Stiahnite si PDF dokument s celou analýzou zistení o stave školstva na Slovensku.

Riadenie regionálneho školstva

Riadenie škôl na Slovensku je relatívne autonómne, no nedostatočne podporované

Riadenie škôl v regionálnom školstve

Riadenie škôl na Slovensku je relatívne autonómne, no nedostatočne podporované

Najdôležitejšími aktérmi pri riadení materských, základných a stredných škôl na Slovensku sú ich riaditelia a zriaďovatelia. Výkon ich relatívne širokých právomocí v praxi komplikuje rozsiahla a neprehľadná legislatíva a nevyjasnená zodpovednosť za rôzne aspekty riadenia. Pri výbere riaditeľov nie sú presne stanovené kvalitatívne kritériá na uchádzačov a ani proces ich výberu. Riaditeľom sa tak nemusí stať najkvalitnejší uchádzač. Riaditelia rozhodujú o veľmi širokej agende, čo ich odpútava od riadenia pedagogického procesu a rozvoja ľudských zdrojov. Zriaďovatelia môžu riaditeľov odbremeniť od časti agendy, ktorá súvisí s prevádzkou škôl, no potrebnú kapacitu, odbornosť a vôľu má v tomto ohľade len časť z nich. Vďaka širokým právomociam riaditeľov zriaďovatelia nemusia mať dosah na niektoré ich rozhodnutia, aj keď školy zriaďujú a za ich chod spoluzodpovedajú. Na súkromných a cirkevných školách zriaďovatelia častejšie vstupujú do schvaľovania vízie a strategického rozvoja školy, než je tomu pri školách zriaďovaných štátom a samosprávami. Výkon právomocí riaditeľov a zriaďovateľov komplikuje fakt, že časť škôl zriadených samosprávami je spravovaná v režime originálnych kompetencií a časť v režime prenesených kompetencií výkonu štátnej správy. To spôsobuje, že školy rôznych stupňov a aj ich jednotlivé organizačné zložky sa riadia inými pravidlami a sú financované z rôznych zdrojov. Riaditelia ani zriadovatelia nedostávajú dostatočnú metodickú podporu na kvalitné riadenie škôl.

Samosprávni zriaďovatelia škôl nemajú priamy dosah na výber spomedzi uchádzačov na funkciu riaditeľa školy. Na návrh rady školy rozhodujú až o vymenovaní alebo nevymenovaní vybraného kandidáta. Toho síce môžu odmietnuť, no svoje rozhodnutie musia zdôvodniť. Ak kandidát splnil kvalifikačné a iné formálne kritériá, zdôvodnenie jeho nevhodnosti pre danú funkciu je problematické, a preto zriaďovatelia spravidla vymenujú prvého kandidáta, ktorého im rada navrhne. Pri absencii kvalitatívnych kriterií na posudzovanie uchádzačov vo výberovom konaní a nevyjasnených procesných pravidlách výberu sa tak riaditeľom nemusí stať najkvalitnejší uchádzač.

Riaditelia škôl majú relatívne široké kompetencie, no pri riadení nie sú úplne autonómni a pri rozhodovaní narážajú na viacero prekážok. Šírka agendy, za ktorú zodpovedajú, ako aj nedostatok administratívnych pracovníkov, obmedzujú ich kapacity na riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu a rozvoj ľudských zdrojov. Kvalitný pedagogický tím, spoluprácu so zriaďovateľom a rozdelenie zodpovednosti vo vedení školy riaditelia v prieskume uvádzali ako to, čo im pri riadení najviac pomáha. Pri budovaní tímu však narážajú na platnú právnu úpravu pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vytvára prekážky pri prepúšťaní zamestnancov. Zároveň riaditelia nemajú dostatočné zdroje na to, aby mohli finančne motivovať svojich zamestnancov a odmeňovať ich za kvalitnú prácu.

Spôsob riadenia škôl úzko súvisí s individuálnymi manažérskymi a líderskými zručnosťami vedúcich zamestnancov škôl. Na rozvoj týchto zručností však nedostávajú dostatočnú metodickú podporu. Funkčné vzdelávanie, ktoré musia po nástupe do svojej pozície povinne absolvovať, nedostatočne zohľadňuje ich rôznorodé vzdelávacie potreby v oblasti riadenia. Časť riaditeľov od funkčného vzdelávania očakáva, že im poskytne praktické rady na riadenie bežnej prevádzky škôl, skúšenejší riaditelia od vzdelávania spravidla očakávajú inú pridanú hodnotu, ktorá im pomôže pri strategickom rozvoji škôl. Aj z tohto dôvodu iba relatívne nízky podiel riaditeľov v prieskume označil funkčné vzdelávanie za to, čo im pri riadení pomohlo.

Vzhľadom sa šírku agendy v oblasti riadenia sa ako účinná stratégia pre riaditeľov ukazuje delegovanie časti úloh a zodpovednosti na svojich zástupcov, orgány školy a samotných učiteľov. Orgány školy a učitelia majú podľa riaditeľov významné slovo pri rozhodovaní najmä o tých oblastiach, ktoré sa priamo týkajú vyučovacieho procesu. Participatívne riadenie zvyšuje ich zaangažovanosť aj motiváciu, a zároveň vedie k väčšiemu stotožneniu sa s jej celkovým zameraním a k pocitu spoluzodpovednosti za kvalitné fungovanie školy.

Aj keď riaditelia v prieskume uvádzali spoluprácu so zriaďovateľom ako významnú pomoc pri riadení škôl, v niekorých oblastiach sa veľká časť riaditeľov na ich podporu nemôže spoľahnúť. Mnohí zriaďovatelia plnia iba tie funkcie, ktoré im priamo vyplývajú zo zákona, prerozdeľujú financie a kontrolujú hospodárenie škôl. Zriaďovatelia často nemajú potrebné zdroje, kapacity, odbornosť či vôľu odbremeniť riaditeľov od riešenia prevádzkových záležitostí, personálnej a ekonomickej agendy, vrátane zabezpečenia verejných obstarávaní. Zriaďovatelia na praktický výkon svojich právomocí taktiež nedostávajú dostatočnú metodickú pomoc a podporu.

Rady škôl ako ich samosprávne orgány nemajú podľa veľkej väčšiny riaditeľov významný vplyv na riadenie školy. Vyplýva to aj z platnej právnej úpravy, podľa ktorej jedinou významnou rozhodovacou právomocou rady školy je uskutočnovať výberové konanie na riaditeľa školy a na jeho základe navrhovať kandidáta na vymenovanie zriaďovateľovi. Okrem toho sa rada školy má vyjadrovať ku koncepčným zámerom rozvoja školy, no samotné rozhodnutie prijíma riaditeľ. Vplyv rady školy na bežný chod škôl je však z pohľadu riaditeľov relatívne nízky.

Riadenie škôl na rôznych vzdelávacích stupňoch a aj v jednotlivých organizačných zložkách škôl komplikuje fungovanie v dvoch režimoch spravovania. Samosprávami zriadené materské školy a organizačné jednotky nimi zriaďovaných základných a stredných škôl, napríklad jedálne, školské kluby detí a internáty, sú riadené a financované v režime originálnych kompetencií samospráv. Samotné základné a stredné školy sú však riadené a financované v režime preneseného výkonu štátnej správy. Tieto dva režimy podliehajú iným pravidlám a sú financované z odlišných zdrojov. To zvyšuje administratívnu záťaž školám aj zriaďovateľom, keďže jednotlivé organizačné jednotky hospodária, vedú personálnu agendu a spracúvajú dáta osobitne a zodpovedajú sa iným orgánom štátnej správy alebo samosprávy. Roztrieštenosť prevádzkovej a ekonomickej agendy preto zvyšuje časové a personálne nároky na jej zabezpečenie a spôsobuje plytvanie ľudskými zdrojmi. Pri nedostatku administratívnych pracovníkov, ktorému mnohé školy čelia, to vedie k preťaženosti riadiacich pracovníkov a to ich oberá o kapacity na kvalitné riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu a rozvoj škôl.

Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:

Výber, kompetencie, rozvoj a výkon funkcie riaditeľa

Riaditelia škôl majú široké kompetencie, pri ich výkone však narážajú na prekážky

Čítať viac

Záver

Systém riadenia v regionálnom školstve je na úrovni škôl a zriaďovateľov komplikovaný. Spôsobuje to nielen neprehľadnosť a rozsiahlosť legislatívy, ale aj šírka agendy a nevyjasnené kompetencie v rôznych aspektoch riadenia. To v praxi komplikuje a predlžuje procesy rozhodovania a školy i zriaďovateľov administratívne zaťažuje. Riaditeľom i zriaďovateľom taktiež chýba adekvátna metodická podpora a vzdelávanie v oblasti strategického manažmentu, riadenia procesov a ľudských zdrojov. V dôsledku toho sa ukazuje, že mnohé školy v regionálnom školstve nie sú efektívne riadené a na ich čele nie vždy stoja riaditelia s líderskými a manažérskymi zručnosťami. Na poskytovanie kvalitných vzdelávacích služieb, ich pravidelné vyhodnocovanie a inovovanie preto v súčasnosti nie sú vytvorené priaznivé podmienky, ktoré by učiteľom uľahčovali odvádzať svoju prácu kvalitne a tým umožňovali celostný rozvoj všetkých učiacich sa.

Autor:

Peter Dráľ