Doplňujúce pedagogické štúdium ako alternatívna cesta k učiteľstvu
Niektorí ľudia už v priebehu vysokoškolského štúdia a iní po skončení vysokej školy, niekedy aj mnoho rokov po skončení, sa rozhodnú stať sa učiteľmi. Pokiaľ ide o odborníkov a odborníčky, ktorí majú vhodné osobnostné predpoklady pre učiteľskú profesiu, vzdelávacie systémy vo svete väčšinou vytvárajú rôzne príležitosti pre skrátenú cestu získať plnú pedagogickú kvalifikáciu pre vyučovanie predmetov, ktoré priamo súvisia s ich odbornosťou. V tom prípade nemusia absolvovať celé pedagogické vzdelanie, keďže už sú absolventmi 2. stupňa vysokoškolského vzdelávania. Na Slovensku zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch č. 138/2019 Z. z. pre tieto prípady definuje možnosť tzv. doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ), ktoré je hovorovo nazývané aj „pedagogickým minimom“. Takáto skrátená cesta získania pedagogickej kvalifikácie sa javí ako obzvlášť vhodná pre výučbu praktických zručnostne zameraných profesijných predmetov na stredných odborných školách, ktoré sú špecializované na konkrétny odbor (napr. farmaceutická botanika, účtovníctvo, automatizácia strojárskej výroby). Pre tieto úzko špecializované odborné predmety nie je možné zabezpečiť celostnú pedagogickú vysokoškolskú prípravu ako v prípade klasických akademických predmetov (napr. matematika, anglický jazyk, chémia, dejepis).
Podiel pedagogických zamestnancov pôsobiacich v regionálnom školstve, ktorí sa dostali do učiteľskej profesie cez DPŠ, nie je zanedbateľný. V rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum bolo zisťované u respondentov a respondentiek aj ich absolvované pedagogické vzdelanie. Keďže išlo o reprezentatívny prieskum, tieto dáta poskytujú pomerne spoľahlivý obraz o získanom vzdelaní u pedagogických zamestnancov v celom regionálnom školstve na Slovensku. Ako ilustruje tabuľka T_2.3.2.3., na úrovni MŠ stačí pre výkon profesie získať stredoškolské vzdelanie, čiže podiel absolventov DPŠ bol za MŠ veľmi nízky (1,9 %). V tejto súvislosti je iba nutné zmieniť, že stredné odborné školy ponúkajúce pedagogicky zamerané štúdium často otvárajú aj dvojročné pomaturitné štúdium v učiteľstve pre materské školy pre uchádzačov a uchádzačky s úplným stredným vzdelaním nepedagogického zamerania. Toto pomaturné vzdelávanie je v dotazníku obsiahnuté v položke „stredoškolské štúdium pedagogického smeru“, teda nebola preň vytvorená osobitná položka. V prípade ZŠ 9,2 % pedagogických zamestnancov (učitelia, riaditelia a výchovní poradcovia) absolvovalo najskôr nepedagogické vysokoškolské vzdelanie, ktoré si následne doplnili o DPŠ, a teda získali kvalifikáciu pôsobiť ako pedagogickí pracovníci v školstve. Podiel pedagogických pracovníkov na úrovni SŠ je veľmi vysoký a tvorí až 29,7 %, teda necelá tretina všetkých pedagogických pracovníkov na strednej škole pôvodne nemá pedagogické vzdelanie.
Tabuľka T_2.3.2.3: Typy absolvovaného pedagogického vzdelania podľa úrovní vzdelávania (vrátane bežných i špeciálnych škôl) u učiteľov, riaditeľov a výchovných poradcov
Pri porovnaní učiteľských dotazníkov za jednotlivé typy stredných škôl, v prípade stredných odborných škôl sa podiel blíži až k polovici všetkých učiteľov, ktorí sa dostali do školstva cez DPŠ. Ako možno vidieť na grafe G_2.3.2.3., kde sú zobrazené iba tri najčastejšie zvolené možnosti odpovedí z celkovo desiatich (všetky možnosti odpovedí sú zobrazené v tabuľke T_2.3.2.3.), na stredných odborných školách až 44,3 % učiteľov a učiteliek pôvodne nevyštudovalo pedagogicky zameraný vysokoškolský program, ale DPŠ.
Na konzervatóriách sa do učiteľskej profesie dostalo cez DPŠ 14,5 % a na gymnáziách 7,7 %. Tieto rozdiely sú zrkadlovým spôsobom potvrdené v kolónkach absolvované denné alebo externé magisterské štúdium pedagogického smeru. Na gymnáziách celkovo 90,3 % učiteľov a učiteliek absolvovalo magisterské štúdium pedagogického smeru, na konzervatóriách 64,2 % a na stredných odborných školách iba 53,0 %. Situácia s konzervatóriami je však špecifická kvôli možnosti absolvovať šiesty ročník, tzv. absolutórium, ktoré následne oprávňuje absolventov a absolventky vykonávať pedagogickú prax.
Jedným z vysvetlení týchto významných rozdielov môže byť aj skutočnosť, že na stredných odborných školách veľký podiel učiteľov vyučuje tzv. odborné alebo profesijné predmety, teda ide o predmety veľmi špecifické pre danú profesiu. Na vysokej škole síce možno študovať aj bakalársky alebo magisterský odbor s názvom učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy, no častejšia cesta pre učiteľov odborných predmetov je práve neučiteľské vysokoškolské štúdium doplnené o DPŠ. Uvedené na príklade, absolvent vysokoškolského študijného programu „pozemné stavby a architektúra“ absolvuje ešte DPŠ a následne môže vyučovať napr. na strednej priemyselnej škole stavebnej profesijné predmety súvisiace priamo so stavebníctvom. Napriek tomu, že je do istej miery vyšší podiel u učiteľov SOŠ, ktorí sa dostali do školstva cez DPŠ, očakávateľný, takýto významný podiel (44,3 %) je minimálne pozoruhodný. Znamená totiž, že takmer polovica učiteľov a učiteliek na stredných odborných školách neabsolvovala kompletné vysokoškolské pedagogické vzdelanie, ale len jeho skrátenú, veľmi skondenzovanú a možno i nekvalitnú formu učiteľskej prípravy (pozri text nižšie o pochybnostiach s kvalitou DPŠ programov).
Graf G_2.3.2.3: Typy absolvovaného pedagogického vzdelania u učiteľoch a učiteliek stredných škôl podľa typov školy
Mnohí respondenti a respondentky rozhovorov To dá rozum pôsobiaci v regionálnom školstve možnosť DPŠ oceňujú. Riaditeľka gymnázia v rozhovore podporila možnosť získať učiteľskú kvalifikáciu cez DPŠ hlavne v prípade výučby predmetov, pre ktoré je celkovo nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Čo sa týka informatiky a matematiky, to je problém, lebo málo žiakov ide na učiteľstvo týchto predmetov. Respektíve idú možno na technickú univerzitu a popri tom, keď niekto cíti v sebe takú motiváciu, že chce ísť učiť, tak si urobí pedagogické minimum. Tá možnosť je daná, čiže my tu máme aj takých učiteľov, čo nevyštudovali vyslovene učiteľstvo, ale technický smer a k tomu si ešte urobili pedagogické minimum. Toto vítam. Skutočne pretrváva nízky záujem o vysokoškolské programy učiteľstva akademických predmetov ako informatika, matematika alebo fyzika . Jedným zo spôsobov dopĺňania tohto nedostatku je práve umožnenie prilákať absolventov VŠ s podobným vedným zameraním, aby absolvovali DPŠ a vstúpili do učiteľskej profesie. Hoci ide o logickú argumentáciu, je nutné túto možnosť vnímať skôr ako „zaplátanie diery“ než ako systémové riešenie zabezpečovania dostatočného množstva kvalitne pripravených učiteľov pre všetky akademické predmety.
V prípade učiteľstva profesijných predmetov na odborných stredných školách, respondenti zberu kvalitatívnych dát To dá rozum DPŠ ako formu získania učiteľskej kvalifikácie pripúšťajú. Konkrétne dekan pedagogickej fakulty sa vyjadril: Doplňujúce pedagogické štúdium pripúšťam v tých odboroch, kde je inžinier technológie a vyučuje technológiu na strednej odbornej škole. [...] Ale v takom prípade by DPŠ mali robiť len tie fakulty, ktoré ten učiteľský študijný program majú aj akreditovaný. [...] Veľmi dobre rozumiem potrebe DPŠ pre odborné školy, pretože toľko študijných programov učiteľstiev by bolo neefektívne otvárať. Len potom to dvojročné štúdium by malo byť veľmi kvalitné, aby to splnilo svoj účel. Dekan v tomto vyjadrení vysvetľuje, že nie je možné pre všetky profesijné odbory pripraviť špecifický vysokoškolský učiteľský program, takže z tohto dôvodu pripúšťa možnosť DPŠ. Formuluje však podmienku, aby tieto programy DPŠ boli dostatočne kvalitné a mohli ich poskytovať iba inštitúcie, ktoré majú akreditovaný celý vysokoškolský bakalársky a magisterský učiteľský program. Odkazuje tým na prax rôznych fakúlt vysokých škôl, ktoré sú výhradne zamerané na nepedagogické odbory, teda nemajú akreditovaný žiaden učiteľský vysokoškolský program, iba si akreditovali DPŠ a to aj vyučujú. Pri tejto podmienke vychádza respondent z predpokladu, že len fakulty, resp. VŠ pracoviská, ktoré majú dostatočne zabezpečený odborný personál v učiteľských oblastiach, môžu dostatočne kvalitne pokryť aj učiteľskú prípravu v rámci DPŠ. Bývalá dekanka pedagogickej fakulty sa v tejto téme vyjadrila podobným spôsobom: Možno odborné predmety by mohli mať to doplňujúce pedagogické štúdium, ale je potrebné, aby bolo plné didaktiky, pedagogiky, praxe a reflexie. Malo by sa realizovať na tých pracoviskách, ktoré sú akreditované toto robiť na dobrej úrovni. Realita je ale opačná. Vyslovene učiteľskému štúdiu boli podrazené nohy v predchádzajúcich troch rokoch. A vysoké školy sa k tomu aj tak postavili. Budeme robiť odbor, garanta na učiteľstvo nepotrebujeme a budeme si zarábať na doplňujúcom pedagogickom štúdiu, veď to je za peniaze. Aj táto respondentka pripúšťa existenciu DPŠ pre profesijné predmety. Situácia okolo DPŠ na Slovensku sa však podľa nej úplne obrátila. Hoci všetky DPŠ programy musia prejsť akreditačným procesom (resp. musia byť schválené), miera odbornosti výučby napr. didaktiky či pedagogicko-psychologického základu sa môže u rôznych poskytovateľov DPŠ veľmi líšiť. Navyše sa podľa respondentky stalo DPŠ určitou formou zárobkovej činnosti pre VŠ, keďže tieto programy sú spoplatnené. Takto nastavený systém zabezpečovania DPŠ vyvoláva veľmi vážne pochybnosti o jeho kvalite.
Respondenti a respondentky zberu kvalitatívnych dát To dá rozum spochybňujú samotnú podstatu DPŠ, teda či vôbec možno pripraviť odborníka na učiteľskú profesiu za dva roky. Vysokoškolský pedagóg, ktorý vyučuje v rámci programu DPŠ, sa v tejto súvislosti vyjadril: Ja sám učím na doplňujúcom pedagogickom štúdiu už nejakých desať rokov a myslím si, že tie štyri semestre proste na to nestačia. Najmä preto, že to nie je prepojené s intenzívnou praxou. [...] Študenti z inžinierskych profesií majú najviac ťažkostí. Nie sú proste tak pripravení na prax ako absolventi toho bežného učiteľského štúdia. [...] Podľa môjho názoru vykazujú vážne problémy v prvých rokoch praxe v porovnaní s tými, čo majú päťročné učiteľstvo . Skutočnosť, že práve študenti technických inžinierskych odborov zažívajú podľa tohto respondenta najviac problémov, môže byť spôsobená napríklad tým, že typický absolvent technického inžinierskeho odboru nemal na VŠ žiadne kurzy v oblasti psychológie, pedagogiky či spoločenských vied. Inými slovami, takíto študenti majú veľmi nedostatočný spoločenskovedný a psychologický základ. Je preto problematické doháňať za dva roky, v čom sú ostatní študenti pripravovaní v oveľa dlhšom časovom horizonte. Dekan pedagogickej fakulty situáciu okolo DPŠ zhrnul slovami: DPŠ-ka veľmi dobre odzrkadľuje, aký je celospoločenský pohľad na profesiu učiteľa. [...] Učiteľstvo by malo byť jedno veľmi seriózne povolanie na úrovni lekára. Pretože to je proste veľmi vážna vec, ako učiteľ narába s deťmi. To môže mať fatálne dôsledky, aj v pozitívnom, aj v negatívnom slova zmysle, na celoživotnú dráhu človeka . Pravdepodobne by ľuďom pripadalo absurdné, keby sa napríklad architekt cez doplňujúce medicínske štúdium za dva roky mohol stať lekárom. Hoci má toto prirovnanie rôzne obmedzenia a nejaví sa ako úplne výstižné, respondent ním primárne komunikuje svoje presvedčenie o vážnosti profesie učiteľstva, aký veľký psychologický, intelektuálny a osobnostný dosah majú učitelia a učiteľky na deti a mladých ľudí. Učiteľské povolanie je však zľahčované ako niečo, čo možno sa za dva roky naučiť, a jav DPŠ je podľa tohto respondenta zosobnením tohto podceňovania.
Napriek dlhej tradícii spolupráce pedagogických fakúlt s cvičnými školami, problémy s kvalitou pedagogických praxí zažívajú aj pedagogické fakulty. Keďže DPŠ je skrátená forma pedagogickej prípravy, realizovaná často dištančnou formou a dokonca v určitej miere i na VŠ pracoviskách, ktoré s cvičnými školami, resp. regionálnym školstvom zvyčajne nespolupracujú, problémy s kvalitou praxí v programoch DPŠ sa znásobujú. Bývalá dekanka sa v súvislosti s praxami v rámci DPŠ programov vyjadrila nasledovne: Teraz máme obrovské množstvo fakúlt, ktoré realizujú učiteľstvo a DPŠ, kde nie je tradícia spolupráce s veľkými skupinami cvičných škôl, že sa tam pripravujú cviční učitelia, aby určitým spôsobom viedli študentov, že tá vysoká škola je s tými školami v dennom kontakte, že sú tie požiadavky na prax veľmi precízne špecifikované, že ja tam tá reflexia praxí a sebareflexia. Inými slovami, pokiaľ i VŠ fakulty alebo špecifické pracoviská na fakultách, ktoré primárne nepripravujú učiteľov a učiteľky, dokážu zabezpečiť výučbu kurzov v rámci DPŠ, v prípade zabezpečovania kvalitných praxí ide o oveľa komplexnejšiu záležitosť. Zabezpečiť kvalitné praxe totiž obsahuje, napr. udržiavať pravidelný kontakt s cvičnými školami, zabezpečovať tréning cvičných učiteľov a jasne nastaviť a realizovať reflexie praxí nielen zo strany cvičných učiteľov, ale aj VŠ a samotných študentov. Ďalším zásadným problémom je otázka financovania praxí. Zo štátneho rozpočtu sú priamo podporované dotáciou iba pedagogické praxe v rámci denného štúdia bakalárskych a magisterských učiteľských programov, teda praxe v rámci DPŠ programov, tak isto ako v externých formách štúdia učiteľských programov, nie sú dotované. Môže sa preto stávať, aby VŠ ušetrili, že neplatia cvičným školám za praxe pre študentov DPŠ a externého štúdia, ale motivujú ich, aby si možnosti praxe na školách hľadali sami. V takýchto prípadoch, samozrejme, aj kontrola zo strany vysokoškolského metodika praxe je minimálna, ak vôbec nejaká.
Učitelia a učiteľky v regionálnom školstve, ktorí získali svoju učiteľskú kvalifikáciu cez DPŠ, do veľkej miery potvrdzovali tieto pochybnosti o kvalite svojej prípravy na učiteľskú profesiu. Učiteľka ZŠ sa v súvislosti so svojou skúsenosťou s DPŠ vyjadrila nasledovne: Ja som mala veľmi zlú skúsenosť s pedagogickým minimom. Nemali sme žiadnu didaktickú hodinu ani reflexiu. A všetky tie skúšky, čo som robila na výške, som robila druhýkrát. Učiteľ strednej odbornej školy sa vyjadril v podobnom duchu: Ja som absolvoval len DPŠ-ko, čo teda bola v podstate čistá teória, psychológia, didaktika, ja neviem, čo všetko. Ale to v podstate s reálnou situáciou v triede nemá absolútne nič spoločné. Že ma naučia nejaké metódy a formy, tak to nie je až také podstatné. Pracovať s ľuďmi a vedieť, čo sa dnes strašne tlačí, tá individualizácia vzdelávania atď. To je o niečom inom ako o tom, aby som sa učil, že aké sú fázy vývinu človeka. Mne to DPŠ-ko do praktického života, aby som vedel pracovať s ľuďmi, nedalo nič . Obidvaja respondenti opísali príklady nekvalitnej prípravy na učiteľské povolanie cez DPŠ, ktoré bolo prehnane zamerané na teoretickú prípravu bez dostatočného prepojenia na zreflektovanú prax.
Existujú však aj výnimky v prípade kvality DPŠ. Riaditeľka ZŠ opísala svoju pozitívnu skúsenosť s DPŠ slovami: Ja nemám pedagogickú školu bežnú, ale mám technické vzdelanie a k tomu mám doplňujúce pedagogické štúdium. Keď som sa porovnávala, mala som vždycky z toho komplex, že asi nie som až taký dobrý pedagogicky vzdelaný človek ako tí, čo vyšli z pedagogickej školy. A keď som začala po tom pátrať, zistila som, že mám viacej hodín pedagogiky, didaktiky a psychológie ako učitelia na pedagogických školách, respektíve na prírodovedných, ktoré majú pedagogický smer. Čo som bola dosť prekvapená a v podstate aj potešená, že mám kvalitné pedagogické vzdelanie. Na druhej strane tým učiteľom sa viac-menej človek rodí. Ako je to naozaj poslanie, musí byť človek na to osobnostne nastavený. Z tohto vyjadrenia však vyplýva, že respondentka porovnávala svoje DPŠ s vysokoškolskou prípravou v učiteľskom programe. V tomto zmysle mohla byť jej skúsenosť DPŠ skutočne kvalitnejšia než skúsenosť učiteľov a učiteliek, ktorí sa pripravovali v bakalárskych a magisterských programoch zameraných na učiteľstvo. Respondentka taktiež poukázala na dôležitý aspekt určitých osobnostných predpokladov pre učiteľské povolanie, ktoré sa podľa nej štúdiom nedajú získať.
Všetky pedagogické fakulty poskytujú možnosť DPŠ. Za veľmi jednoduchých podmienok ho však môže poskytovať aj akákoľvek iná fakulta. Dekan pedagogickej fakulty sa v tejto súvislosti vyjadril: Dnes je veľmi jednoduché pre fakultu, že si urobí DPŠ-ku, keď tam má nejakého garanta, ktorý má PhD. z pedagogického štúdia. Potom sa to stáva pridruženou výrobou na zlepšenie finančného rozpočtu danej fakulty. Mám ale pochybnosti, či to tým absolventom niečo dá z hľadiska didaktiky a pedagogiky. Ja som zástancom toho, že ak si niekto akredituje študijný program učiteľstvo, tak v tom študijnom programe by mal mať možnosť poskytovať aj doplňujúce pedagogické štúdium, a ten, kto ho nemá akreditovaný, tak by tú možnosť jednoducho nemal mať. Respondent v tomto prípade implikuje, že pre fakulty existujú mnohé náročné podmienky na akreditovanie magisterského programu učiteľstva. V prípade DPŠ postačuje garant s PhD., teda najnižšou akademickou kvalifikáciou, pričom neplatia rovnaké obmedzenia veku garanta a počtu programov, ktoré garantuje. Vstupom nového zákona č. 138/2019 Z. z.1 o pedagogických a odborných zamestnancoch do účinnosti od 1. 9. 2019 sa tieto podmienky mierne sprísňujú na docentskú úroveň. Ani toto mierne znáročnenie podmienok však negarantuje, že fakulta dokáže na dostatočnej úrovni zabezpečiť nielen realizáciu pedagogických praxí, ale i výučby relevantných kurzov. Bývalá dekanka pedagogickej fakulty sa v tejto súvislosti odkazuje aj na minulosť: Voľakedy to tak bolo, že nikde inde si človek nemohol robiť doplňujúce pedagogické štúdium ako na pedagogickej fakulte, ktorá sa na to špecializuje. Tak ako sa iní špecializujú na históriu, na informatiku, na teológiu, tak pedagogická fakulta sa špecializuje na učiteľstvo a väčšinou na integráciu pedagogiky a psychológie. Nehovorím, že nemáme aj my problémy, lebo aj my máme teoretikov, ktorí nie sú schopní prepojiť veci s praxou, ale takých nájdete všade.
Podľa dát CVTI SR2 v akademickom roku 2016/2017 existovalo celkovo sedem pedagogických fakúlt na univerzitách na Slovensku, pričom celkovo na učiteľstvo a iné pedagogické vedy pripravovalo až 12 vysokých škôl a 31 fakúlt. Pokiaľ už má fakulta akreditovaný celý učiteľský program, je pre ňu pomerne jednoduché realizovať aj program DPŠ, čiže môžeme predpokladať, že minimálne tieto ho poskytujú. Ako však bolo zmienené vyššie, na akreditovanie DPŠ programov sú stanovené pomerne nízke kritériá odbornej garancie, čiže mnohé iné fakulty, ktoré štandardne neposkytujú učiteľské VŠ programy, využívajú túto možnosť. Vysokoškolská profesorka na pedagogickej fakulte uviedla príklad takejto vysokej školy: Vysoká škola svätej Alžbety má asi 30 detašovaných pracovísk DPŠ a teraz si zoberte, že oni skončia sociálnu prácu, urobia si DPŠ-ku zo sociálnej práce, teda učiteľstvo sociálnej práce, ale okrem toho budú učiť fyziku, matematiku, chémiu, pretože ten náš zákon to umožňuje a toto je veľké nebezpečenstvo. Ja si myslím, že toto je najväčší problém, ani nie tak tá pregraduálna príprava učiteľov, ktorú zabezpečujeme na pedagogických fakultách, ako pretlak takýchto rôznych iných možností, ktoré tam prichádzajú. A potom to vytvára obraz o kvalite učiteľa, ale hodí sa to na pedagogické fakulty, lebo nekvalitne pripravujú pedagógov. Respondentka poukázala nielen na príklad VŠ, ktorá realizuje značné množstvo programov DPŠ, hoci nemá akreditované žiadne bakalárske alebo magisterské učiteľské programy. Poukázala na ďalší závažný problém, ktorým je miera neodbornej výučby u učiteľov s úzko špecializovanou aprobáciou získanou cez DPŠ. Konkrétne zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch3 umožňuje riaditeľovi alebo riaditeľke školy zamestnať učiteľa s tým, že stačí, aby odučil tretinu (resp. od roku 2024 polovicu) svojho úväzku odborne, teda aby vyučoval predmety, na ktoré reálne získal kvalifikáciu. Zvyšné predmety môže učiť neodborne.
Príkladov neodbornej výučby absolventov DPŠ je viacej. Profesorka na pedagogickej fakulte uviedla ešte ďalšiu podobnú skúsenosť: Teraz posledne som zažila na atestačných skúškach, že tam prišla jedna pani učiteľka, ktorá, ako sa povie, ,ani obraz, ani zvukʻ. Tak som sa jej spýtala, že čo vyštudovala a na akej vysokej škole a ona mi povie, že na VŠMU klavír. A hovorím: A pôsobíte kde? Na menej triednej základnej škole pri [názov mesta]. A hovorím: A čo učíte? Všetko. Chápete? Klaviristka učí všetko. A potom sa čudujeme, že deti nemajú matematickú gramotnosť, že naše deti nemajú vzťah k technike. Tento príklad jasne prepája možnosť získať učiteľskú kvalifikáciu alternatívnou cestou pre veľmi úzko vyhranený počet vyučovacích predmetov a následnú vysokú mieru neodbornosti výučby na školách. Uvedené na inom príklade, pokiaľ napríklad absolventka VŠ v odbore účtovníctvo získala kvalifikáciu cez DPŠ vyučovať predmety zamerané na účtovníctvo, v praxi jej stačí, aby učila v tretine svojho úväzku predmety zamerané na účtovníctvo a vo zvyšku úväzku môže učiť čokoľvek iné, od matematiky cez etickú výchovu až po anglický jazyk, i keby v týchto vedných oblastiach nemala žiadne odborné vedomosti a zručnosti.
Okrem značných pochybností o kvalite programov DPŠ z hľadiska zabezpečenia kvalitných praxí, didaktických vedomostí a zručností a pedagogicko-psychologického základu, jedným z najzávažnejších problémov DPŠ je aj absencia výberu študentov DPŠ. V prípade klasických vysokoškolských programov učiteľského smeru sa vedie diskusia o tom, ako by mali byť nastavené kritériá výberu študentov a študentiek, nielen z vedomostného hľadiska ale aj osobnostného. Hoci v súčasnosti výber študentov a študentiek do veľkej miery absentuje i v prípade týchto vysokoškolských programov, v prípade DPŠ to nie je ani len témou. Doslova ktokoľvek sa prihlási a je ochotný zaplatiť si poplatok za DPŠ a spĺňa minimálne dosiahnuté vzdelanie, sa môže stať plne kvalifikovaným učiteľom. Riaditeľ strednej odbornej školy sa v tejto súvislosti odvolal na minulosť, keď sa na DPŠ ešte vyberali uchádzači a bolo to skôr prestížnou záležitosťou sa na DPŠ dostať: Ja keď som bol na vysokej škole, tak ja som mal čo robiť, aby som sa dostal na DPŠ-ku . Absencia výberových kritérií do programov DPŠ vnáša ďalší prvok pochybností o ich kvalite a opodstatnenosti. Podľa niektorých respondentov zberu kvalitatívnych dát To dá rozum sa DPŠ v súčasnosti stala práve únikovou cestou pre VŠ absolventov, ktorí sa nepresadili vo svojom odbore. Podľa týchto názorov teda nejde o tých najkvalitnejších absolventov, práve naopak.
Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch (zákon č. 138/2019 Z. z.)4 zásadným spôsobom systém DPŠ nemení. Jednou zmenou je, že garantom programu DPŠ môže byť odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent. Ďalšou podstatnejšou zmenou je rozšírenie skupiny poskytovateľov DPŠ, ktoré boli do začiatku účinnosti zákona limitované výhradne na vysoké školy. Od 1. 9. 2019 môže DPŠ zabezpečovať aj Metodicko-pedagogické centrum ako organizácia zriadená ministerstvom školstva. V kontexte pochybností o kapacitách a kvalite poskytovaných programov ďalšieho vzdelávania Metodicko-pedagogickým centrom (MPC), ktoré tiež nemá nastavený systém cvičných škôl pre realizovanie praxí a ktoré spravidla nerealizuje pedagogický výskum, sa tento krok javí ako problematický. Len budúcnosť ukáže, ako sa MPC zhostí tejto novej úlohy.
Autor:
Jozef Miškolci
