Rozvíjanie širokého spektra zručností, vedomostí, ale aj kompetencií je závislé od podmienok, ktoré sú na tento rozvoj vytvorené. Analýza kvantitatívnych dát prieskumu To dá rozum naznačuje, že na všetkých stupňoch vzdelávania je prevládajúcou metódou výučby výklad učiva a podľa učiteľov a učiteliek aj rozhovor o téme. Žiaci a žiačky stredných škôl, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum, ako učiteľmi často využívaný spôsob vyučovania uvádzali aj diktovanie poznámok. Vysokoškolskí študenti a študentky v dotazníku označovali, že sa v rámci vysokoškolskej výučby stretávajú s tým, že im učitelia, okrem diktovania poznámok, na hodinách čítajú texty. Aktivizujúce formy a metódy vzdelávania, ktoré vyvolávajú u študentov väčší záujem o preberané témy a uľahčujú ich pochopenie, sa využívajú len v obmedzenej miere, čo je totožné so situáciou v stredných aj základných školách. Experimentovanie realizované deťmi aj bádateľské aktivity označovali ako často preferované najmä učiteľky a učitelia pôsobiaci v materskej škole, ale aj na 1. stupni základnej školy, avšak aj na týchto stupňoch má silné postavenie výklad učiva. Silné postavenie výkladu ako ťažiskovej vyučovacej metódy potvrdili učitelia pôsobiaci na 2. stupni ZŠ. Spomedzi foriem výučby učitelia najčastejšie označovali prácu v malých skupinách. Druhou najčastejšie využívanou organizačnou formou podľa učiteľov je frontálne vyučovanie. Učitelia, ktorí využívajú vo svojej výučbe aktivizujúce metódy výučby a aj skupinovú prácu, opisovali viacero problémov a prekážok. Prepojenie s praxou, ukážka bežného života a vnímanie súvislostí boli argumenty učiteľov materských a stredných škôl pre zaraďovanie exkurzie do výučby. Potreba prepájania výučby s praxou pre lepšie pochopenie učiva a rozvíjanie širokého spektra zručností a schopností je dôležitou témou aj vo vysokoškolskom štúdiu. Praxe počas štúdia u reálnych poskytovateľov služieb absolvuje iba časť študentov, predovšetkým na dennom štúdiu, v špecifických odboroch (napr. v zdravotníckych a pedagogických vedách) a na druhom stupni štúdia. Prevažná časť týchto praxí je povinnou súčasťou štúdia. Napriek tomu, že na nepovinných, dobrovoľných praxiach sa zúčastnila len malá časť študentov zapojených do dotazníkového prieskumu, prínosy praxe vnímali pozitívnejšie ako respondenti, ktorí ju absolvovali povinne.
Zistenia vyplývajúce z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum k téme obsahu a formám vzdelávania na vysokých školách sú rozpracované detailne a v kontexte ostatných zozbieraných dát v nasledujúcich kapitolách:
Pasívne formy výučby prevládajú nad aktivizujúcimi metódami na všetkých stupňoch škôl vrátane špeciálnych
Rozsah a kvalita využívaných metód vzdelávania a poskytovanej praxe je nedostatočná
Spôsoby, akými sa v školách sprístupňuje obsah učiva, by mali byť v súlade s celkovými zámermi vzdelávania. V súčasnosti, podľa výsledkov prieskumu To dá rozum, na väčšine škôl dominujú pasívne formy sprístupňovania učiva, ktoré len v minimálnej miere podporujú motiváciu žiakov a študentov k celoživotnému učeniu sa a rovnako ich nepodporujú v osvojovaní a rozvíjaní stratégií učenia sa. Vzhľadom na technologický pokrok, nástup digitalizácie a zrýchľujúce sa tempo inovácií v každodennom bežnom aj pracovnom živote sa očakáva, že človek bude schopný neustáleho učenia sa a súčasne bude otvorený všetkým prichádzajúcim zmenám. Ak vo výučbe na všetkých stupňoch škôl prevládajú skôr metódy, ktorými žiaci a študenti získavajú hotové poznatky, nielen že nepodporujú schopnosť informácie vyhľadávať a využívať pre ďalší osobný rozvoj, ale nepodporujú ani schopnosť využívať predchádzajúce poznatky pre utváranie nových, či riešiť problémy samostatne alebo v skupine. Výkladom učiva či diktovaním poznámok, navyše pri frontálnom vyučovaní alebo plnení samostatných úloh, žiaci nerozvíjajú svoju schopnosť učiť sa a osvojovať si rôzne stratégie učenia sa, ani schopnosť pracovať v tíme, čo sú očakávané zručnosti aj na strane zamestnávateľov od záujemcov na všetky typy pozícií.
Autor:
Petra Fridrichová
