená, že sedím na desiatich vyučovacích hodinách, pozerám sa na hodinu a zapíšem si, čo sa tam deje. No a teraz som odovzdal už obidva výstupy, zatiaľ som dostal A-čko, žiadnu spätnú väzbu a príde mi to ako veľmi stratený čas. Som si iba mohol spomenúť, čo som sa pred štyrmi rokmi učil na gymnáziu a malo by to úplne rovnaký výsledok.

Odovzdávanie výstupov z praxe spomínali v individuálnych rozhovoroch aj niektorí VŠ učitelia (napr. fotodokumentácia, písomné zadanie). Otázne však je, do akej miery sa týmto výstupom venuje dostatok priestoru na reflexiu absolvovanej praxe spolu so študentom, resp. do akej miery fungujú len ako potvrdenie o tom, že prax bola absolvovaná. Dôsledné vyhodnocovanie praxe spolu so študentmi však môže byť prospešné aj pre učiteľov, pre ktorých môže takáto reflexia predstavovať dôležitú spätnú väzbu na aktuálnosť a aplikovateľnosť ich výučby v praxi. Na nedostatočnú reflexiu praxe s niekým z pedagogického zboru po jej absolvovaní vo svojom výroku poukázal aj ďalší z respondentov fokusových skupín s vysokoškolákmi: Zodpovedný človek z tej organizácie potom komunikuje so šéfom katedry, napíše, že som tam bol a nejaký krátky odstavec, že ako bol spokojný. Študent, čo tam praxoval, si môže vypýtať nejaké odporúčacie listy. Napríklad do ďalšieho zamestnania, že bol som tam a takto boli so mnou spokojní. Ale že by som diskutoval s nejakým študijným poradcom o tom, že čo som sa tam naučil alebo čo mi to dalo, to nie.

Jedným z problémov, ktorý limituje možnosti učiteľov realizovať dôslednejšiu prípravu obsahového zamerania praxe, ako aj jej vyhodnocovania so študentmi v spolupráci s garantmi z praxe, je množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré musia v rámci pozície vysokoškolského učiteľa spĺňať. Zároveň za kvalitné vedenie študentov nie sú špeciálne odmeňovaní. Učitelia tak nie sú školou priamo motivovaní pracovať na zlepšovaní vzdelávacieho procesu.

Formálne uskutočňovaná prax študentom nič neprinesie

Absolvovanie praxe nemá pre študentov reálny prínos, ak ide o typ praxe, ktorá je v kontexte ich štúdia a prípravy na vysokokvalifikovanú pozíciu nezmyselná. Rovnako ak ide o prácu, ktorej význam študentom predtým nikto nevysvetlil, príde im nezáživná a nevidia v nej žiadny prínos. Príklad nezmyselnej praxe opísala v skupinových rozhovoroch jedna z účastníčok takto: Teraz sme začali chodiť na [názov výcvikového strediska], ale to iba robiť figurantov, že idete si tam ľahnúť večer v zime na lehátko, tam s vami hádžu. Ďalší z respondentov upozornil na to, že zmysluplná prax by mala byť šitá na mieru. Podľa neho je zbytočné, aby študenti opakovane absolvovali, čo už realizovali skôr. Na praxi by sa mali učiť niečo nové: V prváku v zimnom semestri sme mali napríklad ošetrovateľskú prax, čo bolo pre nás fyzioterapeutov úplne nanič, lebo tí, čo boli zo zdravotky, tak tí už tú prax mali za sebou. A ešte teraz máme, volá sa to hydroterapia a tam človek v podstate presedí dve-tri hodinky pri nejakých vírivkách. To nám radšej mohli dať tráviť čas s nejakým fyzioterapeutom alebo chodiť po tých oddeleniach, aby sme sa trocha do toho dostali. To si myslím, že by nám dalo viac. Podľa vyjadrení viacerých študentov z fokusových skupín na niektorých odboroch rozsah praxe nie je dostatočný. Prínos krátkej praxe tak považujú len za veľmi limitovaný.

Problémom je, aj keď sa študenti na praxi necítia vítaní

Ďalším z problémov nekvalitnej praxe, ktoré sa objavovali v diskusii študentov počas skupinových rozhovorov, nastáva, ak sa im počas výkonu praxe nikto nevenuje alebo je študentom dokonca dané pocítiť, že ich prítomnosť na praxi je záťažou. Ilustruje to napríklad výrok jednej zo študentiek: Že keď sme sa ich aj pýtali, ako tie zásahy prebiehajú a tak. No my nemáme na vás čas vám odpovedať. V diskusii na tému praxe ju podobným výrokom doplnil ďalší účastník fokusovej skupiny: Tak ale vcelku dosť málo robia, si myslím. Že väčšinou hasiči ich nevolajú, lebo oni nemajú radi, keď tam majú týchto dobrovoľných. Lebo si myslia, že sa im dačo stane a že nič nevedia. Na jednom zo skupinových rozhovorov, ktoré boli realizované s našimi vysokoškolákmi študujúcimi v Českej republike, porovnala svoju skúsenosť s praxou na Slovensku a v Česku študentka, ktorá mala pred tým, ako začala študovať na vysokej škole v Českej republike, skúsenosť so štúdiom podobného odboru na Slovensku nasledovne: Na Slovensku sa k tej praxi študenta stále stavajú tým štýlom, že zase nám tu príde niekto zavadzať. Mám takú skúsenosť jednak z tej prvej školy, aj z tej fyzioterapie, tam som bola na praxi, majú tam ten postoj. Tu je pre mňa veľmi prekvapivé, že si viem zohnať prax v kúpeľoch, kde vám za to ešte aj zaplatia. To je podľa mňa neporovnateľné, dve rozdielne veci.

Študenti a zamestnávatelia si cenia aj skúsenosti z práce mimo odboru ich štúdia

Študenti a študentky, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch To dá rozum, vnímali, že prácou popri škole nadobúdajú praktické skúsenosti. Až tri štvrtiny vysokoškolákov zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum uviedli, že popri škole pracujú alebo brigádujú. Polovica pracujúcich študentov pracuje v úplne inom odbore, ako študujú . No aj práca mimo odboru má podľa názoru študentov pridanú hodnotu v zmysle nadobúdania potrebných pracovných zručností a návykov. Participácia v pracovnom kontexte môže zároveň napomáhať rozširovať sociálny kapitál študentov. Slovami účastníčky jednej z fokusových skupín s vysokoškolákmi: Ja si myslím, že to človeku dá základné pracovné návyky. Je úplne jedno, že v akej sfére alebo čo. Ja napríklad brigádujem v obchode už päť rokov a mám odtiaľ strašne veľa známych, poznám kvôli tomu asi celé mesto. Všetci vedia, kto som, čo som a kvôli tomu mám aj rôzne ponuky do iných prác a podobne. Myslím si, že je to fajn.

Študenti sa počas skupinových rozhovorov tiež vyjadrovali, že práca popri škole ich učí zodpovednosti a schopnosti komunikovať s ľuďmi. Náročná brigáda na nízkokvalifikovanej pozícii môže študentov napokon k štúdiu viac motivovať a viesť k uvedomeniu si hodnoty vzdelania a kvalifikácie, o ktoré sa štúdiom uchádzajú. Ilustruje to aj výrok jednej z respondentiek skupinových rozhovorov: Ja napríklad robím vo Volkswagene, vyrábame tam súčiastky a vždy, keď je toho v škole veľa, si hovorím, že to štúdium je ťažké, mohla som radšej pracovať ako nejakí iní spolužiaci zo strednej. Ale potom zas, keď už som na tej dvanástke a je tam štyridsať stupňov v tej hale, no musím stále robiť, tak si hovorím, že tá škola nie je taká zlá a že budem pokračovať ďalej. Podobne to hodnotila aj iná respondentka, ktorá sa po pár rokoch práce v zahraničí vrátila späť na štúdium: Tri roky som robila v Holandsku a tam si hovorím, že asi nechcem takto žiť, pracovať niekde v závode. Práve preto som sa vrátila na školu. Robila som aj čašníčku, hovorím, nohy ma bolia z toho, nič nebude. Preto som sa tiež vrátila na školu. Aj neplatená dobrovoľnícka práca bola študentmi v rozhovoroch vnímaná ako skúsenosť, ktorá im dáva priestor spoznávať reálnu situáciu praxe a možnosť využiť nadobudnuté poznatky a zručnosti v praxi.

Aj podľa interviewovaných špecialistov na ľudské zdroje pracovná skúsenosť mimo odboru rozvíja u študentov generické zručnosti a charakteristiky ako zodpovednosť, manažment času, ako aj iné pracovné návyky. Slovami jedného z respondentov: Pri pozíciách vhodných pre absolventov sa počíta aj prax počas štúdia. Totižto, vždy je lepšie, keď ten človek robil, aj keď možno iba čašníka. Lebo v podstate nadobudol aspoň pracovné návyky a má už nejakú skúsenosť s tímom, kolektívom a tak ďalej. Ako ukazuje nasledovný citát, pracovná skúsenosť popri škole môže HR špecialistov pri výbere potenciálnych zamestnancov informovať viac aj o ich proaktivite a motivácii pracovať: Keď sa bavíme o ľuďoch, ktorí sú buď absolventi, alebo sú jeden, dva roky po škole, tak je to jedno z významných kritérií, na ktoré sa pozeráme aj v CV-čkách tých uchádzačov. Tam to možno ani nie je o tom, že čo presne robil, ale že vôbec robil a bol ochotný si okrem školy hľadať veci, nachádzať si príležitosti, kde sa rozvíjať pomimo školy. Skôr to hovorí o takom jeho osobnostnom nastavení. Ďalší z respondentov zas videl medzi uchádzačmi bez a s predošlými pracovnými skúsenosťami tieto rozdiely: Ten, ktorý už pracoval lepšie chápe, ako firma funguje. […] Lepšie pracujú s teoretickými informáciami, ktoré v škole získali, vedia ich ako keby lepšie uplatniť. To je to, čo nám trošku chýba, také to zužitkovanie toho, čo sa v škole naučia. Takže ak majú možnosť si to niekde vyskúšať, tak áno, určite je v tom rozdiel. Predošlá pracovná skúsenosť teda dáva študentom určitú výhodu pri zaradení sa na trh práce po ukončení VŠ štúdia.

Záver

Prax môže mať viaceré pozitívne dosahy na kvalitu štúdia, ako aj na pripravenosť absolventov pre trh práce. Prínosy praxe však nie sú automatické. Skúsenosti študentov rôznych študijných zameraní, na rôznych typoch vysokých škôl a v rôznych formách a stupňoch štúdia sú rôzne a je zrejmé, že nie všetci čerpajú výhody praxe rovnako. Prax prináša viac, pokiaľ je dobrovoľná, zmysluplná, dobre pripravená a jej náplň a priebeh následne po jej ukončení aj dôkladne reflektované. Takáto prax môže potom okrem skvalitnenia štúdia a prípravy na prácu pomôcť aj k celkovému osobnostnému zreniu absolventov, a to najmä v oblasti sebapoznávania a tvorby životných cieľov. Inými slovami, kvalitná prax v rámci štúdia môže prispieť k celostnému rozvoju osobnosti učiacich sa. Zo zmysluplnej praxe, ktorá vysokoškolákom pomôže získať viac praktických zručností, môžu okrem absolventov a zamestnávateľov benefitovať aj samotné vysoké školy a pritiahnuť tak viac budúcich študentov. O vytvorenie takýchto podmienok pre študentov by sa preto mali usilovať vo vzájomnej spolupráci s predstaviteľmi praxe – zamestnávateľmi.

Autor:

Stanislav Lukáč a Renáta Hall

Oponent: Gabriela Pleschová

Zdroje:

1: GANDŽALOVÁ K., KAHANCOVÁ M., KOSTOLNÝ J., VYSKOČÁNIOVÁ A. Štúdia o skúsenostiach zamestnávateľov so zamestnávaním vysokokvalifikovaných a nízko/strednekvalifikovaných absolventov na slovenskom trhu práce. Bratislava: MESA10 a Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI), 2018.
2: SRNÁNKOVÁ, Ľ. Absolventi vysokých škôl na trhu práce: priebežné výsledky z prieskumu. In ACADEMIA. 2014, roč 9, č. 2-3, s. 3-26. [cit. 2019-6-20]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//ACADEMIA/2014/final._acad_2-3_2014.pdf


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku